Bohvie, ako to vyzeralo kedysi. Či to nebola obrovská hora ako Everest a za tie roky ju rozfúkalo po okolí. Geologicky by to vraj išlo. Aj dinosaury možno pomohli a rozniesli to na kopytách... A aj teoreticky by sa to, údajne dalo, pretože ešte nedávno tento kopec meral 1611 m.n.m, no minulú zimu už len 1608! Myslel som, že mám snežnú slepotu!... Aby sa geodet kopol o tri metre, to sa mi nechce veriť. Veď ani Antarktída sa určite tak rýchlo netopí... Dokonca, pamätníci za vojny, takých sedemdesiat rokov naspäť, ešte šľapali do výšky 1613. Takže zopár tisíc rokov dozadu ho museli aj lietadlá obchádzať... Takýmto tempom tam bude čoskoro jama... Či vrchol turisti ušľapali, alebo sa celý kopec prepadáva do zeme, tieto otázky určite položím kompetentnému úradu!
Je jedno koľko meria, Veľký Choč sa v širokej turistickej obci považuje za jeden z najkrajších vrcholov na Slovensku. Pre nás Oravcov, s trvalým pobytom Dolný Kubín, je to úplne bez debaty. Keď niekto na nás vytiahne Kriváň s Chopkom, alebo niečo zo stredu, či východu, tak ho v kľude pošleme niekam sa rozcvičiť. Aspoň na ten terchovský Rozsutec. Ten je skoro rovnako vysoký ako náš milovaný Chočík, a druhý najkrajší... Ohnivo argumentovať zvykneme iba vtedy, ak niekto trepne nejaký nezmysel, ako napríklad, že Veľký Choč sa týči nad Ružomberkom. Tak bacha na každé vyhlásenie v dolnokubínskych pohostinstvách, tu aj steny majú uši.
Ale tak či tak, ten výhľad stojí za to. 360 stupňov, široko ďaleko všetko podstatné, ako na dlani. Všetky Fatry komplet hrebene, Roháče, kúsok Vysokých a aj Nízke Tatry až po Kráľovu hoľu. A aj Babia hora trčí na severe... Ako fakt paráda... Vážne! Keď sa na Veľkom Choči rozhliadol Zigmud s Hanzelkom, a tí dvaja už niečo nachodili, tak vyhlásili, že toto je bezkonkurenčne najlepší výhľad v Strednej Európe... Ak máte niečo načítané a našľapané, tak kým pomenujete všetky menšie kopce, kde ste už boli, všetky doliny, kde ste boli na brigáde, hríboch a guľáši, všetky dediny, kde ste mali frajerku a miestni mládenci vás naháňali poza humná a všetky zjazdovky, ktoré sa za dobrého počasia ukážu, tak to sa na vrchole aj chvíľku zdržíte. V prípade, že vás tam chytí noc, zliezť dolu nie je problém, nedá sa stratiť. Ak ste sa rozhodli prespať a sledovať hviezdy, či východ Oskara, je to paráda! Ale bacha na promile, od toho smerovníka, kde si rozložíte nápoje, sa dá kvalitne zrúbať.
Celoročná prevádzka, ale odporúčam vyhnúť sa Silvestrovskému výstupu!... Už na východ Slnka až po ohňostroj, a keď sa ešte vydarí počasie, je to tam hlava na hlave. A keď si človek potrebuje súkromne uľaviť, musí sa zatúlať hlboko do lesa. Okrem toho je to aj dosť nebezpečné. Tá masa ľudí vyšúcha chodníky na ľadové koryto, bez mačiek či hrotov budete každú chvíľu, v najlepšom prípade, na zadku... Keď už na Choči nenasneží, tak už asi nikde. Takže plastová lopata pod zadkom smerom dolu dokáže zabezpečiť fajn zábavu, niektorí frajeri to aj zlyžujú... Najväčší machri sadnú na igelitové vrece naplnené senom. Veľmi pohodlný monopost, ale ide o život.
Okrem osláv Nového roka, hlavný hygienik má problém schváliť aj čoraz viac populárny Beh do Choča. Začalo to ako odvážna stávka dvoch kamarátov pri pive a predvlani, už aj s medzinárodnou účasťou, 350 ľudí fučalo po trati. Na štarte dídžej, nafukovacia brána, tri éčka vstupné, zábava graduje a hore každý dostal jeden nealko radler. Už len čakám, kedy tam zorganizujú nejaký smiešny Spartan race, alebo podobnú blbosť za strašné prachy. Mimochodom, najlepší čas v Behu do Choča dosiahol chlapík z Poľska, 45 minút!... Najrýchlejšia baba, rovnú hodinu... Riadna mašina že?... Ja to mám za 58, ale skoro som zomrel! Ten radler si vôbec nepamätám a dolu ma museli navigovať. A párkrát som si pri tom pospal... Takže aj pri tejto príležitosti by ste tam radšej nemali zavadzať. Ale iba na trase z Vyšného Kubína! To ešte nie je podujatie na takej úrovni, aby mohli na jeden deň zabrať všetky prístupové cesty a buzerovať náhodných okoloidúcich.
Takže na vrchol sa dá dostať viacerými spôsobmi. Niektoré slečny môžu dosiahnuť vrchol už v základnom tábore...
Viem, že je to starý, strašne trápny a ošúchaný vtip, ale musel som... Lebo aj muži na tom Choči predčasne vyvrcholia. A dosť často. Mimochodom, to sa mužom stáva bežne, aj na iných frontoch, že odpadnú skôr, ako sa od nich očakávalo. Kto tvrdí opak, klame.... Tu, smerom na Veľký Choč, často odpadnú už na Poľane. Hlavne vtedy, keď už na parkovisku začnú koštovať a dlhšie čakajú na zvyšok výpravy, ktorý sa niekde zdržal. Asi tiež na koštovke... Inak, nespoliehajte sa na to, že zregenerujete na Horskom hoteli Choč. Vyskočí na displayi v každej navigačnej appke. Je to len taká drevená útulňa v dvoch tretinách cesty na spomínanej Poľane. Dali jej honosný názov, robia si srandu z neznalých turistov, ktorí sa tešia na občerstvenie... Takže všetci vieme, že pálenka na slnku dokáže rozklepať kolená, tak neblbnite, dobre?... Lebo Choč už prekvapil aj kondične vyspelé typy. Minimálne si to o sebe mysleli...
Asi si tiež povedali, že čo to je za kopček, keď to behom trvá iba hodinku... Ha, opäť upozorním, pozor na reči pri tom výčape, hej? My Oravci sme alergickí na blbé kecy. Takže tento, akože kopček, má prevýšenie rovný kilometer! To je ako zo Sliezkeho domu na Gerlach alebo z Popradského na Rysy. Alebo z Troch studničiek skoro na Kriváň!... Nastúpate to na dĺžke chodníkov od 4,5 do 11tich kilometrov. Takže ten sklon môže byť miestami celkom výživný. O hrotoch na zimu sme si už povedali, v lete sa to dá zvládnuť aj v sandálkoch, bez ponožiek. Prameň na Poľane je, no je potrebné si k nemu dlhšie zachádzať... A netreba sa ničoho báť... Na to, koľko medveďov tam údajne operuje, tak som tam nikdy nevidel ani srnku. A to som tam bol dohromady už sedemdesiatkrát. 70...
Tak poďme si prebrať jednotlivé trasy:
1.Najkratšia, najjednoduchšia, najfrekventovanejšia a pre nováčikov povinná jazda je z Valaskej Dubovej, odkiaľ je najvhodnejšie seknúť si výšľap, len tak narýchlo vo svižnom tempe, po robote... Ale tým pádom aj najstrmšia...
Takže z tej Dubovej, v sezóne a počas víkendov, takže skoro furt, zaparkujete pri cintoríne a slečne v búdke pri otočke autobusov dáte za to dva éčka. Môžete to skúsiť aj napchať niekomu k plotu, alebo nechať pred Jánošíkovou krčmou... Možnosť je aj dedinské parkovisko, ale neodporúčam v zime. Dostanete sa odtiaľ až na jar, v preklade pre tieto končiny až v auguste...
Malá poľná na chrbte, dajme ešte po jednom a pekne krásne po modrej značke rezko hore. Tabuľka píše, že by to malo trvať do troch hodín. Ale za dve nemáte čo robiť. Možno v zime sa to môže trošku natiahnuť, ale aj po snehu by som maximálne dve a pol plánoval. A aj to iba s veľmi spoločensky unavenými pútnikmi. Dve tretiny cesty sú výhľady nič moc a tak sa dajú študovať náučné tabule. Tesné skalky, Jánošíkov stôl, to sú miesta, kde môžete skontrolovať, čo vám gazdinky pribalili do chlebníka a zredukovať záťaž.
2.Ďalšie trasy, napríklad tá bežecká, zelená, tá je z Vyšného Kubína. Aj taký máme. Lebo keď existuje Dolný Kubín, tak by mal byť aj nejaký, iný Kubín, asi niekde nad ním. Takmer podobné parametre ako jednotka, začína sa po zelenej od miestnej krčmy. Blízko je ďalšia nástupovka, z Jasenovej, od autobusu a táto je červená. Priame línie ma moc neoslovili, ale cestou sa dá struhnúť zopár zaujímavých chodníčkov k výhľadom a k nejakým skalkám trošku poskúšať poliezť. Párkrát som sa tam málinko motal, veľmi zaujímavá lokalita, ale ani živej duše. Necítil som sa komfortne, natrafil som na špecifické „stopy“. Dosť čerstvé, ešte sa z nich parilo....medveď by tam mohol trošku strašiť...
Červená, zelená, modrá, všetky sa stretnú viac menej na tej Poľane. Príjemná lúka, v kalendárnych mesiacoch, v ktorých chýba „r“ odporúčam trošku podriemať v tráve... V zime sa tam veľa nezdržiava, ale už som tam videl jednu partu gúľať snehuliaka... A odtiaľ to je už iba kúsok. Tak na hodinku... Jeden úsek je vybavený reťazami, ale žiadna dráma... Do pozornosti by som dal „starú spojku“, je tam ticho a kľud, mäkká trávička, pekný výhľad. Ale pozor, raz som tam nachytal jedného, ktorý tam jednu chytal... Všimli si ma, tak som sa potichu vytratil... Ale vyšli na vrchol asi dve minúty po mne a čávo na mňa hrozne zazeral...
3.Osádka, Lúčky, ak tam máte ubytko, alebo parkujete, nie je problém. Všetky chodníčky sa stretnú na červenej značke a podľa mňa je to najkrajšia cesta na Veľký Choč. Samozrejme nevynechať Malý Choč. Cestou hore vás môžu trošku vyľakať názvy ako Medvedie, Chočský brloh a podobné lokality... Ale skôr by som sa bál Poľovníckeho chodníka... Ktovie, či tam nečíha nejaký ústavný činiteľ s guľovou zbraňou, nacicaný ako kliešť a slepý ako patrón... Na istotu to bude z Lúčiek, tam sa dajú vymočiť otlaky v akváči, a hlavne strmým kopcom nadol vás nič nemôže ohroziť.
4.Južný ťah, z Liskovej, Likavky či Ružomberka, žltá modrá, červená, je trošku dlhší variant, cestou sa dá pomotať okolo Likavského hradu... Raz sa tam zakopal kámoš. Akurát bol v drogovom rauši. Vykrikoval po lúke, zdesení maďarskí turisti ho vyhrabali. Bol nahý, a kým ho chytili policajti, behal do večera po lese a strašil okoloidúcich... Ešte mi dlhuje dvojku, no nechcú mi povoliť návštevu...
Ktorúkoľvek cestu si vyberiete, na konci je jeden vrchol... Najväčší machri z Turčianskej kotliny si objednajú súdok piva vo Valašskej, vybehnú na Choč, zlezú do Lúčiek, vybehnú na Choč, zídu do Jasenovej, vybehnú na Choč a doplazia sa k tomu súdku. Ak zvládnete Choč trikrát za deň, dajte vedieť, pošlem mám turistického bobríka.
Normálnym smrteľníkom stačí aj jeden výstup. Ale aj takí majú moje uznanie.
Vážení priatelia, prajem vám veselé výšľapy, dychberúce vrcholy, bezpečné zostupy a šťastné návraty domov!
P.S. A ako sa na každý poriadny kopec patrí, do piatich rokov tam postavím poriadny kríž.
