V definícii parlamentnejdemokracie sa okrem iného aj uvádza, že sa môže zmeniť postavenie koalícia/opozícia, pod čím si obvykle predstavíme, že jednu z nich tvorí ľavica,druhú pravica. Ale keď sa ponoríme trochu hlbšie do strán, ktoré ju tvoria, takobjavíme hneď niekoľko medzier a dokonca sa môže stať, že nebudeme vedieťpovedať, či ide o pravicu alebo ľavicu.
Tak si zobermesúčasnú situáciu v našom parlamente, pričom vychádzame z veľmi všeobecnýchfaktov:
Koalíciu tvoria Smer- SD, SNS a HZDS. Táto koalícia a z nej odvodenávláda je považovaná za ľavicovú. O Smere sa nebudem nejako obšírnevyjadrovať, len spomeniem, že je to asi jediná strana v parlamente, naktorú sa hodí označenie ľavicová. Ja ju skôr považujem sociálno- demokratickú liberálno-konzervatívnu stranu, ale to je len môj osobný pohľad.
Všeobecne sa zaľavicu považujú: sociálni demokrati, komunisti, strany práce a aj stranydôchodcov (najmä kvôli ich programu, ja by som ich zaradila mimo.). Keď ideme ďalej,natrafíme na SNS. Národná strana, považovaná za pravicovú, dokonca občas zakrajne pravicovú. Tak ako je možné, že je v koalícii s typicky ľavicovoustranou? Opäť moja vlastná klasifikácia- mohla by byť národno- konzervatívno- sociálna.No a napokon HZDS. Dvakrát po sebe nenašla vhodného partnera do koalície,tak vládu nevytvorila a namiesto nej sa toho ujal M. Dzurinda. HZDS sa premnohých ľudí stala symbolom demokracie, teraz je slabším článkom v súčasnejvláde. Ale vieme určite povedať, či je pravicová, alebo ľavicová?? Kam by steju zaradili vy??
Opozícia je zložená zo strán SDKÚ-DS, KDH a SMK. Táto konštelácia by sateoreticky mohla nazvať pravicou. Každá z nich má v sebe čosi z konzervativizmu,takže najmä preto.
Neparlamentné strany alebo tie, čo už v súčasnosti neexistujú, za všetky spomeniem párnajžiarivejších príkladov: Strana Zelených je typický predstaviteľ strany,ktorú nemôžeme hodiť ani napravo, ani naľavo. Takéto strany sa zvyknú stavať dostredu spektra, čo ale podľa mňa o strane nič nehovorí. Ďalej môžemespomenúť už neexistujúcu ANO, typicky liberálnu stranu, ktorá síce tvorilakoalíciu s pravicou, ale sama o sebe pravicou nie je.
No a ešte bonbónikna záver. Najväčší pravo-ľavý paradox všetkých čias: Všetci sme sa v školeučili o fašizme, že je to extrémna pravica. Tento mýtus ale pochádza z čias,kedy II. Svetová vojna ešte len začínala. Komunisti boli s klasifikáciou fašizmuhneď hotoví- keď my sme krajná ľavica, oni musia byť krajná pravica. A totopresvedčenie pretrvalo dodnes. Skutočnosť je ale taká, že Hitlerova strana bolastranou robotníckou. Teraz uvediem niekoľko jej typických znakov a potom minapíšte, čo Vám to pripomína:
- Jepotrebná likvidácia jednej ekonomickej skupiny (Židia), lebo táto je zodpovednáza ekonomický úpadok, lebo má v rukách najviac majetku.
- Likvidáciaprebieha v pracovných a vyhladzovacích táboroch
- V štátnejspráve môžu byť len tí, ktorí sa otvorene hlásia k režimu.
- Každárodina má vybavenie, ktoré zabezpečí štát- rádio, televízor, chrobáka (WV) a podobne
No, to je zatiaľvšetko, čo ma teraz napadlo, samozrejme, charakteristík je viac.
A teraz sa znova pozrime napravo a naľavo.Pravica a ľavica už dávno nie sú také jednoznačné, preto na klasifikáciustrán používame ešte ďalšie metódy a kategórie. Ak sa objaví ďalšiastrana, možno nebudeme môcť o nej vôbec povedať, či je pravicová, čiľavicová. Možno časom do tejto klasifikácie spadne, ale bude to určené len tým,s kým pôjde do koalície (prípadne opozície). V každom prípade, totospektrum postupne stráca svoj význam a už teraz slúži len na aké- takézorientovanie sa. A niekedy ani na to nie.