Príčina č. 1:právo na odpoveď je pre jeho odporcov prakticky nepoužiteľné.
Opozícia,novinári a vlastne všetci, ktorí proti zákonu bojovali, by toto najviackritizované ustanovenie nemali vo vlastnom záujme využiť. Dokázali by totiž, žeho môžu a chcú využívať a to by v konečnom dôsledku znamenalo,že im prináša prospech. Keď niekto napíše odpoveď, je to preto, že nesúhlasí s niečím,čo sa o ňom napísalo, teda využiť toto právo predstavuje pre dotyčnéhovýhodu.
Príčina č. 2:právo na odpoveď je nepoužiteľné pre Fica a jeho zástancov. Pred prijatímtohto kontroverzného zákona sa zaväzovali, že ho nebudú využívať. Keby takurobili, len by tým ukázali, že si zákon „ušili na mieru“ a tak by vlastnedochádzalo k jeho zneužitiu, na čom by si všetci zarytí oponenti zgustli. Politickyvzaté, bol by to veľmi nemúdry krok, mohlo by to ohroziť preferencie SMER-u,ktoré sú pre stranu (a najmä pre SMER) jednou z hlavných priorít.
Príčina č. 3: ktochce využiť právo na odpoveď, môže reagovať len na správu, teda správu uvádzanúako fakt- nie komentár, názor a pod. Noviny si teda radšej dajú záležať,či do správ „pichnú“ aj nejaký ten názor, alebo ich ponechajú objektívne- čopodľa mňa nie je na škodu veci.
Záver: Celýtlačový zákon je len politická hra o preferencie, nič viac. Geniálnamanipulačná pomôcka, zákon malého obsahového, ale o to väčšiehopolitického významu. A paradoxne si vydavatelia aj s opozíciou najviacuškodili, keď spravili okolo jeho prijatia taký hurhaj. Mysleli si, že keď saspustí „odpoveďová lavína“, budú môcť ukazovať prstom: „Vidíte, my sme tohovorili.“ A keďže sa odpovede zatiaľ vo veľkom nehrnú (aj keď už toto právopoužité bolo), premiér môže byť pokojný a spokojný, aj so svojimipercentami.
