Idem študovať právo

Viem, nie je to veda, len také tliachanie, ale potrebujem prachy.

Idem študovať právo
Písmo: A- | A+

Najprv som na to nemal rodokmeň, neskôr náladu a posledných desať rokov čas... Ale už mám!

Začiatkom 90´s sa tradovalo, že právnickú fakultu nedokončí iba ten študent, ktorého zrazí električka. Príležitostí bolo neúrekom... Keď sme zúrivo šprtali matiku, fyziku a podobné neluktratívne predmety, tak poslucháči právnického krúžku chodili chlastať do Machnáča... Machnáč je kultová krčma, kde sa už v tých divokých porevolučných časoch poskytovalo právne poradenstvo ako ojebabrať otravného revízora, ktorý nedá pokoj s nejakým lístkom. A v užšom kruhu padali prvé nápady, čo by sa dalo robiť s tou DPHčkou... Spomenuté dopravné nebezpečenstvo číhalo hneď na ulici. Okolo botanickej záhrady už električky frčia maximálkou a práve v tých miestach bolo treba prejsť cez trať. A po desiatich borovičkách a jednom magickom oku, čo by zapijátko, to bol niekedy nadľudský výkon!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Banda lenivá, neschopná, dokonca dnes riadiaca štát! Nenávidel som ich za to... Až tak, že s právničkou som si na beánii ani zatancovať nikdy nechcel! Fakt, jedna za mnou prišla, či si trsneme na na DJ Boba. Že moja zlatá, vysmahni, nezájem!

Skúškové v plnom prúde o integráloch sa mi aj snívalo, ale elita univerzity grcala na koľajnicu smerujúcu do Karlovky. V študovni som si podpísal stoličku, no adepti na talár, učiť sa, do týchto priestorov nikdy nezablúdili. Ale na chodbovicu samozrejme prišli! A ostali vždy najdlhšie... Keď už náhodou niekedy museli ísť do tej blbej školy, tak nevynechali Ponorku... Ponorka je taká zadymená pivnica, taký pajzel, raz som tam zakopol o počúraného doktoranta... Je to na Šafku, hneď vedľa právnickej Alma mater. Zvykol tam vysedávať pedagogický zbor, ktorý s prosíkom v očkách čakal, či im niekto nekúpi poldeci. S takou zostavou sa dal vybaviť zápočet, prekonzultovať, ako beztrestne prežiť útok na revízora a s tou DPHčkou sa naučiť úžasné triky. A kto vie, možno ten počúraný, je tam dnes už vysoká šarža. Nejaká Haraburda tam vraj šéfuje. Po voľbách sa pozrieme na jeho majetkové pomery a ak nezdrhne do Dubaja, tak už v prvom semestri ho preškolím, čo to je právny štát.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Takže moc toho nenaštudovali, až neskôr som pochopil, že oni si to museli odmakať oveľa skôr...

V tej šialenej dobe, museli už pred maturitou prijať zásadné rozhodnutia a začať riešiť veci. My sme sa zašívali na brigáde v železiarni, no títo puberťáci, s kvalitnejším rodokmeňom, si už museli plánovať interiérový design svojej budúcej sudcovskej kancelárie... Zdediť komunistické skrine po fotrovi mohlo byť celkom fajn, v niektorých zásuvkách mohol nájsť fajnovú archívnu fľašku. Alebo zabudnutú obálku. Kto by si pamätal všetky tie láskavosti, že!... Ale rozheganý socialistický nábytok by mohol na potenciálnych klientov pôsobiť rušivo, možno aj nejaká aktívna ploštica by vedela pokaziť pekný deň... Ale taký fungel nový masívny dubový stôl... Alebo úhľadne zoradená zbierka zákonov v koži, v zladenej knihovničke... Tak to dodá každej zasmradnutej a špinavej diere úroveň veľaváženého úradu! Takže roboty ako na kostole, zatiaľ čo my, horší, sme na kúpalisku očumovali baby...

SkryťVypnúť reklamu

Mimochodom tí najväčší srandisti tam majú aj sošku, tej slepej, mečom ozbrojenej lacnej štetky, ktorá si vždy rada kľakne pred ktoréhokoľvek prašivého chrena s napratanou peňaženkou. A urobí to, čo vie najlepšie.

A tak otec-sudca brnkol svojej tlačenke na dekanát, aby sa pochválil, že jeho ctihodný synáčik úspešne pozliepal maturitu a rozhodol sa pokračovať v rodinnej tradícii... Ak mu to zdvihol bývalý spolužiak, tak rovno zistil, kedy je zápis do prvého ročníka... Iba hŕstke to stačilo obvolať, ostatní niekedy museli cestovať cez pol republiky na nejaký pomazaný fajnový guláš a ožrať sa so sebe rovnou sebrankou. Raz sa takáto banda zišla na Kubínskej, my sme opekali na chate vedľa, poviem vám, správali sa zvery. Ono to síce nie je sranda, v lete chlastať na slnku, ale určite im to stálo za to... Zatiaľ čo my, prijatí na technické smery, po maturite sme sa týždeň váľali v delíriu na horskej útulni a zvyšok prázdnin sme zasa iba očumovali baby... Zatiaľ čo budúci strážcovia spravodlivosti museli prejsť tvrdým sitom príjimačiek. Čo určite nebol problém, lebo genetika sa nezaprie. A prokurátor junior už v škôlke sypal paragrafy ako z rukáva. Hlavne tie svoje...

SkryťVypnúť reklamu

Takže ten ich veget na výške nebol zadarmo! Ten pokoj už bol zaplatený... Pardon preklep, zaslúžený...

Aj iní rodičia, napríklad vážení podnikatelia, už v tej dobe jemne kontroverzní, tiež chceli vybaviť pre svoje deťúrence svetlú budúcnosť. Ale určite mysleli aj na seba! Trošku zamaskovať minulosť, lebo tú porevolučnú mega zlodejinu by niekto mohol časom vyčmuchať. A ich podarené decko by to so správnym diplomom určite vedelo prežehliť... Aj v týchto domácnostiach sa tiež všetko začalo telefonátom na správne miesta. Samozrejme, že pri všetkej počestnosti... Títo finanční žraloci na úvod robili iba prieskum trhu, do čoho by sa oplatilo investovať a ako najlepšie rozhodiť kapitál. Správne konexie nahradila náhodná strata obálky na náhodne správnom mieste, uchádzač o talár musel tiež naškrtať nejaký mega náročný testík. A už bolo treba iba vyčkať pani poštárku. Tá vždy vedela ako prvá, koho na akú školu prijali...

Ale nemyslite si, že ostatní nemali žiadnu šancu! Prihlášku na právo si mohol podať každý! Stačilo zopár rokov kvalitného šprtania, dejepis ovládať od Veľkého tresku a náuku o spoločnosti od tej prvotnopospolnej až po súčasnú paródiu... Stačilo polku strednej nonstop presedieť v knihách a ešte jeden obrovský kus šťastia!... Tak tieto predpoklady im dávali plné právo podať si prihlášku medzi elitu... Sused taký bol... Riadna kocka! Úplná bedňa, v makovici desať giga hardisk!... Čo pamäť siaha, nikdy nedostal žiadnu dvojku! Ale niečo musel zbabrať, lebo mal 98% a bol prvý pod čiarou stovkových hráčov... V tom roku bola zrejme sakra tvrdá konkurencia. Síce sa povrávalo sa, že nejaký tajomník sa nadral a pochcal v tej Ponorke, a keď došiel ráno vyplatiť sekeru, tak mu krčmár vrátil aktovku. Ktorú tam nechal ako záruku... Jej obsah by možno vedel odpovedať na niektoré otázky...

Takže namakaný sused to nedal a šanca podať odvolanie sa javila ako zbytočná. Lebo otec začmudený zvárač, no a mater, iba trápna sestrička na doliečováku. Lúzri... Tieto profesie nevedia vypracovať správny motivačný list a keby ho aj náhodne stratili na dekanáte, nemal by určite ten správny obsah... Spravodlivosť pre všetkých! Keď nemal plný počet, tupec zaostalý, nemá na to... A nemá na výberovej škole čo robiť! Odpáľ na technické smery! Tam k svojim! Aha tam, ku Slameníkovi, fľaškové pivo na vlakovej stanici srebať!

Mimochodom ten postkomunistický, počúraný, na koľajnicu grcajúci potenciál, má dnes skoro päťdesiat a vysoké ambície. Voľných flekov je dosť, po tom ako sa aktuálna generácia zlodejov presunie do vyšetrovačiek, všetci sudcovia v dôchodkovom veku sa zrazu chcú venovať rodinke a vnúčatkám. Zrazu... Zlé jazyky tvrdia, že už nedostávajú bonusy ako za starých dobrých čias, alebo majú hrozný strach... Ale ctíme prezumpciu viny a počkajme si teda na všetky procesné úkony v septembri 2027. Potvrdia to, o čom už všetci dávno vieme

Tu som to vzdal prvýkrát...

Takže rôčky išli ďalej a obdobie po revolúcii všetkým právnikom prialo... Zlodejov bolo také kvantum, že si kradli navzájom a aj lenivosť sudcov sa riešila navýšením ich stavov geometrickým radom. Takže na prelome tisícročí, tie právnické fakulty už neboli také nepriestrelné sekty a každoročná emisia justičných omylov do praxe už nebola limitovaná edícia. A tak už brali úplne všetkých a po pár semestroch vyvrhli diplomovaný odpad. A furt ich bolo málo! 

Ale to už som mal titul z baníckej fakulty... Počas vysokoškolského štúdia tých správnych vied, som tú právničinu zaradil na úroveň urinopatie. Alebo análnej kartografie... Fakt, aj to je veda. Venuje sa tomu jedna sekta na Morave, skúmajú morfológiu niektorých telesných dutín s koreláciou na celkovú fyzickú kondíciu a rozjímajú pri tom o plochej zemi s atmosférickým rozprašovaním. Aktuálne sa rieši jedna ich členka na prokuratúre, ktorá sľubuje dlhovekosť, stačí mať pod kontrolou ten anál... Alebo politológia, sociológia... To je tiež niečo, čo vzniklo niekde veľmi hlboko. Jak je možné, že za toto dokonca udeľujú profesorské tituly v prezidentskom paláci? Veď sú to všetko len také koníčky, pri pive sa o tom dá tliachať donekonečna bez žiadneho výsledku. 

Na páske minimálka, v tých železiarňach, tak si aj zo srandy hovorím, že tú právničinu dám popri zamestnaní. Veď dá sa to už vyštudovať aj z basy!!!... S logistikou by nebol problém, mohol som na skúšky odbiehať počas obednej prestávky, predsa skoro v každom väčšom meste vyrástla nejaká aula. Dokonca kdesi v nejakej diere pri Dunaji sa nejaký odvážny člen tej našej slávnej dumy rozhodol ponúknuť svoje odborné skúsenosti a zo dňa na deň postavil renomovanú univerzitu s dlhoročnou tradíciou. Pre zaneprázdnených ponúkol aj externú formu, pre šikovnejších možno aj ultrarýchly modul s doktorandskou nadstavbou v akcii... Že aj s cenou sa dá niečo urobiť, ale musíte prísť aspoň traja!.. Ale nakoniec som si tú prihlášku nepodal. Lebo nebol čas, makal som ako drak. Priemysel nepustil, tam sú tvrdé termíny, často som sa nestihol ani najesť

Kto v tejto dobe už naskočil na ten univerzitný vlak menom Justícia, musel byť totálne blbý, aby to nejako nedoklepal k titulu...  Nič sa nezmenilo, znovu sa päť rokov pregrciaval po chodbách internátov, diplomovku niekde skopčil a potom sa niekde zašil ku koncipientskej kopírke. Ak bol šikovný, tak už na advokátske skúšky prišiel celkom zahojený a po tridsiatke už mohol veselo hájiť gaunerov. A ak sa mu málilo, zopár hlbokých úklonov ku správnemu konečníku mu určite pomohlo chytiť kancel pod ministerstvom. A kto veľmi chcel, dostal aj talár... A eldorádo mohlo začať.

Toto bolo fakt zlaté obdobie. Keď človek čítal noviny, tak v každom bulvárnom plátku ukazovali recept na úspech bez vedľajších účinkov. Ukradnúť, podeliť sa, zohnať skorumpovanú parochňu a vybavené. Jednoduché ako facka. Šancu, že niekoho zbalia bola minimálna. Výkon brutálny! Perpetum mobile!... Keby som si mal vybrať, či v tomto lúpežnom trojuholníku budem zlodej, politik alebo právnik, tak idem určite študovať... Štartér Sklenka by vedel rozprávať, ako sa robí kariéra od spomaleného poskoka až ku ctihodnosti, iba za jednu dekádu... 

Desať rokov z nového milénia ubehlo ako voda, bankomaty začali chŕliť eurá a človek tajne dúfal, že sme sa niekam pohli. No nikam... Vyrábalo sa toľko právnikov, že by sme ich mohli predávať po svete ako pomocnú silu do supermarketu na dokladanie tovaru. Aj predstavitelia Únie, keď zbadali, čo toto tu máme za študijné procesy, tak sa chytali za hlavu... Tak to asi preto máme vymožiteľnosť práva na úrovni Burkina Faso a nedôveru v justíciu stabilne nad 90%!... Že čo tu blbneme... Ja viem, prieskum ukázal niečo okolo 70%. Ale určite sa anketár dovolal aj na bratislavské súdy alebo súmračné adresy. Tak preto tie lepšie čísla... 

Moja kariéra v priemysle nabrala na obrátkach a právničina už dávno nebola taká mimoriadne cenená profesia. Kedysi patril právnik medzi elitu spoločnosti. Na dedine to bol za farárom a krčmárom najväčší frajer. No dnes sa povráva, že jazykovedný ústav plánuje slovíčko „sudca“, zaradiť patriť medzi vulgarizmy, alebo ako synonymum pre slovíčko klamár, zlodej, špina, tupoň, opička, sviňa... A že aj prokurátor sa čoskoro dočká zaujímavého prívlastku. Dobroš, ten nech zhorí v pekle, generálny, či špeciálny, jeden už sedel, druhý sa chystá, ak to dobre vypáli, pôjdu úplne všetci. Takže necháme chalanov v base vymyslieť niečo zaujímavé pre nové prírastky. Všetci to tipujeme na „tlsté prasa“, či „škuľavý poskok“, ale nechajme sa prekvapiť...

Mal som po tridsiatke, v železiarňach som už niečo znamenal, aj výplata bola fajn... Tú ich školu by som dal s prstom v nose, ale ako právnik by som už nemal žiadneho kamaráta. Možno ešte viac nepriateľov. Už po mne išli dolnokubínski cigáni a aj miestna fašistická bunka. A ešte by mi niekto vyrezal na kapotu auta niečo príznačné. Ako tej prominentnej advokátke z horného konca dediny. Tej niekto na celý kufor vyškrábal znak automobilky Renault! S pásikom v strede... A do toho umeleckého diela zaťal krompáč! 

Roky idú, no a dnes, už mi lásko není ani štyřicet let... Hrozne to letí, kríza stredného veku na krku, nosím obtiahnuté tričko, motoriek sa bojím. Ale som vyhorený jak očúrané ohnisko po opekačke. Súkromný sektor má úplne inú rýchlosť, už včera bolo neskoro. Tam sú iné tlaky ako na nejakom súde, kde ani netreba chodiť. Fakt, viem čo hovorím, roky som žil s notárkou. Vstávala o desiatej, do obeda videjká, nechty, furt mala čas, pozostalosť riešila tak dlho, že pomreli aj dedičia... V automobilke, keď som sa len tíško pokúšal odročiť jedno reklamačné konanie, tak sa zákazník ani neunúval čítať moje argumenty, rovno mi tam strelili na pol roka triediacu firmu. Ktorá nás parádne podojila. Že tu nie si v nemocnici, kde ti odložíme operáciu alebo v súdnej sieni, kde posunieme termín na neurčito, možno budúci rok... Toto mi fakt kedysi jeden auditor povedal... Das Auto... 

Mám na viac!... Za tú dobu som sa naučil komunikovať vo viacerých jazykoch, s ľuďmi z piatich kontinentov a na témy, ktoré prekračujú vnímanie, podľa posledných prieskumov, polovice republiky. Ale  nezarobil som toľko ako som si predsavzal, keď som ako študent nesmelo zaklopal na nástrojáreň a vrátnik ma poslal kúpiť jednu fľašku ako prískočné... Veru nie... O jednu nulu menej ako som si vyrátal... A s tým musím niečo robiť! 

A hlavne po tom ako pred pár dňami, keď v telke ukazovali nejaký Džbán, alebo také dačo, ako za právne služby v jednom lacnom spore trhol zopár miliónov! A to len načarbal zopár lajstrov a niekam poslal... Ono sa to nafúklo hlavne preto, lebo mu cinkli hlavne percentá z dopredu vyhratej sumy... Inak bežná taxa, cirka 200 eur za úkon, títo šmejdi iba otvoria dokument, prepíšu mená, adresy a hotovo. To dokáže aj opica, alebo lepší papagáj... Súdil som sa so zlodejom, asi 500 eur ma stála táto papierovačka... Prehral som... Advokát sľuboval, že v druhom kole mu to netrieme, že máme lepšie karty... Ale švagor to ešte nevzdal a v prípade jeho zlodeja už do systému natlačil asi osem tisíc. Ťahá sa mu to ako sopeľ už piaty rok a vraj iba teraz sa to konečne začne... 

Takže tak, nie je načo čakať, idem na to. Aj rigorózku zbúcham za dva víkendy a na tretí doklepnem docentúru za nejakú blbosť. Čítal som tú Ficovu krajnú núdzu, no strašný paškvil. Nemalo to hlavu a ani pätu, vôbec téme nerozumie. A keď ešte Pišta dal tomu traktátu promo na prvej stránke, no poslúžilo to ako hajzlový papier na chate... Idem do toho. A nechcem veľa, bude mi stačiť iba advokátska kancelária. Veď prokurátor chudák si nemôže ani zanadávať, rovnako sudca už musí dávať bacha, čo povie. A títo majú tabuľkové platy, na to aby si kúpili apartmán v Chorvátsku, tam musia mať lepšie zdroje... Ale advokát si potíšku nahrabe, už to mám premyslené... Konkurencia je síce početná, ale strašne úbohá. Ten, ktorý mňa obhajoval, sem tam som mu ťahák poslal, aby sa chytil. Takí machri ako Matlock sú len v telke, proti mne budú stáť iba takí úbožiaci ako nám vládnu. Inak vedeli ste že aj taký Šukaj je právnik? No mňa to teda pobavilo... Dúfam, že niekedy aj s Andrejom skrížime meče, lebo to by okrem jasného kontumačného víťazstva bola aj sranda. S Ficom radšej nie, lebo to by ten jeho tajný sopliak s vytetovaným penisom na ruke vyhodnotil ako ohrozenie. A ešte by ma zavrel... 

No nič, idem sa učiť. 

Vážení priatelia, dajte mi dva roky, vysekám vás aj z vraždy a prajem pekný deň.

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  201
  •  | 
  • Páči sa:  2 389x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duch,  Všeličo,  Súkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
INESS

INESS

136 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

129 článkov
Martin Bača

Martin Bača

100 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu