reklama

Dostal som padáka.

Na narodeniny!

Dostal som padáka.
Midsection of businessman carrying cardboard box by desk in office
Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Takže som ani neponúkal ten klasický kancelársky bufet pri kopírke, kde sa rozloží niečo sladké, slané a kto ide okolo, tak si zobne... Určite by sa tam zlietli ako supy aj tí, ktorým ležím v žalúdku. Ale zadarmo, niečo zožrať, by im nevadilo.

Nebol zlatý, ako zvyknú vyfasovať papaláši v štátnych firmách. No ligotal sa viac, ako som čakal. Nadriadený na to nemal guľky, tak si povolal na pomoc posily z centrály a na špinavú robotu doleteli veľké šarže. Myslel som, že na ich počesť budeme aj trávu maľovať na zeleno. Že uvítací výbor bude nastúpený v krojoch a konečne niekto naplní soľničky. Všetci boli z nich rozklepaní už týždeň dopredu, veď sa k nám vari nebudú trepať vyhodiť iba jedného. A vraj panstvo má už dlhšiu dobu blbú náladu... Ja viem... Aktívne som do toho vŕtal už nejaký ten piatok a posielal psychologické maily pred záverečnou. Nech to v nich celý víkend pekne klíči... Samozrejme, k téme som sa vyjadril aj tesne predtým, ako sa ich prvá trieda odlepila od vzletovej dráhy. Nebol to až taký frajer, aby vytiahol laptop niekde nad Alpami a teda zareagovať mohol až na hoteli... A dovtedy o mne pekne premýšľať...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto to mám rád!

Ja som už dlhšie tušil, že sa na mňa niečo chystá. Zaregistroval som nejakú šuškandu na moju adresu, moja sieť dvojitých agentov nesklamala, niektorí nepriateľskí kolegovia vychádzali z riaditeľne podozrivo vychechtaní. Dokonca jedna jeho spoľahlivá štetka sa aj prekecla v kantíne, že kocky sú hodené... A hlavne, okrem toho, že mám vždy a všade posledné slovo, tak v tomto prípade, som si zobral aj to prvé. A všetko som to vlastne zámerne naštartoval... Malo to divoký priebeh, skončilo to tak, že som údajne ohrozoval okolie s bojovým nožom! Tri kolegyne skončili na PNke, Palík odpadol, obťažovanie a podobne...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola to fajn firma. Platili slušne, pretrhnúť som sa nemusel. Kolektív celkom ušiel, výsledky som mal na jednotku a šéf bol seriózny človek. Hralo sa férovo, nikoho si do zadku nepustil. Potiahnem to tu až do dôchodku... Ale jedného dňa ma predbehol, rozhodol sa, že už stačilo, nech ten kapitalizmus budujú mladší a teraz hrá golf niekde na riviére. Prajem mu to, bol to správny chlap. Na jeho flek prišlo také divné krpaté čudo a všetko šlo do kytek.

Všetci poznáte taký typ... Na základke mával hlavu v hajzli každú prestávku, ale nie preto, že mal meter dvadsať v kohútiku a chloptavé ušiská, ale preto, že napríklad žaloval. Alebo nedal odpísať domácu, odhryznúť z desiaty, na písomke sa nepodelil o vedomosti a podobné protispoločenské zločiny. A preto slúžil ako handra pod pisoár až do stužkovej... Už v tých časoch sa zaprisahal, že jedného dňa to všetkým vráti, a tak sa pchal do každého zadku, ktorý uvidel a odtiaľ budoval svoju kariéru. Kvôli jeho obľúbenej lokácii bol prezívaný aj ako rektál. Ale v šifrovanom kóde, lebo by mohol byť prúser na personálnom... V robote ho už nikto do misy nestrkal, ale na kapustniciach preventívne odchádzal už po prípitku... Takže zakomplexovaný zbabelý chudák, v reálnom svete nemá šancu, tíško súhlasí a túla sa po kanáloch, ale za bránami spoločnosti si užíva svoju funkciu a buduje kult osobnosti. Všadebol, všetkovidel, má správny názor na všetko. Rád vysvetľuje, má vkus a je tu pre nás. Má pravdu a víziu... Rád používa veľké písmená, IBA ON a podobne... Spoznáte ho aj podľa auta. SUV alebo turbomotor, ak emisná politika nepustí, tak aspoň červená farba. Fyzicky sa od maturity trošku vytiahol, tak desať čísiel, ale štruktúrou je to furt vecheť. Ale vraj si kúpil profi bicykel za trojku a že ide bomby. No jednoducho, úplná nula, ale dostal šancu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže takéto niečo sa nasťahovalo do nášho riaditeľského kanclu a bude mi podpisovať dovolenku. Ty vole, tak to sa skončí nem dobre a je otázkou času, kedy si to rozdáme... V akejkoľvek konfrontácii to bol ťah na jednu bránku, ale väčšinou som ho nechal vyhrať. Urazil by sa...

Už po pár dňoch v úrade sa okolo neho vyrojilo zopár adeptov na nežný hlboký zásun. Predháňali sa v úctivom predklone, vychytať si toto teplé miestočko bolo pre nich prioritou. Veľmi sa mu to páčilo a tým najvernejším ponúkol nekonečné benefity. Čo sa týka odbornosti, ten náš nový riaditeľ, tak úplný amatér, zelenáč, dosť nevýrazný, ale celkom inteligentný... Všimol si, že ho drvivá väčšina považuje za decko. Nulová úcta a žiadny rešpekt, cítil to, hlavne to tiahlo z môjho tábora... To nečakal, myslel, že s funkciou to dostane automaticky. Nevedel, že to všetko si treba získať. Prirodzená autorita sa na škole nevyučuje, ak tu chce nejakú vodu namútiť, potrebuje zasunúť spriaznené duše. Aby si urobil meno a dostal nejaké frčky, musí do análov zaknihovať zopár veľkých činov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi sa držal hlavnej zásady všetkých biletárov, že keď na začiatku diskotéky exemplárne rozkopú najväčšieho tanečníka priamo na parkete, tak do rána sa im v celom objekte nikto nepobije. A môžu kľudne piť... Lebo sa rozhodol, že celej firme ukáže, aký je macher a vybral si mňa... Odvážny chlapček... Slabšieho súpera som ešte nemal... V niektorých témach to bolo kontumačne, ale nevzdal sa. Napokon siahol do rukáva, respektíve do jednej špecifickej časti tela, vytiahol jedného zo žolíkov a zavelil do boja.

Udeľuje mi závažné porušenie pracovnej disciplíny!

Že som povedal jeho Paľkovi, že je arogantný ignorant... A jeho to ranilo. Psychicky skolaboval, nekontrolovaná triaška, uvoľnený zvierač, antidepresíva, potrebuje týždeň na reštart, tuto oficiálny dokument, musíme sa rozlúčiť a mám odovzdať veci... To sa naozaj stalo, fakt nekecám... A že keď sa Palík vráti, tak sa mu musím okamžite ospravedlniť... Predstavoval som si, ako som ten jeho víťazný úsmev narval Palíkovi do zadnice. A naopak... Ono sa to dá takto naaranžovať, predstavte si to. Anatomicky by to nemal byť problém... Bolo to pred tromi rokmi. Takže sa dá ľahko vypočítať, ako to skončilo...

Tak roztrasený sopliak dostal možnosť prvej rany a toto predvedie?... Takto ma podceniť?... Medzi riadkami som mu vysvetlil, že nemôže niekoho len tak opľuť a ujsť. Nevyšlo mu, ale chce sa so mnou ďalej kamošiť... Nasledujúce roky som prepol do úsporného režimu, robil som ešte menej ako málo. Raz za čas som čelil nejakému obvineniu, dvoma vetami som ho zabil, následný nový útočný monológ som ignoroval a šiel som si radšej niečo čítať... Stala sa z toho taká rutina. Veľa ľudí by to vzdalo, ale ja som to bral ako výzvu. Ono to nie je jednoduché, každé ráno prísť do roboty a namiesto zákazníckych reklamácií riešiť obrannú stratégiu proti vlastným a strieľať ich ako kačky na potoku... Ale ja už z princípu neuhnem! Keby som to urobil, celá firma by sa dozvedela ako ma upratal. To teda nie, to by ho zdvihlo až po plafón. Honil by si ego na všetkých a zaradil by to ako bod na týždennej porade. A to som nemohol dovoliť... Strašne som sa na tom bavil a jeho to strašne sralo... Sem tam som mu dal najavo, kam patrí. Ale opatrne, aby sa nehodil o zem. Viete, on bol veľmi detinský... Napríklad počas korony, keď vyhlásil súťaž v bicyklovaní. Pekne na nástenku, aby všetci videli koľko za mesiac našlapal. Asi sto kilometrov dal, makač, Sagan je vraj proti nemu tragéd... A všetci ho chválili, že jaký bajker ten náš riaditeľko... Za dva dni som ho predbehol... Tak zrazu súťaž skončila, že vraj mám výhodu a obvinil ma, že čím viac jazdím, tak tým viac šírim kovid a som nezodpovedný dezolát.

Stále hľadal, čo by mi hodil do ksichtu, ale ja som v tej manažérskej robote fakt Superstar, no nemal šancu. A tak mi pravidelne pripravoval kárne oznámenia z iného súdka, že som zasa hrubo znásilnil pracovaný poriadok. Napríklad manko 1 hodina a 11 minút za mesiac január. A výpoveď, a ospravedlniť, a Palík, a zasa dookola tie isté kecy. 

Sorry, bol som u lekára. Priepustku som odovzdal...

Potom ma vyzval, samozrejme pred všetkými, že ma porazí na horských tratiach. Vraj on zjazduje a má ďalší profi bicykel... To som mu nechal. Lebo keby som prijal, už cestou hore kopcom, by to moje tempo, neprežil. A prišili by mi vraždu...

Mal som šťastie, že robota išla sama od seba. Každý robil to čo mal, iba som to všetko pozbieral, pozliepal, dal tomu formu, odprezentoval a bolo. Dream job za trojku! Cítil som sa veľmi zbytočne, ale aj to niekto musí... Samozrejme som striktne dodržiaval prvé manažérske pravidlo, že nie je dôležité pracovať, ale informovať, že pracujem!... Ale posledný rok sa to začalo kaziť... Z hovna sa nedá upliesť bič a takýto materiál mi začal chodiť na stôl... Tie podklady mi pripravovala jeho verná opička, neuveriteľne lenivá, ultra pohodlná a absolútne neschopná, naša Janinka. Všetko jej trvalo veky. Ale keď priviezli obed, tak prvá utekala s príborom a zvalcovala každého, kto jej stál v ceste... Aj ako človek to bol unikát, celé zle... Pamätám si, ako si odmietla ku mne sadnúť v lietadle. Ani v reštaurácii nebola dvakrát nadšená. Ale nebol som oholený, takže chápem... A keď som ležal v nemocnici, tak ma zrazu začala bombardovať správami, že poďme konečne robiť, že to stojí na mne... Pri rӧntgenoch bolo rýchlejšie wifi, tam som si zriadil kanceláriu, ale nestačilo. Riaditeľ mi neskôr vytýkal, že musím zlepšiť komunikáciu, lebo Janinka sa tak snaží a dokonca musí mi pomáhať... 

Bolo mi z nej na grc...

Keď pošlete decko do obchodu, tak mu napíšete ťahák - dones chleba, salám, cigarety a podobne. Ale nemusíte ku každému tovaru doplniť regál a uličku. Veď nájde... Ale našej Janinke som musel vypracovať plán práce, bod za bodom. Kým som to pripravil, tak som to mohol urobiť sám, aj dvakrát. Myslíte, že pomohlo?... Prd!... Keď som to tretíkrát urgoval, kompletne prepracoval, zrozumiteľné aj pre jednoduchších, na úroveň leporela, ešte asi päťkrát preposlal, tak som absolvoval kritický pohovor v riaditeľni, vraj na ňu neúmerne tlačím. Že takýmto štýlom ju zablokujem a musím nájsť iný spôsob ako našu Janinku naučiť robiť jej prácu. Odporúča mi, aby som ju sledoval... Aby som sa naladil na jej pocity a pristúpil k nej až vtedy, keď bude otvorená... V tomto okamihu som takmer hodil šabľu... A kým nastane táto symbióza, harmónia, lebo sme jeden tím, tak naša Janinka pôjde na homeoffice a ty to urobíš za ňu...  A znovu sa mi chechtal do ksichtu. Znovu som si v hlave prehral ten akt, kedy mu tam tlačím Palíka, až po pliecka. Až tam, dolu až tam, veď viete, až kam... 

Janinka doma váľa šunky a ja ju musím zastupovať? To zapomeň! A tri mesiace som pre ňu nehol prstom.

Veď všetko potrebné má, tak nech aspoň dačo urobí...  Ja som vedel, že to skončí zle, ale nedá sa svietiť. Keby som chcel, tak mu narobím taký pakes, že by utiekol a už sa nevrátil. Mal som fúru dôkazov o jeho klamstvách, zlých a drahých rozhodnutiach. Nejakého majiteľa na západe alebo akcionára by to mohlo zaujímať, že čo sa to na tom zaostalom východe deje... Ja by som to zvládol. S plačom by si balil kancelárske potreby do krabičky, s potleskom by sme ho vyprevadili až ku vrátnici... Ale načo... Ktovie koho by tam nasadili ako ďalšieho... A hlavne, ja sám som už odtiaľ chcel vypadnúť. Mám iné plány.... Ale sám od seba neodídem, nič zlé som neurobil a to by som ani veľa nezarobil. Musia ma vyhodiť na dohodu a aj nejaké motivačné by bodlo. Musel som to nejako vyhútať, ale ako vravím, veľmi biedny súper. Takže stačilo len vypustiť fakty, mierne pozmeniť slovník a pritlačiť na pílu.

Najvyšší šéf z centrály píše: „Mám taký pocit, že na Slovensku nie je niečo v poriadku..“

A ja som odpísal: „Ani nie... Taká dennodenná klasika. Iba sa tu klame, kradne, ľudia si nerobia svoju robotu. Nie, lebo nemôžu, alebo nevedia, oni nechcú!... Je to tolerované, arogancia, ignorácia, Palík je ešte furt na prášky a žiada ospravedlnenie... VIP si užíva a zvyšok rebelov chodí pravidelne na koberec počúvať nejaké žvásty. Ale pohodička, zvládame a v prílohe máte nejaké fakty...“

Najvyšší šéf z centrály píše: „Ale hodnoty firmy sú pevne zakorenené v etických pilieroch a princípy ako ľudskosť, láska a porozumenie sú predsa základom všetkého!“

A ja som odpísal: „Na ten tvoj etický kódex zvysoka kašleme, ešte sme ho ani nevycapili na nástenku... Dokonca sme tu mali mentálneho kouča, ktorý mi oficiálne oznámil, že Palík sa cez náš konflikt ešte stále nepreniesol“

„Tak mu dajte nový recept, čo mňa s tým zaťažujete!“

Starý pán sa tak rozčúlil, že okamžite zabookoval letenku a ide to riešiť. Tých dvoch kohútov musí upokojiť, takto to ďalej nepôjde, v najhoršom prípade jedného vyhodiť. Ale hlavne, nášmu Palíkovi, zohnať silnejšie lieky...

Môj protivník sa to dozvedel a musel konať. Vie, že by som ho počas návštevy rozbil ako cigánsku hračku, tak s Janinkou vyhútali plán ako úplne vyhrotiť situáciu. Musia zahrať na city a využiť moment prekvapenia... A tak Janinka predviedla teatrálne nervové zrútenie. Zosypala sa, samozrejme až po obede, musela okamžite opustiť pracovisko, môj obranný email z roku 2019 a prosba o spoluprácu z 2022 ju vraj dostali do stavu, že musela vyhľadať odbornú pomoc. Kompletný kolaps... Lekár vraj tiež súhlasil, že to bolo jednoznačne kvôli mne, naordinoval jej lieky na hlavu a musela na tých oblbovákoch ostať v domácej liečbe. A ja som vyfasoval ďalšie oznámenie o porušení pracovnej disciplíny. Napriek tomu, že ja som obeť, obvinili ma zo šikanovania, týrania, výsmechu, mentálneho terorizmu, cieleného útoku, ohovárania a globálneho otepľovania.

Na druhý deň dorazilo šéfstvo... Načasovanie „perfektné“, ešte stále to bolo čerstvé, ľudia v panike lebo Janinka v blázinci, Palík tiež štartoval čerstvý záchvat ako záloha, toto už nemohol nikto nechať tak. Takýmto tempom by do leta kvôli mne skončili všetci vo zvieracej kazajke, vedenie muselo konať. Okrem nej sú na PNke ešte dve kolegyne. Jedna bola z môjho oddelenia, takže moja vina a druhej som sem tam narobil vrásky s faktúrami. Takže aj toto sa mi pripísalo... Vraj som to tam všetko dlhodobo a aktívne terorizoval, zabával sa na tom, som hrozba, nebezpečný jedinec, zlý, zlý, zlý... Aj ten môj nôž na krájanie jabĺčok. S čepeľou, ktorá by si neporadila s pomarančom. Tak ten sa zrazu zmenil na enormne veľký lovecký, bojový nôž, zbraň, s ktorou som údajne ohrozoval celú firmu. Samozrejme to bolo všetko spísané na ďalšom lajstri. Najali si renomovaného advokáta, za štyri tisícky, ktorý to všetko naformuloval ako jednoznačný prípad a sľuboval jasný priebeh. Oznámili mi, že musím mesiac pracovať z domu, v záujme zachovania zdravia zamestnancov ma musia izolovať. Ale zobrali mi počítač... Lebo som im povedal, že tam mám veľa dôkazov... To právnické eso som trošku rozladil aj komentárom, že na tých oznámeniach si mohol dať viac záležať, ale asi študoval v Sládkovičove, tak ho chápem...

A vraj ma bez milosti vyhodia, nezaplatia a ešte môžem byť rád, že ma Palík s Janinkou nezažalovali. Sú jednoznačne v práve a za moje skutky je paragraf!... To, čo som im urobil, bolo hrozné! Že či sa nehanbím...

„Vôbec sa nehanbím“

„Ste hrubý...“

„Ja?... Ja mám dnes narodeniny! A toto je akože všetko? Chcete ma vyhodiť z roboty a nezaplatiť? A ja budem poslušne súhlasiť ako taký Palík? Čo som vlastne akože urobil? Lebo furt neviem“ 

„Inšpekcia práce, inšpekcia životného prostredia, zdravotná služba, hygiena, niektoré finančné inštitúcie, trestné oznámenia na políciu za šesť skutkov, podanie na prokuratúru, stretko na súde... ! Vyberte si poradie, kde všade vás rozoberiem ako lego!... A kam sa podel ten váš právnik?!... Lebo JUDR Slameník to má už všetko načítané. Aj minister by kukal, aký som naštudovaný..“

„No poďme na to! Čoho sa bojíte, veď ja nehryziem... Síce mám sem tam vo batohu nožík a šróbovák, ale túto tému sme vari už uzatvorili.“ 

„Nejako ste stíchli, banda jedna!!!“

Tá inšpekcia asi zabrala, lebo na druhý deň vytiahli peňaženku a vraj sa môžeme dohodnúť. Okrem toho som splnil všetky ciele, s ktorými som do toho šiel.

Už v tej diere nerobím.

Janinka tiež nie a to je pre firmu výhra.

Právnik dostal padáka a roztrhal diplom.

Centrála vie, aký zbabelý neschopný klamár vedie slovenskú pobočku.

Zvyšok kolegov si bude z toho šmejda robiť doživotne srandu.

Všetkým som pár mesiacov ležal v žalúdku.

Namiesto jedného platu som dostal tri a ešte sa len budeme finančne vyrovnávať.

Palík začal boxovať, vraj skúša otočky, ako Van Damme.

A hlavne, veľmi dobre som sa na tom všetkom bavil.

 

Celkom fajn narodeninový darček... Tak zatiaľ dík hoši! A čoskoro pokračujeme, budem mať meniny...

Vážení priatelia, nedajte sa ojebabrať, pracovné právo celkom dobre hrá vo váš prospech a povyhrážať sa inšpekciou vždy zaberie.

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 024x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duchVšeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu