Minule som sa bol trošku vysmradiť v Rakúsku... My, chlapci z Bratislavy, sem tam zatúžime po troške západného asfaltu. Prvá dedina za hranicami, furt zabudnem, ako sa volá ten zapadákov, je to tam trošku z kopca. Ťahal som tam za sebou jedno Audi Q-čko, osmu, chudák, nevedel ma obehnúť. Najprv skúšal, ale potom kašľal na to. Tie ostrovčeky mu tam uberali miesto, potom šiel oproti široký traktor, obchádzal som kanály, no furt dačo... Na jednom kruháči som ho ešte trošku vystresoval... Keď sme neskôr zastali na červenej, tak som sa mu chcel ospravedlniť. Nazrel som mu do auta, sedel tam taký šedivý udržiavaný dôchodca. Vyzeral perfektne!... A vedľa mladá fešanda... Asi vnučka... Možno ju vezie do nákupáku Pandorf. Keď už ide ten školský rok, nech si kúpi nejaké zošity. A možno si vyberie aj nejaké šatičky, dnešné dievčatá sa radi parádia... Prihovoril som sa im mojou špičkovou nemčinou „Guten tag, Ich problém orientación, sorry, ja vol Vienna, der, die, das“. Mám trošku mníchovský prízvuk, takže som si nebol istý, či to prešlo... Z odpovede som zachytil niečo ako Keine problem mein friend, samstag, langsam, fantastische sonne... Keď to preložím, tak hovoril niečo ako, že som fakt namakaný frajer, že mám parádny bicykel a už len 40 kilometrov... A prisahám bohu, že tá slečinka, na mňa žmurkla... Nezbednica jedna...
Jeho akcent bol tak trošku alpský, okolo Innsbrucku tak vyprávajú. Ale nevadí, pochopili sme sa... A aj asi o tej cyklistike niečo vedel, lebo nezdrhol hneď, ale ponúkol hák. No a to sa neodmieta... To sa mu nalepíte na zadný nárazník, do zákrytu, všetci vieme, že odpor vzduchu urobí 35 percent z výkonu dolu. S takýmto štítom sa dá vytočiť parádne tempo. Riziko je, že neuvidíte výtlky, ale tí hnusní kapitalisti majú poriadne cesty. No a potom závisí od šoféra, ako dlho chce za sebou vláčiť takýto prívesok. Na Tour de France je to zakázané, zvykne sa iba trošku roztiahnuť a potom si ide každý svoje... Ale to sa iba za lepšími autami dá takto schovávať. Elektriky, alebo voňavé benzíny. Za traktorom, za autobusom, alebo nejaké vyjazdené rachotiny, ktoré iba po známosti dostali emisnú, tak to ide pľúca rozdrapiť!... Asi kilometer ma nechali za zadkom, potom mi blinkol smerovkami a frčal preč...
V ďalšej dedine rovnaký scenár...
Tentokrát BMW, M5ka, tá benzínová raketa. Mal to v červenej metalízke, no nádhera... Fúha, to musí nosiť domov dobré známky, keď mu tatino kúpil. V základe sa to blíži k šesťcifernej sumičke, takže chalan musí robiť rodičom radosť. Už predtým, na benzínke, som si ho všimol. Mliečniak, okolo dvadsiatky, rovný šilt, zrkadlovky, mal tam naloženú babenku. Trošku staršiu ako on, ale poupravovanú, s nabublaným dekoltom. Dva kilometre som ich mal za chrbtom, v protismere kolóny, obiehačky a podobne...
Robím, čo môžem!... Ja sa fakt snažím neblokovať dopravu, veď moja priemerka v obci je okolo 45tky. No málo mu bolo... Ale to je moja vec!... Pokiaľ dodržiavam vyhlášku, mašina v stopercentnom stave, možno jedna desina v krvi, ale to cyklisti môžu, tak som tiež plnohodnotný účastník cestnej premávky! A komu sa nepáči, tak mi môže fúkať. Pôjde pekne za mnou a môže sa kochať... Začal trúbiť... Sme na civilizovanom západe, tu sa cyklisti tolerujú, takže to nebude nejaký debil, deje sa určite niečo vážne... Najprv som si myslel, že som na tej pumpe niečo nechal, potom som si spomenul na ten výstrih... Ja osobne, nie som fanúšik týchto plastických tuningov, ale niekomu sa to páči... Veď možno sa na tom aj podieľal... Na dizajne, možno na faktúre, kto vie, či to všetko nebol aj jeho nápad... A tak sa asi ponáhľajú domov... Viete, kým sú fotrovci v kostole, tak ju opáči... My chlapi musíme držať spolu, tak som zapol turbo, nech sa chalan dostane čím skôr do zemně zaslíbené... Boh vie koľko ho to tento výlet už stál... Hneď by som aj vyskočil na chodník, ale tam všade parkovali autá, ani odbočiť sa nedalo. Tepy som mal 170, šiel som bomby ako Cavendish. 50tka na tacháči, pred očami sa mi začalo mlžiť, kokos zomrem tu a henten nímand skóruje.
Natlačil sa za mňa, kua také delo som ešte v háku neviezol. Prdel mu výfuk a furt trúbil!... O čo mu ide? Veď s takou károu už má určite sľúbené... Veď pokoj!... Ta to už musí byť jaká bezcitná lacná arogantná egoistická mrcha, aby sa nechala vyvážať a potom sa neodvďačila... Už som ho cítil na galuske, kokos, drgne ma, vysypem sa, zabijem sa, o čo mu ide?!... Koniec dediny sa blíži, tam bola metrová krajnica, no tam sa hádam stihnem uhnúť... Uff, som tam, už je dobre... Tak teda prajem pekný večer...
Ja nemám na drese napísané, Slovák... Mám tam síce BORA, a majstrovské pásy, takže šofér s diagnózou BMW pochopil a hneď na mňa vyštekol po našom.
„Nezavadzaj ty buzerant!“
Svet je malý, že?...
Slovač expanduje do celého sveta ako rakovina, aj tuto na juhu, do desiatich kilometrov za hranicou to pendleri obsadili až tak, že by si možno trúfli aj na referendum... Prispôsobil sa mojej rýchlosti, okienko dolu, spolujazdkyňa mala zarezaný pás stredom cez tie airbagy... No a čávo na mňa huláka... Že čo sa tu motám, keď on jazdí, tak ho nebude brzdiť žiadna vyjebaná nula. Lebo ON je NIEKTO a hovná ako ja, sa majú bicyklíkovať po cyklotrase... Ako bol fakt hustý, aj tetovačky mal. Fakt ma upratal... Určite sa aj vzrušil, zlatokopka si možno cvrkla... Jednu ruku mal na volante, druhou vytiahol mobil, že si ma asi natočí... Hneď si vravím, toto zle skončí, veď aj tragéd Žilinka si robil selfie videjko na bicykli... Pamätáte vtedy, tiež za jazdy... A kdesi sa potom vyvalil, ukázal rozbitú helmu a mesiac kvasil na maródke za moje dane... Aj tento to ide robiť?... Čo to je za blbý zvyk, furt ten mobil stískať...
Poslal som ho do péčka...
Ty kokso, to som asi nemal, strašne ho to urazilo. Normálne mu žila na čele vybehla, toto ešte nezažil... Musí konať, inak dnes bude na sucho!... Lebo ženy majú radi mužov činu a zbabelci skončia doma pri porne so servítkami... Musí ma vyškoliť, ale najprv, urobil takú myšičku... Viete, trošku mykol volantom do boku, že aha, idem ťa zraziť... Poznáte, že?... Stačí iba trošku, to dvojtonové auto hneď zareaguje a obeť na šesťkilovom karbóne sa zľakne. A reflex trhne riadidlami bicykla tiež doprava... No a môže tam byť zvodidlo, garád, kanál, medza, jama, všeličo, kde sa dá prizabiť... Za toto som raz videl ako podobného cestného piráta dobehli, vytiahli cez okno a vyhasili hasákom.
Aj mňa to trošku roztancovalo... A on sa chechtal... Aj tá jeho štetka!... No vy ste iný párik! Bodaj by sa jej ten silikón zrazil a spolu s kámošmi si navzájom pošérovali kvapavku.
V takýchto situáciách zvyknem použiť jednu repliku, ktorá spôsobí každému prijímateľovi doslova šok... Keď niekomu vynadáte do pohlavného orgánu, alebo ho pošlete do pohlavného orgánu, tak čakáte niečo podobné... Viete, príde facka, vrátite facku... Ale ja som si za tie roky, ako narážam na rôzne takéto neidentifikovateľné pohlavné orgány vyšperkoval takú odpoveď, že už to zopár krčmových hrdinov zaskočilo. Dokážem v jednej vete spáriť jeho mamu, s jeho bratom a výsledok tohto incestu poslať na vášnivé rande s jeho sestrou... Rytmus by ma hneď najal ako textára a vokalistu... Hlavnú dejovú líniu ešte doladím rôznymi komentármi o vzhľade, o vzdelaní, vyjadrím sa aj k hygienickým návykom, na konci súvetia rovnako detailne rozoberiem a ohodnotím aj všetkých mužov rodine. Ako čerešničku na torte ešte doprajem aj nejaké pikantnosti s domácimi zvieratkami... Jedným dychom to dokážem vyvaliť, nie je to žiadna sranda, veď si to skúste... Ja viem, že by som sa mal venovať iba jemu. Prečo urážať celý rodokmeň, že?... Ale dotyčný organizmus je predsa výsledok romantického večera a výchovy nejakých dvoch cicavcov, takže zdroj tej tuposti by sme predsa nemali vynechať...
Teda... Padla mu huba... Úplne stratil pojem o čase a priestore, začal koktať...
„Ja ťa rozkopep, Ty ko-ko-ko-ko...“
Poznám tu jedno miestočko, ešte ďalej, asi kilometer, taká odbočka do poľa, chodím tam čurať. Tam by sme mali súkromie, tam by sa aj nejaká jama dala ľahko vykopať. Problém by sa dal rýchlo vyriešiť, bola by to rýchlovka... Tak desať sekúnd a bolo by vybavené... Tak som sa len modlil, aby si ma tam nepočkal, lebo by ma rozbil ako na cigánsku hračku... Bol to síce vecheť, ja mám sto kíl, ale cyklisti majú jednu veľkú nevýhodu... Doslova achillovu pätu... Nikomu z nás nikdy neradím, aby sa púšťali s autíčkarmi do bitky, nemali by sme šancu. Ako v civile je to iný príbeh, ale v drese a hlavne v tretroch, to je konečná. Tie cyklotopánky majú tvrdú plastovú podrážku a ešte je tam taký výstupok. Voláme to kufor, ktorý sa cvakne do pedálov... V tom sa nedá ani utekať, dokonca mám problém v tom prejsť pod dlažbe k výčapu, keď odstavím na občerstvovačke!... No a v takých botách sa nedá strkať a šarpať s normálne obutým autíčkárom!... To nie, nulová stabilita... To ako keď si slečinka obuje opätky a ide zažiariť na diskotéku. Čo vyzerá nielen smiešne, ale dokonca aj riskuje, že sa pri latino rytme v slovanskom prevedení vystrie na parket... Takže milí cyklisti, bacha na to, hej?! Nemali by ste šancu, autíčkar by vás preplieskal ako malé decko.
A zasa mi urobil ten bodyček. Tentokrát ma normálne trafil!... Mimo jazdného pruhu, za bielou čiarou!...
To som už cítil... Začal som plávať, ešte dobre, že tam bol poctivý meter poriadneho asfaltu ešte meter vykoseného anglického trávniku na ktorom som si zadriftoval... U nás v Petržalke by som už robil kotrmelce v kríkoch trčiacich do cesty... Keď som naspäť chytil balans, tak sme ešte stále išli paralelne. Oveľa pomalšie, skoro krokom, nadávky pokračovali... To sa už aj slečna pridala, vraj som buzerant... A zasa skúšal drganec...
Vycvakol som nohu z pedálu a začal som mu kopať do toho laku, tu máš ty sviňa!... Nešetril som ho... Toto budeš musieť preleštiť v autorizovanom servise, priprav si na to celé vreckové!... Aj Sagan takto raz v priamom prenose dokopal doprovodné vozidlo., lebo ho ohrozili. A ani pokutu nedostal... Už sme už skoro stáli... Tí dvaja už boli úplne na prášky, už som vedel kam to smeruje. Vyšľahá ma kabelkou a potom ma spoločne dokopú na zemi ako prašivého psa. Ani na to moje miestočko nedôjdeme...
A zrazu policajti...
Obehli nás na majákoch, vyblikali, vybrzdili, aj húkačku dali. Všetko si to pozreli v priamom prenose, boh vie ako dlho sa za nami plížili... Ale to neboli obyčajní karabinieri, takí, ktorí riešia bežné zlodejiny. Nie nie, toto bol civilný turbo Passat, fúra výfukov z toho trčala, aj tí chlapi boli lepšie poobliekaní.
Guten morgen, šprechen si Deutch?... Podľa značky boli z Viedne... Rozhodol som sa, že kvôli tomu môjmu akcentu radšej zvolím iný jazyk, viete aby nedošlo k nedorozumeniu. Vraj angličtina je tiež prijateľná. To som čakal, toto je iný svet ako tá naša diera, kde naši ochrancovia zákona vedia sotva vypotiť tri slovenské súvislé vety... Tí naši dvaja boli tiež asi retardovaní, lebo cudzie jazyky ani zaťať. Chalan tam začal rozhadzovať rukami nohami, furt ukazoval ako som mu škrabol tie dvere. Tá jeho nána ziapala ako opica, hliadke som to preložil ako nebezpečné vyhrážanie. Všimol som si, že policajti si tiež všimli, že nejaký chirurg sa s ňou pohral... Ale evidentne to nebrali do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť... Ale najprv sme si fúkli... Ja nula, čávo nula sedem, paráda, keď sa darí, tak sa darí, takže nachystáme 800-3700 eur. Medzi rečou som spomenul, že aj nejaké iné návykové látky by nebolo od veci skontrolovať... Lebo sa mi nezdá, že je čistý... Jasné, ale to vraj s ním poriešia na strážnici... Teda, to je iný servis a prístup, u nás by si potriasli rukami... A ja vraj môžem pokračovať, no ale jednoznačne som trval na tom, že to bol pokus o vraždu... Ale to vlastne všetko videli. Tie ich káry majú všade kamery...
Po polhodinke ma prepustili... S ním ešte asi museli robiť nejaké úkony. Lebo skutok sa stal!
Asi za dve hodky som šiel rovnakou trasou naspäť, už tam nebola ani noha... Som aj rozmýšľal, že agresor určite skončil v putách, foter zháňa kauciu, mater je na manikúre, no a umelá Anča ostala smutná sedieť na ceste. Či náhodou niekde nestopuje naspať do domov, chúďa... Keby ju tam drapli nejakí kamionisti, tak spozná, čo to bol stredovek... By som ju aj na rúru naložil a podviezol, aspoň k tej colnici. Ja som džentlmen, vari ju tam nenechám bez koruny trčať, na pospas...
A zasa sme sa v tom svete predviedli... Veď kvôli akej blbosti si zasa každý myslí, že tí Slováci sú úplne tupý národ a bolo lepšie, keď sme smrdeli za železnou oponou...
Milí priatelia, nerobme si zle a prajem pekný deň.
