Ako asi všetcivieme, stavia sa most ponad druhú najfrekventovanejšiu križovatku , ktorá jenajužším miestom Bystrice a nemala by teda logicky narobiť veľa škody. Lenženarobila. Občianske združenia, ktoré nechceli, aby diaľnica viedla cez mesto,ale mimo neho, spustili lavínu hádok, prieťahov, dohadov, mýtov, klebiet a ohováračiek.Aby bolo jasné, neviním ich z toho, že sa celá vec vlečie už 15 rokov. Onilen chceli, aby boli zachované majetkové práva a aby dopravná tepna viedlamimo obývaných oblastí. Ale niekto iný to nechcel.
Možno by sme malidiaľnicu- most už pred tými 15 rokmi a ľudia by sa akosi zmierili s tým,že im behajú po dvoroch buldozéry, že majú z okna výhľad nie na voľnépriestranstvo, ale na tridsaťmetrový kus betónu a že im slnko do oknanezasvieti, ako je rok dlhý, len preto, že bývajú- pod mostom.
U nás takáobyčaj, že ak sa niekto postaví za svoje práva a protestuje proti väčšine(alebo verejnému záujmu) tak je považovaný za „trhača partie, brzdu rozvoja,zeleného debila“ a podobne. Ja to napríklad považujem za normálnu vec, alepodaktorí „normalizovaní“ spoluobčania nie. Ak niekomu siahnu na dom, dvor a podobne,berie sa to akosi samozrejmo.
A tu je tenproblém. Dotknutí občania ostali so svojim trápením sami. Štát v tandeme s diaľničnouspoločnosťou ich nebrali na vedomie, ich susedia sa im obrátili chrbtom: „jaich kašlem, mňa sa to netýka, ja chcem mať diaľnicu.“ Občianske združenie svojuúlohu nesplnilo a tak je obviňované zo snahy o zviditeľnenie a viditeľnúrobotu neodviedlo žiadnu. Pezinčania stáli pri sebe, keď bolo treba. Bystričanianechali svojich vlastných susedov napospas buldozérom. Ideme bývať pod most a každýsa na to teší. Teda, skoro každý. Smrad a hluk sa už nebude šíriť po zemi,bude na nás prichádzať zhora.
