Keď som prišiel do sem, do Afriky, do detského domova, kanaďania, ktorí vedú tento projekt nevedeli, čo si so mnou počať. Právo a opera je predsalen smrtelná kombinácia, ktorá zabíja akékoľvek predstavy o manuálne zručnom a praktickom človeku, ktorý by sa do takýchto podmienok hodil.
Keď som sa ponúkol, že cez internet na Slovensku zoženiem postaršie počítače, nechám si ich poslať a v miestnej škole spravím funkčnú počítačovú sieť, aby som zároveň mohol vyučovať počítače, začali sa čudovať. Samozrejme nie som počítačový technik, ale veľa si zo svojho dospievania pamätám. Keď u nás začínala éra počítačov, servis nebol vôbec samozrejmosťou. Takže sa každý chlapec v mojom veku učil sám. Keď som im poradil, že by namiesto drahého krmiva mohli zvieratká na farme papať radšej ďatelinu, ktorá im sama od seba rastie v "šambe" ( záhrada), boli opäť zaskočení. No keď ma videli zvárať konštrukciu foliovníka, jednému to nedalo a spýtal sa ma len tak preistotu, či náhodou nie som génius (doslovne: "Are you f****** genius, or what?).
Trošku mi to asociovalo situácie na mojom "camine" (púť do Santiaga de Compostella). Spolu s kamarátom sme prešli denne príjemných 30-45 km, a to nie sme vôbec vrcholoví športovci. No napriek tomu sme v očiach našich rovesníkov zo západu nimi boli. Hoci to vôbec nie je obrovská vzdialenosť, ak si ju rozumne rozložíte na celý deň. Naši rovesníci zo západných zemepisných šírok holdovali skôr štýlu od hotela do najbližšieho bazénu.
Ďakujem týmto mojím školám za znalosti, mojim rodičom za výchovu a mojim priateľom za túry a zážitky, ktoré by som pri televízií, play-statione ani pri počítači nezažil. Ďakujem za túry do Tatier, za soboty na záhradke, za dobrodružstá na bicykli, za veľa vzduchu a voľnosti, za ochotu a inšpiráciu od mojich učiteľov na gymnáziu, za to, že ma internát naučil variť, za hodiny klavíra v miestnej Zuš-ke a za čas strávení žitím, nie prežívaním. pax
