Kráčame do Hladkého sedla... Je tam pekne, mám to tam rád. Moc ľudí sa do týchto končín netrepe, z Podbanského je to celkom štreka. A nie je tam žiadna chata s himalájskou prirážkou alebo nejaká zbytočná vyhliadková veža... A na druhej strane doliny šantili dvaja chlpáči! Kto vie, možno Jogi a Bubu. Boli na dostrel, ale medzi nami boli asi tri stovky výškových metrov strmého svahu, tak by museli byť fakt hladní, aby sa za nami rozbehli... Áno boli to medvede, v Tatrách nepobehuje veľa živočíchov s ťarbavou chôdzou... A tak sme sa na nich namotali, že sme si ani nevšimli, že nás z kríkov ešte jeden sleduje!
Boli sme štyria... Zodpovedne sme k veci pristúpili a naše dievčatá vyfasovali fungel nové roľničky. Pri hluku výdatného potoka, keďže medveď je hluchý ako peň, takže všetko slabšie od silvestrovského delobuchu je úplne prd platné!... Ale kočky sa darčeku potešili. Tak som ich v tom nechal... Skupinu som viedol svižným tempom, celý úsek som v ruke stískal špeciálny kaser slzák sprej za 32 éčiek. Vraj by to malo dostreknúť na desať metrov, strašný ekrazit, vraj to už rozkašľalo aj Grizzlyho. Okrem toho som si nainštaloval parádnu aplikáciu, nejaký ultrazvuk, demo verziu, volá sa to Bear repelent...
Tie naše celou cestou kecali... To je inak dobre, hlavne jedna ide furt ako píla. A tak určite o nás vedela celá dolina... A ešte aj voňali!... Medveď je slepý ako patrón, ale frňák ma špičkový. Najlepší vo zvieracej ríši. Mohol by kľudne robiť na protidrogovom alebo strážiť check-in na letisku. A vraj mu strašne vadia kozmetické pachy. Takže na túru odporúčam vždy zobrať nejaké baby. Možno sem tam budú hundrať, ale pokiaľ odplašia šelmy, tak sa to dá nejako vydržať.
Na tri metre v kosodrevine sa niečo pohlo... Guľatá chlpatá hlava, ucho, hnedý lesklý kožuch, veľké to bolo asi ako kopírka. Jedna za mnou ho videla tiež, zvyšok trošku zaostával. Keby na nás vyštartoval, neviem ako by to dopadlo. Nefunel, nevrčal, kukol na nás a chvalabohu zmizol v húštine... Keby vyletel mojím smerom, tak by som potreboval tak dva sekundy, aby som nahmatal a vytiahol poistku na rozprašovači. No neviem neviem, či by mi toľko času dala nejaká medvedica pri ochrane svojich malých prďov...
Kvôli maximálnemu pocitu bezpečia plánujem na ďalšiu turistiku zobrať nejaké strelivo. Na pocit by to stačilo... Aby to fungovalo, to by som tú búchačku musel nosiť obtiahnutú a odistenú za pásom a tasiť ako šerif na divokom západe. A už iní machri si takto strelili do kolena. Alebo do zadku. Vraj aj do predku... Takže na moment prekvapenia by som si na žiadneho človeka proti medveďovi nestavil. Ak si nejaký poľovník myslí, že on by to zvládol lepšie, tak poprosím dopiť, nezabudnúť flintu opretú o posed a zaľahnúť do trávy trošku vytriezvieť.
Zvrtli sme sa na päte a zahájili taktický ústup... Mimochodom nie je hanba jemne si cvrknúť. Alebo pustiť do gatí všetko na komplet... Ale bacha na to, maco je strašný humusák! Takéto veci si veľmi rád príde čuchnúť...
Ešte som chcel trošku zľahčiť situáciu, že medveď je veľmi plaché zvieratko, že on sa nás bojí viac ako my jeho, že do Hladkého sedla nám ostáva už len kúsok a veď máme roľničky, appky a teoreticky mám naštudované všetko, čo radia odborníci. Fakt mám prehľad! Niektorí sú celkom inteligentní, no niektorých pisálkov by som za tie ich žvásty predhodil medveďovi k obedu.
Napríklad nejaký chytrák na internete radí, že keď sa medveď približuje, tak sa mu vraj treba prihovoriť pokojným nízkym vážnym hlasom... To akože vážne? O čom sa akože mám s ním baviť? Nejaký lesný showbiz, alebo kde rastú najsladšie čučoriedky? A v akom jazyku?... A čo prízvuk? Trošku po petržalsky zaťahujem, maca v Slovenskom raji by to mohlo rozrušiť... A vraj keď už je fakt prúser, tak sa treba zvaliť a hrať mŕtveho... Ležím pri tom na bruchu, nohy od seba, ruky mám za hlavou a prsty prepletené. Ako keď NAKA vletí na feťákov a naskladá ich takto na podlahu alebo vonku na chodník... Že ak príde na kontrolu, možno labou tú mrcinu trošku pootáča, ale netreba panikáriť a hneď sa treba kotúľať naspäť. A znovu zomrieť... To akože vážne? Medvedia ruja v plnom prúde a ja si mám nohy roztiahnuť?... A práve tie zdochliny sú v jeho jedálničku príjemným spestrením! Takže, keď do mňa zahryzne, tak aj vtedy mám stále predstierať?... A som zvedavý koľko pokusov treba na to, aby mu doplo, že si z neho robím srandu... To si len človek myslí, že maco je sprostý! Vraj v Lomnici, si jeden pekne krásne pazúrikom otvoril vrátka na kontajnerovej klietke. A ani veľký bordel tam nenarobil...
Autor definoval viac prípadov a ako sa v danej situácii treba správať. Či sa pán lesa približuje v sebaobrane, či si chce trošku zaloviť, alebo je iba zvedavý. Zrejme sa to dá zistiť z toho úvodného pokecu, takže v tejto fáze to treba s chladnou hlavou vyhodnotiť a správne sa rozhodnúť.
A že keď medveď zaútočí, treba ostať stáť. A keď Vám vlezie do stanu, tak sa treba správať agresívne a bojovať o život... To sa trošku vylučuje, ale slovenským odborníkom sa to stáva dosť často...
Bojovať? To akože vážne?... Hmm, tak to by som si ho veru pozrel, aký by bol frajer. Navrhujem dopiť, možno aj dohúliť a niekam zaľahnúť za účelom detoxikácie...
Takže čo treba robiť:
Na túru iba s parťáčkou, po poriadnom chodníku a keby volala príroda, tak to urýchliť. A ostatné pudy si nechať na večer. A správať sa zodpovedne! Viem, že je to náročné, aj to niekoho zabolí, ale sem tam aj rozmýšľať... Boli časy, že sme v Tichej, či Kôprovej doline – v Medveďolande, v pohode zakempovali pod širákom. Na večeru sme si rozvarili polievku, vôňa klobásky a vínka sa šírila cez hrebene a určite aj poľským medveďom sa slinky zbiehali... Samozrejme, že sme si trošku odložili, veď aj zajtra je deň... A nič... Ako neviem, či úplne nič, sem tam sa v noci niečo okolo šuchlo, ale myslím to tak, že ma to vôbec netrápilo. Po troch pivách som na každej chate vykrikoval, že jediný živočích, ktorého sa v lese bojím je kliešť... A že medveď je síce ťažká váha, ale je to posera, vždy radšej zdrhne!
Dokonca jedného z Kubínskej hole sme boli aj navštíviť! Kámoš ho vystopoval... S devinou som sa mu motal okolo brlohu. Oni si zvyknú značkovať teritórium. Pazúrmi vysekajú do stromu nejaké hieroglyfy, čo najvyššie, aby si iný samec nemyslel, že to tu môže len tak zabrať. A pokiaľ nedočiahne vyššie, tak nech sa prace čím skôr, lebo mu miestny alfa vypráši kožuch... Tak som na ten smrek vyliezol a o meter vyššie vyrezal moju značku. Samozrejme, že som nezabudol ani na pachovú stopu... Škoda, že som nevidel, ako sa tváril, keď prišiel domov... Že celé roky tu vládol, a že zrazu tu má votrelca, ktorý mu to asi natrie... Za túto mladícku nerozvážnosť by som si zaslúžil, aby ma nejaký chlpáč prekvapil. Ale dnes už také blbosti nerobím!
Ďalší článok píše, že medvede sú premnožené. A treba to okamžite riešiť – strieľať.
Doteraz nikto nehodil do pléna číslo, za ktorým by stálo niečo serióznejšie ako výročná schôdza poľovníckeho zväzu, kde hlavným bodom programu bola súťaž vo varení guľášu. Takže túto komunitu by som bral s rezervou... Ale tých stretnutí a prípadov, kedy si medveď v nedeľu po omši vykračoval okolo obecného úradu fakt pribudlo... Keďže nie je možné zastaviť nelegálny výrub a všetky haciendy zlodejov kade tade po lesoch už nie sú na katastri evidované ako čierne stavby, keďže pestovanie kukurice je v kurze, keďže pandémia vyhnala do prírody aj ortodoxných domasedov a do lesa už chodia aj ľudia, ktorí sú doslova tupí, tak stret s medveďom je veľmi pravdepodobný...
Ani kŕmenie zveri, dokonca aj vnadenie diviakov kvôli africkej pliage, nie je dvakrát dobrý nápad. Takýto bufet, kilometer od miestneho výčapu, medveď rád využije a nemyslím si, že bude čakať v rade... Ďalšie super krmítko je kontajner na komunál... Žijeme v blahobyte, zo zbytkov kuchyne horského hotela by sa uživili dve dediny v saharskej oblasti, takže aj tieto kalórie maco cíti na kilometre. Mimochodom, máme 60 tisíc oficiálne registrovaných poľovníkov, nechápem, prečo ešte stále ten mor nevybavili...
Takže skôr ako ich začneme z vrtuľníka kosiť guľometom, tak ich treba spočítať... Viete, aby sme to neprehnali. Tak ako po vojne, keď sme sa trošku nechali uniesť a ostalo tu ich iba 20... Koľko ich je teraz? To ani srnka netuší... Samozrejme, že poľovnícke združenia permanentne nafukujú počty, len aby konečne povolili odstrel... Taká kožušinka na krbom, jaj, to by bola trofej! A fotka kapitálneho úlovku, joj, to by skončilo v rámiku hneď vedľa synáčikovej promócie. Ktorý si tiež jedného dňa počká na svojho macka... Keby si každý jágermajster chcel streliť, tak zopár chudákov z krížovej paľby by bolo ako rešeto. Keby vyhlásili voľný odlov, tak nevleziem do národného parku ani keby tam hojne rástli lisohlávky! Ani reflexná oranžová vesta by mi nepomohla! Tá ožratá pytľač strieľa hlava nehlava a za jednu sezónu pobijú viac lesníkov ako medvede za sto rokov... A neviem prečo všetci papaláši majú takéto hobby! Keď už starý chren neudrží golfovú palicu, tak si kúpi guľovnicu. To je teda nápad!... A potom sa hovorca nevie vykoktať, keď sa ho novinár opýta, že kde bol jeho šéf počas tragédie.
Takže bude to takto:
Prestaneme rozprávať blbosti, ako napríklad, že medvede nikdy nechodili medzi ľudí... V Talianskych Alpách majú dvadsať jedincov a dvaja sa pravidelne motajú v uliciach. Buď tí naši sú strašne hanbliví, alebo ich fakt nebude toľko veľa tisícov, ako narátali na tej guľáš party. Keď posledná odborná sledovačka z roku 2014 ukázala 900 kúskov, plus mínus nejaká stovka, tak dajme pršteky preč z kohútika, chvíľku ešte počkajme, dobre?... Vraj teraz tiež beží nejaké sčítanie. Mali by to stihnúť do septembra a idú na to cez DNA. Vraj sa v tom truse dá nájsť kopa informácií. Keď som si bol minule dať časovku ku Kmeťovmu vodopádu, tak som asi štyri kôpky zaregistroval. Dosť čerstvé, ale žiadne roľničky tam chvalabohu neboli.
Kým sa dostaneme k nejakému číslu, treba poriešiť tých najodvážnejších recidivistov, ktorí korzujú po námestiach a nemajú problém vlámať sa do hotelovej chladničky. Áno, niektorým už niet pomoci. Nasypali do nich zásobník paintballových guličiek, uspávačka tiež nezabrala, na petardy nereagujú a ešte sa smejú z malinčia, keď starosta podhorských osád zvoláva domobranu... Áno, tak týmto treba mieriť na komoru. Ale vraj ich je iba 20, takže milí poľovníci, žiadne jatky sa konať nebudú... A keby aj, tak samozrejme, že permanentku dostane iba zahraničný turista. Ktorý nebude mať problém vysoliť poriadny balík! Viete, trošku na tom treba zarobiť... A hlavne tie peniažky neukradnúť! Nepreflákať, neminúť na sprostosti, ako bežne...
Napríklad, čo také školenie v Škandinávii alebo Severnej Amerike?... Tí to tam majú zmáknuté tak, že keď som šiel autom v noci do Montany, tak ma aj billboard upozornil, že tu by som moc nemal zberať hríby... Ten dôvod sedel na krajnici a najprv som si myslel, že je to odstavený autobus... Ráno sa celý rezort zobudil na príchod požiarnikov a ochranárov. Dvaja chlpáči rozbili miestny bar, tak strážcovia parku do jedného strelili tri ružové šípky a ten druhý sa už nikdy nezobudil... Ale obaja mali obojky! Vraj nejaké vysielačky, že títo robia problémy už dlhšie. Písal sa rok 2000, odpad sa vyvážal každý večer, keď smetiari treskli s tou mrežou, tak to bolo počuť až ku zjazdovke... Tí Švédi tiež nesedia na zadku. Vždy som sa čudoval, prečo tie mosty cez diaľnicu nemajú asfalt... A všade všelijaké ploty... Aha, veď zver migruje!
Takže aj takto nejako by to šlo...
Teraz čítam článok, že medveďov je presne toľko, koľko sa ich tu uživí... Hmm, to má logiku, idem čítať ďalej. Možno sa dozviem niečo normálne.
Vážení priatelia, prajem príjemnú túru a pekný deň.
