Na tých horách hrozí ešte niečo iné, oveľa horšie ako zmeškaná šichta vo fabrike. Napríklad, Júl 2015, dvaja mŕtvi na Rozsutci...
Hneď na úvod sa priznám, že raz mi praskol valček v spojkovom pedáli pred prezidentským palácom. V rannej špičke, na dolnokubínskych značkách, kým som to v sandálkach odtlačil do bočnej uličky, v rádiu hlásili kolónu až do Petržalky. A ešte som si vypočul nadávky v dvadsiatich jazykoch a nárečiach... Hanbil som sa, smutno mi bolo, chcel som ten šrot utopiť v Dunaji. Odvtedy sa tej ceste vyhýbam, alebo tadiaľ prechádzam so stisnutým zadkom...
Tak mi treba!
Ale dobre som to vymyslel... Že prenocujeme pod širákom na Popradskom plese, ráno o siedmej kopneme kávu na náladu a ideme cez Rysy do toho Poľska. Tam to zvrtneme okolo piatich plies, popod Orliu stezku do Hladkého sedla, Tichou dolinou na Podbanské a potom parádne rozbití a smradľaví domkov. Mám to takto rád... Kto vie o čom točím, tak uzná, že celkom výživná prechádzka. Takže Rysy sú jeden zo siedmych oficiálne otvorených štítov z našej strany, no a nie je to taká brutal nuda ako Kriváň alebo Slavkovský. Kde si musíte kopnúť poldeci aby vás to aspoň trošku bavilo... Extra lákadlo Rysov je aj tá zaujímavá trasa. Slušne upravená cestička, lesík, kosodrevina, križuje to potôčik, tak od smädu nezomriete a aj tvrdé päty namočíte, keď sa ochranári nedívajú. Chodník sa všelijako krúti, obchádza pleso, jedna technická sekcia so železom, zaujímavý traverz, po veľkých platniach, v sedle doľava a šotolinou až na vrchol... Jaj, a ešte chata!... Zlatá baňa, ktorá tiež vie pritiahnuť davy. Veď to je aký servis, keď netreba trepať proviant! Stačí iba kopa peňazí... Mimochodom kukajte aktuálne ceny, či na to máte...
A ešte pivo za šesť éčiek. Kofola neviem, to nepijem...
Vedel som, že tam budú tiahnuť hordy. Veď prázdniny, sobota, ale spoliehal som sa na to, že mám celkom dobrý náskok. Na vrchole som sa nechcel dlho zabávať, dve tri fotky a hybaj do toho Poľska. Z tej ich strany to býva ešte väčšia plnka. Keď sa od Morského oka vyroja Poliaci, tak to je tiež poriadne korzo a tlačenica. Ale to už budem v protismere, to by nevadilo, už som to šiel viackrát. Táto trasa je strmšia, viac reťazí, kramlí a podobných blbostí na každom kroku. Takže tiež perfektné miesta, kde keď sa niekto rozhodne, že už nevládze, tak zvyšok si tiež nedobrovoľne oddýchne... Alebo sa zrazu bojí výšok!... To je tiež dôvod, kedy sa túra môže dotyčnému hrdinovi nečakane predĺžiť, ale aj všetkým, ktorí sa vydali v jeho stopách...
Tak načo sa tam potom trepe?
Trošku odbočím, na vedľajší kopec, Gerlach ho volajú... Tam som si tiež užil kopu spomalenej srandy. Jedna teta si prišla splniť svoj životný sen, ale chudák horský vodca, ten má z toho dodnes nočné mory... Cestou dolu je tam taká jedna pasáž. Bez kramlí a rebríka by to bolo na trojmetrové lano, ale normálny človek, ktorý už v živote zliezal z poschodovej postele, by tam nemal mať žiadny problém. Ale ľudia sú všelijakí, že?... Veď kuknite čo chodí po uliciach... Tak dotyčná teta, asi dupala celý deň, už na Velickej próbe ju od únavy hádzalo meter do strany. No a počas zostupu sa nám šprajcla... A už ani ťuk... Ani hore, ani dolu, panika stres, ona tu umrie... Sprievodca robil čo mohol, ale ani prd. V Himalájach som videl ako podobné typy prefackali, alebo im šlahli niečo veselého, ale títo naši také lekárničky nemajú... Ako fajn miestečko, ja sa tiež po smrti nechám rozprášiť po prírode, ale oži moja, nám ide vlak, do roboty v pondelok musíme ísť!... Teta zmrzla v priesmyku. Nedalo sa to obliezť, všetko za ňou si posadalo na kamene a vytiahlo lepeňáky. Nie každý mal také šťastie, my sme už dávno všetko zožrali a ani ten náš kemping nebol taký pohodlný. Vodca robil čo vedel, za pol hodinu s ňou pohol asi dva centimetre. Pri takomto tempe nám už dávno ušiel aj zmeškaný vlak. No a ešte hodinku sa tu budeme drbať, tak nás dobehne ten čierny mrak, ktorý sa plíži od Roháčov. A to už budem panikáriť aj ja. Lebo pri mojom šťastí a karme, ma trafí vždy a všetko... A ako sa dalo čakať, strašne sme zmokli asi kilometer od Sliezskeho domu. Rýchlik zdrhol, druhý sa pokazil, došiel som po polnoci, nočák zrušený, zobral som bolta za desinu.
Tetuške sa muselo strašne čkať.
Dúfam, že po tomto zážitku už nevytiahne zadok z domu!...
Prírodu a fyziku ešte nikto neprechcal, no a ten kto sa o to pokúsil, tak už nie je medzi nami. A ten odchod na druhý svet ho celkom bolel... Ak sa blbý už narodil, alebo túto okúzľujúcu vlastnosť nadobudol počas svojej púte na Zemi, tak za ním nebudeme smútiť. Ale ako to vo svete chodí, tak vždy sa s ním zvezie niekto nevinný. A tu preskočím na ten Veľký Rozsutec.
Asi desaťkrát som tam bol, dokonca aj v tom lete pred desiatimi rokmi, keď tam tí dvaja zahučali... Aj keď sme od rána poctivo pili, aj deň predtým, aj deň potom, tak sme to tam hnali. Lebo aj rosnička v telke dala nejaké výstrahy, no a tá tomu najviac rozumie... A hlavne, základné pravidlo hovorí, bezpečnosť nado všetko. Lebo keď celý deň pečie slnko, tak po obede môže prísť búrka. Nie vždy, ale tak tri štyri horúce noci po sebe a to je už potom tutovka. Hromy blesky, kýble vody budú padať z oblohy, chlopi zdrhajme, bo bude zle!... Do obeda síce modré nebo, ale behom chvíľky sa to zmení na čierny kumulonimbus, no a to je nem dobrý nápad držať sa vodivého železa... A ešte v previse... O trošku lepšie je čupieť na hrebeni, kde to lieta na všetky strany, ale aj tam už zopár ľudí poslúžilo ako hromozvod.
Takže kopu ľudí tam zasa bolo. Ako bežne v týchto jánošíkovských končinách. Krásny deň natlačil na vrchol dvesto ľudí, no my už sme schádzali, keď sa počasie začalo meniť. To je to čaro ranného vstávania a skorého nástupu... Poobede sa môžete v kľude vykvasiť do horského potoka, respektíve zaliezť do koliby, keď to začne... Kto to nestihol, tak ho to draplo v lese, tí najsprostejší boli ešte na reťaziach. Už niečo máme za sebou, tie technické pomôcky zvykneme vynechávať, iba to tam zavadzia, ale niekto sa bez toho nepohne. A tak sa tam tvoria zápchy ako v piatky pod Strečnom... A bum!... Šanca že ľudský tvor prežije zásah bleskom je 50%. Zástava srdca, dýchania, ale aj tlaková vlna dokáže potrápiť. Spáliť na uhoľ sa ešte nikomu nepodarilo, ale pekné tetovačky si už zopár trafených šťastlivcov odnieslo... No a práve v ten deň, otec a dcéra... Ak to bolo ich blbosťou, tak je to ich vec, ale ak tam ostali trčať kvôli nezodpovednému egoizmu niekoho iného, tak to je na kopanec do zadku turistickou vibramou. Z otočky a s rozbehom... Dalo by sa mierne polemizovať prečo sa tam ešte motali, ale tých 150 zranených Poliakov na Giewonte v 2019 jednoznačne trčalo v zápche...
A zopár čerstvých krížov na symbolickom cintoríne...
Takže šľapeme na tie Rysy a kto to tam poznáte, viete, keď sa dostanete ku Žabiemu plesu, toho času skoro bez vody, tak vidno až na štít. A uvidíte aj koľko ľudí je pred vami... Neveril som vlastným očiam... To tam je dnes nejaká zľava, alebo nejaký známy influencer sa pochválil, že dnes to tam poctí svojou návštevou? Ty vole, zastal som pred rebríkmi, asi 200 ľudí v šóre predo mnou, no veru, mal som skôr vyliezť zo spacáku. Ale kľud, to predsa pôjde, veď päť sekúnd na jedného, či?... Dva metre retiazky, štyri schodíky, to nemôže trvať dlhšie. Takže tisíc sekúnd dohromady, to je plus mínus niečo vyše 15 minút, to dajako prežijem.
Už prvý odvážlivec ma vyviedol z omylu...
Kokso, chlap v mojom veku, už tá reťaz ho zlomila. Keď došiel k rebríku, tak si musel oddýchnuť a napiť sa vodičky. Ďalšia na rade bola fešanda v legínach... Boh žehnaj a nobelovku tomu, kto vynašiel takúto módu! Neponáhľaj sa, ty nezbednica jedna... Ale moja, ten telefónik teraz schovaj, kým sa nastajluješ, tak to chvíľku potrvá a ja mám časový sklz...
A potom to prišlo... Výprava tetušiek... Chytilo ma deja vú z Gerlachu... OK, pozriem si dve, tri, stopnem im to, prepočítam, no a asi pôjdem naspäť na pleso variť polievku... Suma sumárum, skoro dve hodiny som tam trčal...
Inak často zvyknem hore chodiť trasou nosičov. Taká skratka... Alebo keď si človek zoberie súdok, tak má prednosť kadekoľvek. Všetci ho pustia, aj jeho doprovod sa môže zviezť... Rovnako cestou naspäť. Krosná na chrbte vás pretlačia na začiatok každého radu a od chatára dostanete kofolu a horalku... Inak bežný smrteľník musí čakať v rade... Lebo platí turistický kódex!... Ak si niekto myslí, že tá kopa ľudí tam postáva len preto, že nevedia lapiť dych, tak je na veľkom omyle. V tom dave budú určite borci, ktorí majú pretraverzované Himaláje, ale neprebiehame sa ako dôchodci na predvolebnej smeráckej zabíjačke. Máme predsa nejaké vychovanie, hrdosť a úroveň, či?...
Ale vždy sa nájde nejaký mumák, ktorý drzo prebieha a ignoruje nadávky do pohlavných orgánov. Tak, ľudia sú všelijakí, veď aha čo sa presúva po uliciach... Ale ak sú tam aj iné alternatívy, tak do toho, ale ďaleko, nech ťa nevidím... Lebo boh s alahom ťa chráň ak to budeš nadliezať a niekomu kopneš na hlavu šuter!... Inak to sa furt deje na Jahňacom štíte, ten je taký rozbitý... Tam jedna baba schytala skalu veľkú ako futbalka. Kdesi nad rameno... Kámoš tam bol, volal jej helikoptéru. Vraj ľudské tepny sú šedofialové a na pľúcach je taká nechutná blana... Chúďa, jednoznačne sme sa zhodli, že má po dovolenke. No a ten šmejd, ktorý ju takto vybavil, tak ten mal po vtákoch... Ak ho neprefackali okoloidúci, tak ako tých sopliakov v Slovenskom raji, tak potom by si ho mali vychutnať policajti, ktorý si ho v Poprade prevzali.
Každý má právo chodiť do prírody... Žiaľ... Pokiaľ tam je značka, tak tam môže ísť aj v kroksoch, dokonca ho znesú záchranári na chrbte ak bude treba. A nikto na svete mu to nezakáže!... Nemôžu tam postaviť ochranku, ktorá by odklonila na prvý pohľad nemotornejšieho turistu, respektíve tam nainštalovať preliezku. Preručkuj a môžeš ísť ďalej... Škoda... A bude to ešte horšie! Miestni spomínali, že tam developer plánuje lanovku a pohyblivé schody, v strednej pasáži Dinopark. To tam ešte bude len plnka a som zvedavý ako to budú evakuovať, keď príde búrka...
Ale feratových zaistených cestách, na tých najexponovanejších, najvzdušnejších to majú lepšie zmanažované... Ich tvorcovia zvyknú hneď na úvod zaradiť najťažší úsek, aby odseparovali zrno od pliev. Účel je poslať čo najviac nadržaných turistov naspäť na pieskovisko, lebo keby niektorých premotivovaných museli evakuovať z nejakej kilometrovej steny, tak tam treba vyslať špeciálnu jednotku. A tak je to správne!... Keď na to nemáš, tak skús nejaký menší kopec. Veď to nie je hanba. Veď koľko pekných pohorí máme na Slovensku, kde sa dajú plniť sny... Kde sú vyšľapané diaľnice, taký krémeš za desať éčiek si môžeš predsa dať aj na Chopku. A tam nikomu nebudeš zavadzať!...
Tak tie Rysy sú už naveky odsúdené... Škoda ich... Ak si ich chceš užiť, tak v októbri, v stredu, to by možno šlo...
A práve čítam, chlapík na Gerlachu dostal panický atak, brali ho na vrtuľníku... Paráda. To aký parádny výlet, lepšie fotky v ten deň nikto určite nezrobil...
Vážení priatelia, hore zdar a prajem pekný deň.
