V roku 1973 jeden švédsky hipík asi nemal koruny, a tak sa rozhodol, vykradnúť banku... Čosi nevyšlo, plán zlyhal, a tak zobral štyroch rukojemníkov a zabarikádoval sa s nimi v trezore. To čo sa tam nasledujúci týždeň dialo prekvapilo aj skúsených psychiatrov... Už vyjednávač si všimol, že tam vládne uvoľnená atmosféra a zadržiavané úradníčky začali vykazovať symptómy charakteristické pre Štokholmský syndróm. Neskôr si v tom sejfe všetci potykali... Celá dráma sa napokon po viac ako 130 hodinách skončila zásahom polície, no jednoducho nakoniec tam komando strelilo slzák a únoscu poľahky zneškodnili. Keď to tam upratovali, tak neoficiálna správa forenzného technika spomínala, že tam dokonca vyutierali fúru intímnych telesných tekutín... Napriek tomu, že lúpežník mal samopal, slušné dievčatá voči nemu údajne rozvíjali pozitívne emócie. Najprv určite vystrašené k smrti, ale aj tak sa na neho tak naviazali, že keď toho hipíka zatýkali, normálne ich nemohli od seba odtrhnúť. Toto čudné správanie policajti absolútne nechápali, mysleli si, že v tom idú spoločne. A aj keď ich počas nasledujúcich mesiacov opakovane vypočúvali, tak stále rozprávali, že sa tešia iba na to, kedy ho pustia z lochu, aby mohli ísť na kávu a pokračovať v tom, čo im silové zložky prekazili... Absurdné že?
V roku 2010, kdesi na Floride, v nejakej nóbl vile, ktorej financovanie má niekoľko zábavných verzií, sa tiež odohral podobný príbeh... Kukláči tam síce nevykopli dvere, to by sa čudovali, aké známe firmy by tam načapali, ale tiež tam nejaká bohabojná slušne vychovaná spoločníčka údajne zažila brutálny teror. Vraj ju dobehol, chmaty, hmaty, lakte, bomby... Napriek tomu, že ju majiteľ nehnuteľnosti a čistič bazéna v jednej osobe dobil do bezvedomia a urobil by to kľudne aj dnes, tak medzi nimi preskočila iskra. A dotyčná slečna, keď rozchodila tie monokle, tak si s ním s radosťou struhla druhé kolo... Aby sme boli féroví, necháme tento incident vysvetliť aj druhú stranu... Tá tvrdí, že tam novorodenci lietali päť metrov do diaľky, potom desať, nezaváhal, musel okamžite zasiahnuť, išlo o život jeho decka, chytil ho keď presvišťalo okolo, lebo ho nadovšetko miluje. 911tku nevytočil, nebolo kedy, zachraňoval život a ešte musel trestať. Musel zrobiť porádek, lebo keby sa mu takto vzbúrila každá spálňa, tak by sa nemal kde vyšukať... Inak americkí policajti zvyknú domáce násilie riešiť veľmi aktívne. To, že je niekto bývalý slovenský pseudomafián, tupý poskok, to by ich ešte povzbudilo... Ani hysterická mater do toho nechcela ťahať nikoho z vonku, keby náhodou toho omega samca zavreli, kto by je platil nechty, žúrky a tie kvantá kyseliny hyalurónovej?... Čo sa týka pohlavných sekrétov, tak spomínaný pán je známy tým, že s týmto materiálom rozhodne neplytvá, ale vždy vyhľadáva ochotnú zbernicu na kultiváciu vzorky. Na silné nutkanie šíriť genofond by sa dala našiť nejaká diagnóza. Ale ja by som v tom nehľadal nejakú záhadu, je to jednoduchý komplex menejcennosti a praobyčajná ľudská blbosť. Ale ešte chvíľku počkajme. Možno sa tento oplodňovací koníček bude dať spojiť s nejakým paragrafom, keď niektorý inkubátor vyhlási, že prijal genetický materiál pod hrozbou násilia... Na takejto vydieračke by sa dali zarobiť pekné peniažky, aktuálny príbeh doslova nahráva na ta takýto smeč... Síce ako perfektný otec sa ukážkovo stará, vraj dáva dvojku mesačne na jeden výrobok, ale toto v pohode preplatí nejaký oligarcha, ktorý by ho chcel pevne uchopiť za ten jeho hyperaktívny vercajch. Na ovládanie tak stačí aj slabé popoťahovanie...
Všetci na ňu ukázali prstom... Chúďa, nikto jej neverí, drvivá väčšina národa ju považuje za luxusnú spoločníčku, ktorá má v hlave prievan, zvyšok háremu za lacnú štetku. Hodili ju do jedného vreca s ostatnými zlatokopkami, ale skúste sa vžiť do jej situácie. To je ako v tom Švédsku, ona nemala inú možnosť... A ani si neviete predstaviť koľko stojí garzónka na Miami...
Absurdné že? Jedna nula prepleskne druhú nulu a zrazu je otázka ochrany žien pred domácim násilím témou číslo jedna. A paralelne sa ešte rozklepala stolička riaditeľovi SIS... Jeho špióni ju sledovali aj do solárka, inak ten už vlastne mal dávno sedieť za väčšie prúsery... To svedčí o našej krajine... Neskutočne krásna, ale neuveriteľne blbí ľudia ju obývajú. Národ nemá čo do huby, ale tejto kauze sa venuje veru aktívne. Vytvorili sa dva tábory, média minútu po minúte prinášajú nové fakty, parlament búrlivo diskutuje a aj Brusel zaradil do programu prerokovať Istanbulský dohovor... No nemá ten Boris smolu? Takáto blbosť mu zlomí väz...
So spomínaným Štokholmským syndrómom mám tiež skúsenosti... Kedysi som mal jednu spolubývajúcu. Poznáte to, každý vlastná izba, delíte sa o kuchyňu, a pre mňa najdôležitejšie, že každý raz týždenne musí preleštiť hajzlík. Každý si žije po svojom, žiadne vzťahy neodporúčam nadväzovať a ani hodnotiť... Keď sa tej mojej zapálili lýtka, tak u nás prespával taký čávo. Jazdil turbo BMW, rovný šilt, fakt krásavec a zvykol pri tom byť trošku hlučný... Nevadilo mi to... Raz týždenne hádka, rozchod a zmierovačka, furt dookola, to ma už trošku štartovalo. A raz to už prehnal... Neviem, či jej vtedy pleskol, ale jediný kto môže v baráku hodnotiť, či sa nejaká žena venuje najstaršiemu remeslu, som predsa ja! Vtrhol som im do hniezdočka lásky a ťahal som ho za pačesy šmykom až ku výťahom, kde sme sa na neutrálnej pôde trošku zblížili... Len tak zľahka, viete, aby ostal aj naďalej krásny... V romantických filmoch by si chvíľku poplakala do vankúša, potrhala fotky, ožrala sa s kámoškami a skončila so mnou... Všetko sa aj stalo... Revala celý víkend, chlastali ten nasledujúci a ja som už len čakal, že každú chvíľu u mňa zaklope v negližé a poďakuje mi niekoľkými spôsobmi... Ale so mnou to skončilo tak, že som sa musel presťahovať... No bolo mi to treba?... Vraj on bol opitý, inak taký nie je a ja som to prehnal! Tichá domácnosť, neodpustila mi to, prestala čistiť hajzlík, vedela ako na mňa... A čo sa mám do nich čo starať!... Pre lásku treba trpieť a áno, niekedy aj bolí... S tým šampónom ešte asi rok chodila, až kým sa nedozvedela, že už rok jej preťahuje kolegyňu...
Či v haciende na riviére, alebo v trojizbáku v Petržalke, medzi mužmi a ženami to nie je vždy ružové. Tí chlapi sem tam zdvihnú ruku na svoje polovičky. Tí, ktorí vykrikujú, že nikdy, ani vizuálne, tak tí ich vyprášia pravidelne. A je úplne jedno, či je chlap testosterónom sršiaca obluda alebo krpatá čivava, ktorá ešte ani nezarastá. Nemáme žiadny výskum, ktorý sa zameral na telesné parametre násilníkov, ale môj súkromný názor je, že najagresívnejšie sú práve tie miniatúrne kriploidné vechte. Oni sami zvyknú tvrdiť, že síce sú o trošinku nižší, ale na druhej strane húževnate šľachovití a nebezpečne rýchli. Na toto už sú relevantné výskumy, no nie je to pravda... Tak či tak, 33% žien už minimálne raz čelilo nejakému útoku od svojho frajera, či manžela...
Na internete je kopa štúdií, ktoré sa predháňajú s číslami, ponúkajú nepriestrelné štatistiky, jasne vysvetľujú pojmy a striktne ohraničujú rozdiel medzi fyzickým, psychickým a sexuálnym násilím, existuje aj ekonomická forma. Vo svetle posledných udalostí sa tá biznis verzia definuje ako zastavený peňazovod. Niektoré trpiteľky znesú kľudne výprask, kompletku, ale kreditka musí šľapať... Ako fakt to je divoké čítanie... Najčastejšie lietajú facky, strkanice, či ťahanie za vlasy, tí najkreatívnejší idú po krku. Niektoré tam majú silnú erotogénnu zónu, ešte škrtiť to, to ju moc nevzruší. Iba jedna respondentka uviedla, že po nej partner vystrelil. Škoda, že tam nebola ešte informácia, či už prvý útok bola konečná, alebo či svojmu miláčikovi bežne odpustí, lebo si sľúbili, že v dobrom aj zlom, a ak áno, ako si to odôvodnila... Lebo napríklad najbežnejšie sa to vysvetľuje, že mucinko bol opitý alebo, že mu nejaký sedlák privrel hlavu do výťahu a chcela mu to pofúkať. To sa stalo v mojom prípade... Aby ten prieskum mal nejakú váhu, je na to taký dotazník, z každej kategórie asi po desať otázok, stačí odpovedať kladne na jednu z nich a už to ide... Mne sa dostalo do rúk vydanie z roku 2010, si predstavte, že najväčší bordel v tej dobe doma robili Dáni a Fíni. Človek by čakal, že borovičkou a riedidlom posilnení Slováčisko sa tiež dobre umiestni, no patrila mu chvalabohu až desiata priečka...
Samozrejme, že žena je v tom vždy absolútne nevinne, ani vizuálne. Na to ani nemuseli robiť prieskum, to je predsa jasné...
V opačnom garde sa tomu nikto nevenuje a na chlapov sa kašle... Áno, sú aj týraní muži... Mne sa stalo iba raz, že si to so mnou chcela jedna rozdať. Mala celkom rýchly štart, skok z postele jej dodal hybnosť, ale ten kontakt bol prekvapivo veľmi biedny. Fyzika nepustí, to by ma musela ovaliť stoličkou, aby to so mnou pohlo, ale radšej som na noc schoval nožíky... Bola trošku psycho, ale fest pekná. Takže moja chyba, že som tam vôbec bol. Ale každý chlap mi bude rozumieť... Ale priznám sa, že keby to skúsila ešte raz, tak som mal pripravenú ľavačku, trošku ju ukľudniť. A to sa považujem za rytiera v jagavej zbroji!...A ešte mi pritankovala jedna v bare. Lebo som do nej nechtiac drgol a vylial drink do výstrihu.
Mohol by som tu vypisovať aj ďalšie príhody, celú históriu ľudstva v bití nevinných žien a ako to funguje v Arabskom svete, ale poďme si upratať vlastný bordel... Na otázku, čo robí Európska únia na ochranu žien a dievčat, odpoveď je jednoduchá... NIČ... Rovnako aj všetky ostatné inštitúcie, osobnosti, z ktorejkoľvek oblasti a na ktorejkoľvek úrovni, tiež, veľké NIČ... Ale všetci sa okolo toho motajú, tliachajú, je to super ma imidž. Dokonca jestvuje na to aj medzinárodný deň boja proti násiliu, kde aj naša pani Prezidentová vystúpili s uspávacím prejavom. Takže zasa NIČ...
Najbežnejší postup je, že rečník pristúpi ku pultíku a nasledujú tie isté blbé kecy, že je to hrozné, strašné a žiadny muž by nikdy nemal ženu vyšľahať, ničím, ani kvetinou... V prípade, že by ste do toho rýpali a opýtali sa, že aké kroky by podnikli ako prevenciu, respektíve na zmiernenie následkov, ani nedopoviete vetu. Rovno z voleja priletí fráza, že problematika sa musí vnímať komplexne a je nutné okamžite prijať opatrenia a ženám pomôcť. Lebo pomáhať je krásne... A tento odpad sa považuje za elitu. Absurdné že?
Ja by som mal jeden nápad...
Keď chlapa prešacujú v krčme, nájdu mu dvadsať gramov trávy, nikto sa s ním nebabre, ide rovno sedieť... Tak mu treba, ja mu to prajem, feťák jeden špinavý, toto by sám nezhúlil, s týmto sa podelí, možno vymení, možno predá... Zákon hovorí jasne, je to blb, tak mu treba!... Ono to tak predtým nebolo. Ale nejaká partička napísala nové prísnejšie podmienky, odklepli si to expresne rýchlo, funguje to parádne... Parádna prevencia... Viete koľko ľudí si dá sakramentský pozor na svoje jointy? Ja osobne som si už roky nezahúlil... Chápeme sa kam tým mierim?...
Keď už sa tomu nedá predchádzať, tak to poďme trestať... Ktovie, možno to pomôže, za pokus nič nedáme, určite nič nepokazíme a ústavní činitelia zatiaľ môžu tliachať.
Ďalší zákon hovorí, že za úmyselné fyzické napadnutie a ublíženie na zdraví, sa dáva šesť mesiacov až tri roky... Chápem, mám s tým skúsenosti, debatovať so službukonajúcim orgánom na policajnom okrsku je výzva. Ten urobí všetko preto, aby to udanie nemusel spísať. Ale keď mu tam napochoduje zmaľovaná baba, tak už chudák nebude mať inú možnosť a pôjde toho násilníka zobrať... A hotovo... Kým toho šmejda pustia, tak dotyčná má dosť času postaviť sa na vlastné nohy. To by musela mať strašne dlhé nechty, alebo Štokholmský syndróm v konečnom štádiu, aby si nenašla robotu.
Ešte málo?... A to je taký problém, napchať tam ešte jeden paragraf, že útok na ženu, v akomkoľvek jej prevedení, tak agresor fasuje dvojnásobok? Ja myslím, že nie... Samozrejme, že aktuálneho predsedu parlamentu odsúdime ešte podľa starého vydania. Ak vyšetrovatelia potiahnu aj cez víkend a obídu zbabelého zametača Žilinku, tak do letných prázdnin bude Boris vybavený a poslúži ako parádny príklad. Ale od septembra, už každý, ktorý mláti ženy z plezíru, tak už pôjde podľa nového...
Všetci majú plnú hubu pomoci, ale treba sa realite pozrieť do očí. Tie konflikty medzi mužom a ženou tu vždy boli a navždy budú. Sú to dva rôzne svety, navzájom sa nikdy nepochopia a nedokážu bez seba žiť... A bude to stále častejšie a horšie... Ľuďom hrabe, nulová úcta, veď načo, do hodiny sa dá na internete nabaliť ďalší kúsok. A potom sa ľudia k tomu úlovku aj tak správajú...
Debil ostane debilom, to sa nezmení, takže keď obeť násilia zasa vletí do nejakého vzťahu s pánom dokonalým, tak treba pri tom používať hlavu. Rovnako to platí aj z druhej strany. Tam tiež na úvod veľmi často rozhoduje iný orgán...
