Údajne totiž v decembri 2006 a januári 2007 nakúpili hlavne Fakultné nemocnice zdravotnícke zariadenia až za 250 miliónov a podľa údajov z článku boli tieto nákupy predražené o viac, ako 30 % !
V článku je uvedených veľa pomerne presných údajov a odkazov na presnú identifikáciu typov prístrojov a aj na ich dodávateľov, resp. výrobcov. Je taktiež spomenutých viacero reakcií kompetentných zástupcov “zainteresovaných” zdravotníckych zariadení a dodávateľských firiem, ktoré by podľa kontextu článku mohli potvrdzovať názor autorov článku. Vo viacerých mojich predchádzajúcich článkoch na blog.sme som písal o prístupe Gabriela Beera ku kombinovaniu faktov s dojmami a pravdy s “overenými” informáciami v článku “Národné divadlo à la ministe rstvo vnútra”. Takejto kvalite prístupu zodpovedali aj údaje v spomínanom článku, ktoré mali ďaleko od konkrétnosti.V prípade článku “Národné divadlo à la ministe rstvo vnútra” som chápal, prečo Gabriel Beer, alebo niekto z jeho “informátorov” nepodal trestné oznámenie napr. za škody spôsobené štátu. Vedel som totiž, že Gabriel Beer neuverejnil pravdivé údaje, resp. že mu niekto poskytol nepravdivé informácie.
Keď však so snahou o kritickú objektívnosť posudzujem obsah článku “Čo oko nevidí...” z TRENDu č. 17, tak nie celkom dobre chápem, prečo ešte nebolo podané trestné oznámenie, resp. prečo nikto tento postup nenapadol napr. na Úrade pre verejné obstarávanie.
A zároveň si kladiem pre niekoho možno nelogické otázky.
Je dôležitejšie o takýchto “čudnostiach” iba písať a cez nemožnosť uverejniť reakciu dotknutých subjektov na uverejnené informácie umožniť napr. Vláde SR vytvárať dojem, že to len niekto zneužíva tlač na očierňovanie ľavicovej vlády a na vytváranie tlačovej opozície voči vláde ?
Alebo je dôležitejšie s tým niečo naozaj urobiť a ak boli údaje o tých “čudnostiach” získané naozaj za účelom kontroly vládnej moci verejnosťou cez pôsobenie médií, tak potom urobiť potrebné úkony k tomu, aby sa tými “čudnosťami” začali zaoberať orgány činné v trestnom konaní, resp. minimálne príslušné kompetentné kontrolné inštitúcie.
Takýto vývoj by som v tomto prípade očakával, pretože uverejnené informácie naznačujú, že autori článku ( alebo ich informačné zdroje ) disponujú dôkazmi o tom, že “niekomu” sa podaril “slušný” biznis, až podvod s peniazmi, ktoré od nás všetkých štát vyberá zákonom na nejaké zdravotnícke zabezpečenie bez ohľadu na to, či za takto vybraté peniaze nejaké služby od štátu dostávame, alebo nie. A ak to má takto pokračovať, tak asi ani v budúcnosti nijaké služby nedostaneme, lebo nami odovzdané peniaze skončia v niekoho vreckách, alebo v jachtách, lietadlách, BMW, .....
Ak to ale zostane iba v rovine “Čo oko nevidí...”, tak potom alebo môžeme to porekadlo dokončiť ( lebo “Čo oko nevidí, to srdce nebolí !” ), alebo skonštatovať, že ten článok je asi len reakciou tej “Skupinky”, čo prehrala boj o dodávku zdravotníckych zariadení pre Fakultné nemocnice. “Skupinkou” v tomto prípade myslím konkurenčné firmy a ich “podporovateľov” vo Fakultných nemocniciach, alebo na Ministerstve zdravotníctva.
Naozaj rád sa nechám prekvapiť.
