Hodinu po polnoci ma natlačili do výťahu a zriadenec mi ešte hovorí, že mám sakra šťastie!... Lebo moje diagnózy väčšinou presúvajú v rýchlejšom tempe, v drvivej väčšine o tom tí chudáci ani nevedia. A polovica to už ani nezistí, lebo nerozbehá... Vstúpili sme na oddelenie. Privítal ma ten prerastený medik, ktorého som registroval už na urgente. Myslel som si, že kvôli jeho muskulatúre tam robí aj vyhadzovača... Ale asi si tam chodí obzrieť matroš, ktorý mu môžu poslať na lôžkovú časť... Že som bol posratý až za ušami? Nie že som bol, stále som!... A dosť... Múdre knižky píšu, že jeden z príznakov je strach zo smrti... Smrť, ty vole, to je silné slovíčko... Ono to každého raz čaká, ale ja som si predsa ešte nič neužil! Napríklad kedysi som strašne sníval o švédskej trojke vo fínskej saune s fľašou ruskej vodky... To už teraz z viacerých dôvodov nehrozí, hlavne tá pálenka by mi vadila, ale ešte mám stále všelijaké plány... Čo bude teraz, čo bude potom?... Na štyridsiatku som chcel ísť do Himalájí, na nejakú osemtisícovku, no vidím to tak, že sa budem štverať maximálne tam na nejaký Kriváň... Domov som dal vedieť, že nezľakni sa, ale dnes budem spať mimo. To nie je sranda oznámiť takúto novinu... Môžete mať fúru peňazí, ale ak sa vám zadrie zdravie, tak ste v prdeli ako lanský sneh... Musím zohnať číslo na tú babu z pohotovosti. Možno nejaký kvet a poriadnu čokoládu jej nechám na vrátnici. A ešte uvidím, či tento prerastený típek si zaslúži poldeci. Zatiaľ ma ešte nenadchol... Vstupný pohovor pri pultíku som zvládol na jednotku, do záznamu som musel uviesť nejaké meno, komu by brnkli, keby to tu už so mnou nemohli vydržať.
„Pán inžinier, nech sa páči, izba číslo 1, štúdio s kuchynkou, pozornosť podniku.“
Kdesi som čítal, že muži by mali malú vykonávať po stojačky. Nielen pre finálne odklepanie a veci s tým súvisiace, ale všetky tlakové pomery sú vraj lepšie ako v sede. Túto teóriu neodporúčam len tak šplechnúť medzi oči domácim gazdinkám. Tie chytá amok, keď musia niekoľkokrát denne pucovať ošťatú dosku. Niekedy aj obkladačky, takže to treba citlivo komunikovať... Pri kratšej imobilizácii pacient dostáva vratnú litrovú nádobu, nadizajnovanú tak, aby ani gazdinky v nemocniciach nemuseli furt meniť plachty... Väčšina mužov má s tým etický problém, ale tak či tak, nakoniec sa aj tak zlomia. Lebo šľapať cez celú chodbu s drenážou v kolene a infúzkou v ruke, nie je žiadna sranda.
Čo sa týka hospitalizácií, žiaľ, už mám niečo za sebou. Či už jednodňové rýchlovky s narkózou, alebo dlhšie turnusy, kde som si už aj potykal s personálom. Rád lámem ľady, ale aj preto, lebo majú prístup k všelijakým fajným opiátom... Naposledy, v 2020, mi repasovali rameno a tiež, ako vždy, som vyfasoval sólo izbu so súkromnou kúpeľňou. Takže si môžem v kľude sadnúť a nedráždiť tú upratovačku. A nikdy som za tento nadštandard nezaplatil ani fuka!... To znamená, že buď som tak neskutočne príťažlivý, že hlavná sestra zo mňa odpadla, alebo tie nemocnice nie sú v takom hroznom stave, ako všetci vyplakávajú.
Všetci furt pindáte! Málo programov v telke, pomalá wifina, mäkký matrac, tvrdý matrac a že sestričky majú nervy, no furt dačo... Sa im čudujete? Si to skúste, za také smiešne peniaze vylievať vaše bažanty!... A najviac ich vytáčajú tie vaše návštevy, ktoré sa nevedia správať!... Tak keď primár zakázal, lebo kovid, lebo medveď, to je jeho vec, toto je jeho rajón!... Keď pustia iba vašu ženu, na minútu, aby vymenila trenky, tak ono to má asi svoj dôvod!... To nevydržíte ani týždeň bez vašich blízkych? Veď včera ste sa ešte vadili a keď máte bobenko, tak zrazu ste rodinný typ... Niektorí prominenti, ktorý sa rozhodli zasviniť republiku svojim potomstvom, tí by možno zaregistrovali na listinu návštev aj celý hárem. Ale novela zákona o zdravotnej starostlivosti zakazuje, aby sa po chodbe masívne promenádovali tieto lacné inkubátory a rušili ostatných slušných pacientov. Okrem korony by mohli mať aj chlamýdie.
Alebo vám vadí nemocničná strava... No to by som chcel vidieť, že čo za gebuziny doma varíte!... Raz mesačne si niekde vonku dáte slizkú čínu, smradľavý kebab alebo bagetu na pumpe. A vy tu chcete hodnotiť?... A keď vidím tie slony, ktoré brázdia ulice, tak ani trošku diéty by nezaškodilo! Poniektorí by nemali jesť už nikdy... A vôbec to nebola taká hrôza... Síce som prišiel kvalitne rozožratý z víkendu, ale priemerne som tam za deň nachodil 330 krokov, takže pri takomto výkone toho moc nepotrebujete. Človek žerie vtedy, keď sa nudí... V takýchto prípadoch, tým zdravým, odporúčam šport, chorým knižku... Po troch dňoch som si prispôsobil metabolizmus a po piatich sa aj jedna kocka na bruchu skoro predrala na svetlo sveta!... Samozrejme, že návšteva mi niečo prepašovala. Schrúmal som to po večierke, kedy bolo jedno okno medzi podávaním liekov a meraním tlaku. Toho súkromia mi teda moc neposkytli, furt mi tam niekto chodil a pýtal sa ma, ako sa mám...
Ráno som sa zobudil a podal som prvú sťažnosť.
V noci tam mali frmol. Tá baba na urgente asi mala formu, z môjho prípadu aj trošku strach a posielala im tam jeden ťažký stav za druhým. Tak tam bolo celkom korzo, aj mi niekto nabúral do dverí... Moc som toho nenaspal, ale problém som mal so zvýšenou teplotou.... Na riadiátore chýbalo koliečko... Predtým ako to niekto urval, tak to vytiahol na max, potreboval by som na to kombinačky. Údržbár mi prišiel opraviť sprchový kút, ale že s tým kúrením nič nenarobí, že si mám vetrať.
Lieky, tlak, bažant, dve sestričky na mňa mrkli a ani som sa nenazdal, roznášali raňajky... A aké parádne! Osobne zarábam fúru peňazí, ale niektoré dni štartujem iba na jednej káve. Takže pečivko, masielko, džemík, litrík čajíku, takto by som sa nechal rozmaznávať kľudne aj celý týždeň. Zlaté slovenské zdravotníctvo. Ako sa niekto môže sťažovať?... Veľa mojich známych maká v Anglicku, vraj keď tam človek ochorie, tak je s ním Amen. Všetci chodia na Vianoce domov skôr, aby si opravili zuby... Ani sa nečudujem, ten národ dosiahol svoj vrchol v časoch kolonizácie Austrálie, od tej doby to ide s nimi dolu vodou. Ale nemyslite že nejakí Francúzi alebo Španieli sú zdraví ako rybičky. No veď sa na nich pozrite. Extra v týchto krajinách si za zdravie a starostlivosť treba priplatiť.
Skočil som do kúpeľne trošku skultúrniť ksicht, lebo ide vizita a moja ošetrujúca lekárka nemala ani tridsať. A jej šéfka bola na tom podobne... Spolu s nimi mi vždy do izby nakráčala partia medikov. Tá medicína je dobrá škola. Praxuje sa od prváku, takže ich neskôr už nič neprekvapí, takže je to len a len dobre. Ja, ako promovaný manažér, nastúpil som do prvej firmy ovenčený certifikátmi od výmyslu sveta, že viem teoreticky opraviť všetko od digitáliek po atómovú ponorku, no a za pár sekúnd ma zotrel údržbár, ktorý nemal ani základku... Keďže som tam bol jediný nekovidový, komunikatívny, do obeda sa na mne striedali všelijaké skupinky. Chodili po troch, mali takú úlohu, že zisti, čo mu je... Škola hrou... Mali k dispozícii všetky papiere a mohli sa ma pýtať, vyšetrovať, denne ma priemerne popočúvalo desať stetoskopov. Sakra, keby som vedel, že toľko dievčat ma uvidí hore bez, tak sa do hladka oholím. Tieto mladé kočky vraj neradi retro porast. A hlavne blbo na tom držia prísavky EKG a musia to pridržiavať! Fakt ich to irituje, keď zhodím pyžamo, tak už nejedna vzdychla... Keďže aj americky viem rozprávať, tak ku mne zavítal aj ten nekonečný opijáš menom Erazmus. Chalan z Mexika a dve babenky z Grécka. Veľmi rád som im poslúžil ako pokusný králik. Títo ľudia idú robiť niečo, kde prídu o nervy a s jednou nohou v base zarobia nejaké smiešne šušne. Samozrejme, že som ich za výber tohto poslania pochválil, poprial veľa šťastia. Ale už choďte, lebo o chvíľku bude obed!
V našej jedálni žerieme z polystyrénu pokrm, ktorý už vyzerá, akoby mu niekto dodal tráviace šťavy... Gastronomický zážitok prvá liga... Ale v nemocnici, tak tam mi to pekne položili na stôl. Zaželali dobrú chuť a ešte aj príbor chceli umyť. To bol teda iný servis!... Moje chuťové poháriky boli trošku otupené, lebo tajne ukryté zásoby sem tam vykryli voľnejšiu chvíľku, mohlo to byť síce lepšie, ale dalo sa to zjesť... Pri jedle mám rád čerstvý vzduch. Keby bolo leto, tak stolujem na balkóne, z ôsmeho poschodia som mal luxusný výhľad.
Po obede sa to trošku upokojilo, študenti to išli vstrebať na intrák, personál sa pustil do papierov, nikoho už môj moč a stolica nezaujímala... V túto hodinu som si zvykol trošku pospať, ale o druhej som už naštartoval počítač a budoval kapitalizmus. Všetci to poznáte, ako vám všetci hovoria, veď nerob, oddychuj, ale medzi riadkami sa dočítate, že ste lenivá sviňa. A keď prešvihnete nejaký email, za mesiac už budú mať vaše zdravie všetci na háku, tak vám chrstnú do ksichtu, že ste boli predsa na kópii. Endoskopiu bez géliku takým ľuďom...
Keď sa blížil fajront, prišla si ma ešte skontrolovať služba a trošku sme si pokecali ako na tom som. Už po dvoch dňoch ma doktor Google naučil o mojej diagnóze také veci, že keby sa tu objavil aj primár s riaditeľom nemocnice, tak by mi ponúkli fleka konzultanta... Na tom internete človek nájde kopu zaujímavých vecí. Treba to selektovať, hneď na úvod vyhodiť z výberu všetkých urinoterapeutov, ako je napríklad Bukovský. Aj dvorných mastičkárov všetkých dezolé, ako napríklad Lipták. Alebo aj Harabína so Žilinkou. Aj to sú vraj vyštudovaní doktori... V tomto štádiu by niekto okamžite mazal Modrého koníka, ale bacha, to by bola chyba! Pozor, na tomto fóre sú mamičky a tie majú fúru času lustrovať. Načítať všetko, čo sa na svete vypublikovalo, od diplomoviek, cez bulvár, na koníkovi sa človek dozvie také veci, že by sa to mohlo aj na fakulte používať k výuke... Ale keďže tie baby sú na prášky, furt im tam niečo reve, chlap sa im vyhýba a niekde zahýba, dvadsať kíl nadváha, vlasy strapaté, vypadá jak strašidlo, tak sa to môže prejaviť aj na ich príspevkoch. Sú plné negativity, strachu, pesimizmu, síce som sa dozvedel, ako mám správne čítať krvný obraz, ale dvakrát som pri tom zomrel...
Na večeru som sa ani moc netešil, lebo na olovrant som schrúmal tri jablká a paprikové čipsy... Škoda, že mi zakázali chodiť do bufetu, milujem tie šaláty. 20 deko vlažáku a tak desať feferónu, na oživenie. A len tak s rohlíčkom vytrieť tanierik. To by bola nádhera. V župane by som tam chodil trikrát denne!... Nikto mi na izbu nikdy nevrazil. Chlapík, čo roznášal jedlo, tiež počkal kým som ho vyzval. Vždy sa ma slušne opýtal, či si môže zobrať fľašky z minerálky, že vráti a trošku zarobí.
Po celom dní všelijakých vyšetrení a trápenia sa človek už chce len zaspať... Druhé želanie je zobudiť sa a zistiť, že to všetko je len blbý sen... Po tretej noci som už pochopil, že je to asi na ostro.
Oni tí doktori toho veľa nepovedia. Zdravotná karta je hrubá ako román od sovietskych spisovateľov, ale povedia vám, že to sono brucha sa ešte asi musí zopakovať... Prečo... Načo... Kedy... To všetko je v tých papieroch napísané... Ale nepožičajú to... Asi si myslia, že pacient je úplný debil, respektíve by mu z toho čítania preplo... Ale ja som s tou setričkou vybabral. Domotal som ju, poslal som ju niekam a kým prišla, tak som si to všetko nafotil do mobilu. Ďalšiu noc som svietil až do rána a naštudoval som si o sebe úplne všetko...
Tak prúser ako sviňa, ale ja to zvládnem.
Vážený priatelia, zdravie nado všetko a prajem pekný deň.
