Po mojom treťom liste šéfredaktorovi týždenníka TREND pánovi Radovi Baťovi, ktorý zostal bez odozvy rovnako ako list predchádzajúci, som si v návale iných povinností hovoril, že to asi tak má byť a možno bude rozumnejšie nechať “TO” tak a venovať sa iným, zmysluplnejším záležitostiam. “TO” je môj spor o objektívnosť informovania verejnosti zo strany TREND-u. Ale potom sa na scéne objavil Beer s Jahnátkom a s článkom “Netradičné formy predaja” možno ošetriť a už som “TO” mal pred sebou zase. Odkazy na články v TRENDe nepridávam, lebo je tam potrebná registrácia.
Čo je to “TO” ? V 19. týždni roku 2006 uverejnil týždenník TREND článok “Národné divadlo à la ministe rstvo vnútra”, v ktorom sa venoval problematike výstavby digitálnej rádiokomunikačnej siete MV SR, budovanej v rámci projektu s označením “Sieť SITNO”. V rámci tohto sa projektu sa v prvom rade s ohľadom na jeho veľký rozsah a dôležitosť (minimálne z hľadiska MV SR) udialo od úplných začiatkov jeho realizácie viacero zaujímavých “politických počinov”, ktoré sa výrazným spôsobom podpísali jednak pod dobu trvania realizácie, ale najmä pod jej ekonomické “ukazovatele” z hľadiska investícií štátu do informačných technológií v štátnej správe.
Napriek viacerým “politickým počinom” sa však TREND tejto téme nejako intenzívne nevenoval a spoločnosť MCST, a.s. ako tuzemského partnera MV SR pre oblasť výstavby Siete SITNO ( ktorú TREND nazval ďalším mobilným operátorom ) od roku 1997 nekontaktoval. Až do termínu tesne pred vydaním spomínaného 19. čísla týždenníka TREND, kedy už spoločnosť MCST, a.s. s projektom SITNO “de facto” nič spoločné nemala.
V slušnom, ale ultimatívnom telefonickom rozhovore ma G.Beer napriek môjmu opakovanému odmietaniu k osobnému rozhovoru na tému výstavba Siete SITNO “presvedčil”, že ho môj názor zaujíma a chce si aj na základe neho urobiť objektívnejší obraz o celom probléme a keď odmietnem rozhovor, tak budú v článku možno aj pre moju firmu nepríjemné informácie. Ja som však už vtedy najskôr telefonicky počas dohadovania stretnutia a neskôr viackrát aj počas samotného stretnutia G. Beerovi hovoril, že podľa mňa je záujem TRENDu o stretnutie a o získanie informácií viac politický, ako odborný. Obsah článku “Ná rodné divadlo à la m inisterstvo vnútra” je toho dôkazom, aj keď TREND sa charakterizuje ako “Týždenník o ekonomike a podnikaní” a ja som ho tak ako jeho dlhoročný odberateľ a čitateľ aj vnímal.
S odvolaním sa na slovenské občianske, obchodné právo a taktiež na tlačový zákon som sa hneď po vyjdení spomínaného článku v TRENDe obrátil za spoločnosť MCST, a.s. na šéfredaktora TRENDu Rada Baťa a so všeobecným odôvodnením svojej žiadosti som požiadal TREND o poskytnutie rovnakého priestoru pre prezentovanie objektívnych informácií aj s doložením faktov o projekte SITNO, aký TREND v článku venoval neobjektívnym a podľa mňa tendenčne a účelovo skresleným informáciám.
Ako sa to celé vyvíjalo ? Nuž keďže je to trošku obsiahla “story”, tak to budem musieť rozdeliť na viac častí, ktoré budú nasledovať podľa možnosti s čo najkratším odstupom, ak pravda “vyššia”, resp. “silnejšia” moc nezasiahne.
Súvisiace články :
