Na jednom TV programe som raz videl reláciu, kde šaman ponúkal svoje služby telefonujúcim divákom. Dolu malinkatými písmenkami napísaná cena telefonického hovoru bola absolútne nezaujímavá oproti tomu, čo tam ten chlap trepal. Že treba zapáliť sviečku a o týždeň večer o 21.00, ešte raz a choroby zmiznú.. Už tomu chýbali iba zaklínadlá a žabie krídelka a krv netopiera a podobné čarovné ingrediencie. Veľmi pobavený som prepol program a tam bol Cisárov pekár. Poznáte tú pasáž ako vyrábali zlato zo sliviek a vynašli slivovicu?
Zúčastnil som sa raz jednej špiritistickej seánsy, kde postaršia, celkom milá pani v suteréne rodinného domu, liečila. Bol som tam ako doprovod, chcel som počkať v miestnom pohostinstve, no ukecali ma. Keďže ma prehovárali priamo pri výčapnom pulte, kým som prikývol na túto karmodeštrukčnú aktivitu, tak som zo štyri bošácke retiazkové lahodné do seba kopol.. Všetci sme si posadali na drevené lavice, pokryté tkanými koberčekmi, na stenách obrázky svätých, teplo ako v pekle a neskutočne vydýchaný vzduch. Liečiteľka zaujala pozíciu ako učiteľka v škole, posadila sa a na niekoľko minút zatvorila oči. Mne sa zatvárali tiež, no povedal som si, že ešte chvíľku budem hore. Dobre, že som nezaspal, lebo zrazu to prišlo. Začala sa vlniť, vzpínať ruky, zrýchlený dych a tichým hlasom si pospevovala nejakú pesničku. Nebolo to z môjho repertoáru, no nevzdal som to a skúšal som sa chytiť. Vylúskal som jej rytmus a ešte mať tak jednu slivku, tak jej dám vokál. Začalo ma to baviť, no kamarátka mi dala lakťom do rebra. Keď otvorila oči, dostala sa znovu do reality a oboznámila pacientov, že cíti negatívnu energiu, ale pokúsi sa nadviazať spojenie ešte raz... Asi som si mal kúpiť v tej krčme žuvačky. Povedal som si, že ak ešte raz preruší večierok kvôli negatívnej energii, tak negatívna energia odpochoduje z miestnosti a pôjde počkať na čerstvý vzduch. A určite by som zobral na vzduch aj jedného malého chlapca na vozíčku. Hádzali by sme si loptu a to by mu pomohlo viac ako nejaká svätá žena v garáži
Nečudujem sa nikomu, kto verí na nadpozemské energetické toky, bytosti, či pravdy, ale odtiaľ potiaľ. Mať choré dieťa, tak podpíšem zmluvu s každým diablom naokolo. A keď ju niekto iný nebude chcieť podpísať, tak ho donútim. Keď som videl tých chorých v tej plesnivej garáži, ktorí cestovali cez pol republiky, tak som ďakoval všetkým Bohom. A to som ukážkový pohan.. Zrejme sa aj vytvoril určitý kult osobnosti, pani bola známa v celom regióne ako úspešná vo svojom obore. V neskoršej búrlivej diskusii na ubytovni som to už trošku prehnal a v afekte som naprojektoval poriadnu hranicu, na ktorú by som všetkých šarlatánov postavil. Musel som, pretože väčšina diskutérov ju považovala za svätú ženu, čakal som, že vytiahnu nože a vystružlikajú z dreveného stola totem a rituálne ma obetujú. Keby sa ma nebáli a keby vedeli, kde mám kľúče od auta, tak by to určite skúsili.. Obhajoval som klasickú medicínu ako jedinú možnosť nápravy no zdôraznil som fakt, že skalpel nepomôže na psychogénny charakter niektorých diagnóz. Viem, čo hovorím, mám ich celú hromadu. Podľa mňa na ne stačí poriadny ľavý hák, alebo tatrovka plná štrku s jedným fúrikom
Ako malý som bol v nemocnici, v dosť poriadnom prúsere a samozrejme som sa doktora dva dni po prijatí pýtal, že kedy pôjdem domov. Nezabudnem na to, ako mi povedal, že ak sa budem modliť a myslieť na to, ako som znovu zdravý, ako sa opäť hrám s kamarátmi, tak pôjdem domov oveľa skôr. Nasledujúcich 7 hodín som si predstavoval ako jedného dňa vyhrám olympiádu a počítal kvapky v jednej infúzii. Bolo ich tam 8452. Nasledujúce dni som sa v nemocničnej izbe bez telky a rádia zabával počítaním kvapiek a úvahami o olympijských medailách. Neviem, čo bolo v tých infúznych fľašiach, odriekol som toľko otčenášov, a myslel na neuveriteľnú budúcnosť. Po dvoch týždňoch ma prepustili domov a až po rokoch som sa dozvedel, že pravdepodobne držím rekord v rýchlosti rekonvalescencie a nejaký, toho času profesor, dnes už možno minister, o mne písal do knižky. Veľmi ma zaujíma, či spomenul aj moju duchovnú aktivitu. Rozmýšľam, že ho vyhľadám a pokecáme o publikačných právach a splátkovom kalendári za ten bestseller. Možno celkom dobrý kšeft
Pekné prachy pustilo aj 10tisíc ľudí, ktorí sa zišli v roku 1988 na futbalovom štadióne v Dolnom Kubíne. Takú návštevnosť by dnes neprekonal ani Lionel Messi. Prišiel tam šaman, z Austrálie, liečiteľ.. Vyzeral ako Krokodíl Dundee, ale mal pupok. Už len ten fakt, že najďalej sa cestovalo do Poľska na trhy a tí šťastnejší sa dostali do k moru Juhoslávie, tak chlap z takej diaľky si zaslúžil pozornosť a sme tam boli všetci. Sedel som na tribúne, sledoval ako ľudia odhadzovali barly. Chrapčiaci amplión oznamoval a upokojoval davy, že na všetkých príde rad. Kým sme čakali na babku, najviac ma potešila zemiaková placka, čo mi otec kúpil. On si dal pivo.. Čakali sme tam našu babku. Sťažovala sa na kĺby a ktosi jej povedal, že liečiteľ je zázračný muž a starému človeku nevysvetlíš. Mala 70 rokov a s motykou na poli dokázala ťahať neskutočné tempá a chlapi v rannom produktívnom veku simulovali dva dni pred jesenným výkopom. Keď sa vrátila, tak si pochvaľovala, ako ju už kolená nebolia. Dostal som nádhernú voňavú zelenú stokorunáčku na zmrzlinu, liečiteľ dostal predtým tiež kilo. Keď to otec videl, tak cestou domov nadával, že načo robí na družstve a už sa aj trošku obával tých výkopových maratónov
To fakt stačí pozitívne myslieť? Alebo počúvať niekoho, kto tvrdí, že má výnimočný dar uzdraviť chorých a jednoducho uveriť? Zahodiť všetky skalpely, tabletky, obväzy? Poznám chlapa, ktorý tú rakovinu vraj uchlastal.. Alebo to bol Boh, alebo sa na neho usmialo šťastie? To by bolo potom moc jednoduché, uveriť a všetci ľudia by boli zdraví. Aj keď by si to všetci zaslúžili
Dnes mám narodeniny, zabehol som si ľahko 11 kilometrov a veľmi dobre som sa zasmial nad jedným videom o borovičke.. Idem si uliať jednu slivku na zdravie a veselo poupratujem tie kajuty, v ktorých prebývam. Ak by nejakí gratulanti prišli :-) Cítim, že takýmto štýlom by to asi mohlo viesť aj ďalej ,do ďalších rokov. Samozrejme, že keď dostanem soplík, či kašlík alebo podobnú smrteľnú chorobu, tak vtrhnem na pohotovosť a budem žiadať operačný zákrok ako naposledy. Podľa nesmelého a skromného názoru, v mnohých prípadoch si trošku pomôžeme sami a stačí sa len preventívne jednoducho vyhýbať negatívnym vplyvom. Keď má niekto astmu, tak treba koordinovane športovať, vyhýbať sa prašnému, zafajčenému a vydýchanému prostrediu. Keď má niekto migrény, tak prestať chlastať, usmievať sa a tešiť sa zo života. Keď má niekto niečo s trávením, tak nejesť to, čo mu rozhádže žalúdok. Svet nebude perfektný, no určite lepší. V nemocnici určite nastavia akčný plán a veril by som mu viac ako tetuške v garáži. Ale kvôli tej srande tam odporúčam niekedy zájsť
Veľa zdravia prajem milí priatelia
