Ulička

Kráčam tichou uličkou

v duši zvláštny pocit mám

Cez korunu prechádza slnečný lúč,

a hra mi clivú pieseň na husliach

Tichu clivú pieseň

A ja stále idem a idem...

V hlave mam tu clivú pieseň....

a v duši zvláštny žiaľ

Vôkol mňa vysoké mury

s vlastnými príbehmi

staré čnejúce sa do výšky....

kedysi hrdé...

dnes staré a tmavé

stále sa čnejúce do výšky

Kedysi ich bohatý občan obýval,

so ženou a deťmi si tam nažíval

To všetko však prikryl čas a dávny sutín prach

len rozvaliny čnejú sa do výšky..

Idem ulicou vôkol záhrad

kde kedysi prechádzal sa párik manželský

a počujem už len clivý tón huslí ...