Nie som zástanca agresie a násilných prejavov v správaní sa ľudí voči sebe vo všeobecnosti a už vôbec nie pri presadzovaní svojich názorov.
Ak sme ale nastolili demokraciu aj s takmer neobmedzeným právom na vyjadrenie, resp. aj obhajovanie svojho názoru (viď "neurvalé komenty" v množstve internetových diskusií, vyjadrenia v médiách, rôzne karikatúry, a pod.), tak sme si mali prečítať aj iné vedecké analýzy, nielen závery pánov Dollarda a Millera (odkazuje sa na nich pán Šebej pri identifikovaní frustrácie ako príčiny agresívneho správania tzv. "ubolených lúzrov")!
Z iných vedeckých poznatkov a aj z overenia históriou totiž vyplýva v podstate stále platné delenie populácie v podstate do troch skupín, a to jedincov nadpriemerných, priemerných a podpriemerných. Ich percentuálny výskyt v populácii sa môže mierne meniť, ale v podstate trvalo je nastavený na pomer 30 - 40 - 30.
To je žiaľ fakt, s ktorým je potrebné pracovať aj v totalite a aj v demokracii. Na to mal myslieť aj pán Šebej pri svojom angažovaní sa za slobodu vyjadrovania názorov, čo bolo jedným z pilierov boja za odstránenie predchádzajúceho zriadenia.
Ak sme mnohým najmä mladým ľuďom zobrali prácu a teda aj aspoň akú/takú perspektívu, ale dali sme im na druhej strane právo slobodne vyjadrovať svoj názor a aj voliť, tak nesieme zodpovednosť aj za niektoré neprijateľné formy presadzovania ich práva na svoj názor! Ak si túto minimálne spoluzodpovednosť neprizná ani ten, kto tomu stavu v podstate napomohol, ale sa tomu prejavovaniu práva na názor naopak teraz snaží brániť, tak to je podľa mňa prejav schizofrénie.
Zlý stav v spoločnosti, sprevádzaný okrem iného aj narastaním násilných prejavov pri obhajovaní svojho názoru (či už slovnou alebo fyzickou agresivitou) nevyriešime podľa mňa pán Šebej tým, že budeme celú tú skupinu "ubolených lúzrov" urážať, ale že sa im budeme snažiť predložiť pomocné riešenie toho, ako z toho sveta "ubolených lúzrov" uniknúť!
No a v závere už iba drobná úvaha nad niektorými pojmami z článku pána Šebeja, ktorá vyústi do záverečnej logickej otázky.
Pán Šebej v článku fakticky správne konštatuje, že "Lúzerstvo je sociálna sila. Spája ľudí do solidárnych skupín, ako keď magnetické pole spája oceľové piliny do chumáčov. Ubolení lúzri potrebujú dve veci - útechu zo spoločnosti rovnako ubolených lúzrov a ideu, ktorá prenesie vinu za ich chronické životné lúzerstvo mimo nich. Teda na niekoho konkrétneho, na kom si možno vyliať všetku tu nahromadenú agresiu z chronickej frustrácie zo seba samého."
Skúsme si však v konštatovaní (takmer definícii) pána Šebeja nahradiť označenie "ubolený lúzer" za "nežný lúzer" alebo "naivný demokrat" alebo "neúspešný politik" alebo ("doplň podľa potreby"), no a môžeme celú tú definíciu aplikovať v podstate na každú "solidárnu skupinu" vrátane politických strán a aj všetkých občianskych zoskupení.
Tak ktoré označenie je vhodné pre Vás pán Šebej pri množstve Vašich pokusov zaradiť sa do nejakej "solidárnej skupiny", ktorej hlavným cieľom je hľadať niekoho, na koho "prenesiete vinu za svoje takmer chronicky neúspešné pokusy" presvedčiť väčší počet občanov o správnosti tej Vašej politickej vízie pravdy/sveta?
Ak si nechcete uvedomiť tú neúprosnosť delenia 30 - 40 - 30, tak aspoň neurážajte ľudí z hraničných pásiem tých skupín a neštvite ich proti sebe! Pretože to iba zhoršujete!
