Je to výnimočná žena, stále usmiata, zvláda rodinu, prácu a pritom stíha ešte 3x do týždňa aj aerobic. Nepozná hlavných hrdinov národu obľúbených seriálov, zaujíma sa o umenie, miluje divadlo a básne, skrátka pre mňa stelesnená dokonalosť ženy. Jedného dňa mi pri šálke čaju len tak , medzi rozhovorom o kvalite čaju a zajtrajším predstavením detí v škole s ľahkosťou jej známou oznámila, že jej manžel si našiel milenku. Uvažuje vraj nad tým, že ju opustí. Roky som , samozrejme v dobrom, čakala na to, čo túto osobu položí na kolená, len som bola zvedavá, pokiaľ môže jej sila siahať. Jej večný optimizmus ju však neopustil ani teraz. Ďalej štebotala o bežných veciach a ani tento fakt, ktorý nazvala maličkosťou nič nezmenil na jej správaní. Mlčky som sedela a pozorovala ju. Na pery sa mi tisla otázka, či si naozaj aj teraz myslí, že je všetko tak ako má byť, pretože túto formulku často používala. Ale mlčala som. Skrátka a jasne som tušila jej reakciu: „Nestresuj, všetko bude tak ako má byť“
Ako to celé skončilo? Janka sa o svojho muža začala biť. Začala sa biť o jeho lásku, o jeho priazeň ,o všetko čo spolu prežili a o to čo ich ešte malo čakať – spolu. Jednoducho sa nevzdala a počúvala hlas svojho srdca krok po kroku, tak ako jej ten hlas radil. Pretože to tak malo byť. Alebo nie? Neviem. Asi.
Možno bolo ľahšie vzdať sa, všetko nechať tak, nenávidieť svet, nechať sa ľutovať. Možno. Ale to nie je a nikdy nebol jej štýl.
Všetko sa stalo tak ako sa stať malo. Ich vzťah sa stal silnejším, viac sa navzájom rešpektujú a viac sa počúvajú. Lebo práve toto akosi z ich manželstva uniklo a ani nevedia kedy.
Všetko sa stalo tak ako má byť. Janka držím palce! Podľa tvojich slov : nestresuj, všetko je tak ako má byť, len počúvaj svoje srdce.
