Aktuálne ide lesná zmes, 25 gramov, za 3.99 EUR... Alebo 40 gramov pravých dubákov, dovoz z Talianska, za 11 éčiek!... Keď už, tak cigánčatá za Breznom majú oveľa lepšie ceny.
Tí malí hajzlíci to skúšali aj na mňa... Zastavil som sa na jednom odpočívadle, trošku uvoľniť tlaky a chalani tam mali rozložený biznis s lesnými plodmi. Taký mobilný, aby to vedeli narýchlo zbaliť a zdrhnúť pred pokutou... Mal som vtedy čierne suberbéčko, na bratislavských značkách, tak im asi hneď bliklo, dig móre, ta tohoto gádža idzeme zrobic... Ta oni presne znajú, kde to ide a kde nevyrašila ešte ani muchotrávka. Vedia zhodnotiť, kto sa nebojí vliezť do húštiny a kto by našiel dubák, iba ak by sa o neho potkol. Vedia pracovať s cenou, bosí hrajú na city, veru obchodný duch im nechýba a slabší kus by nemal šancu. Do polovice septembra sa iba Kysuce, Bystrica a ten neidentifikovateľný priestor od Popradu na východ chválil na facebooku s plnými košíkmi, no zvyšok krajiny ani mráčik. Furt hic, tridsiatky v tieni, hrozné sucho, keby som vtedy v lese na Záhorí odstrelil špaka, tak to tam všetko ľahne popolom. Takže každý trnavák, blavák, v sačku, bol ideálny cieľ na dobrý kšeft... Hneď na mňa nabehli, ale som ich schladil mojim úlovkom, ktorý som nazbieral kdesi pri Spišskej. Žiadne bedle, masliaky, kozáky a podobný plevel. Ja zbieram len pravé!... Ani malinké, tie ešte prikryjem, no a veľké, staré, rozsekám na kúsky a rozhádžem po okolí. Ja som v škole dával pozor, sú to predsa výtrusnice, keď to takto rozsejem, tak sa niečo musí chytiť... Pochválili ma... A utekali zkasírovať jedno nitrianske SUVčko, ktoré sa tam už chvíľku motalo. Taký zahojený nahodený manažér z toho ledva vyliezol, za desať smrekáčov im nechal tridsať éčiek! Kokso, chvíľku som rozmýšľal, že asi chodím do nesprávnej roboty a tu by som si mal otvoriť stánok. Predtým ako vytiahol peňaženku, vykonal som kontrolu kvality. Viete, niektorí ľudia sú úplne tupí, neschopní a bezcenní, čo je v našej krajine cca 50% populácie. Takže treba im pomôcť... Vybavili ho na kompletku, ešte aj liter čučoriedok mu nanútili. Nakecali mu, že to zvyšuje testosterón... V tom kýbli som sa tiež prehrabal, či to kvôli objemu nešľahli jarabinou.. Všetko to spod slnečníka sledoval mega tlstý vajda, s plechovkovým pivom, ktorý ich tam asi pásol... Nepríjemne na mňa zazeral... Aj ja na neho...
Moc neodporúčam podporovať tieto obézne menšiny... Bojím sa, že zárobok sa nepoužije na nákup hygienických potrieb, peračníkov, ale skončí v automate. A hlavne, boh vie, kto, a akou rukou, držal tie hríby!... Ani bod varu vody by ma nepresvedčil, stále by som mal blbý pocit a radšej by som chcípol od hladu... Ale niekedy sa nedá svietiť... Hlavne, keď sa triumfálne vyberiete do lesa, hodíte do skupiny veľkohubý status, že teda ak niekto bude chcieť robiť večer perkelt, tak správa... Alebo do vianočnej kapustnice... Decká, idem na to!... Zaťatý biceps, hríbikový emotikon a tri smajlíky... Takto hrať machra tiež neodporúčam. Lebo ako naschvál, môžete prd nájsť a večer vám bude volať bývalá spolužiačka, ktorá vás kedysi s hurónskym smiechom upratala do kamarátskej zóny... Že dostala chuť... A či sa nezastavím, že odpadnem z tej jej špeciality... Ale čerstvé by rada, že nevadí, že sprchu si dám u nej... Potom budete buď do rána blúdiť po hore, vypíšete sa na maródku alebo navštívite kočovnú predajňu, kde vás tentokrát urobia aj s vysokohorskou prirážkou... Tí malí smradi vydedukujú, že čo máte v pláne...
Takže my chlapci z Bratislavy, sme celé prázdniny strašne závideli sedlákom zo severu a hypnotizovali predpoveď počasia. Júl, august, to sme vždy z vojenských lesov okolo Kuchyne doniesli do praženice aspoň jeden suchohríb. Ale tento rok absolútne nič... Stačilo, aby deň dva trošku popršalo, potom zo dve teplé noci a už to hádam pôjde... Človek by si mal dať pozor, čo si želá... Lebo na Devín dorazila storočná voda... Dokonca, tuto, aha, aj prezident sa tam zjavil, na prvý pohľad strašne zavadzal, na druhý pregrciaval, ale jeho mediálny poskok to komunikoval tak, že nie storočná, ale tisícročná bola!... Ale ON, vlastným telom udržal tú hrádzu! A ešte tuto požiarnici, jedno selfíčko, juj akí ste parádni, chlapci moji nezbední... Ako hladina opadla, každý vášnivý hubár už len čakal, kedy sa mu rozbehne aplikácia. Ja osobne používam jednu stránku, kde ľudia zdieľajú svoje výkony. Každé ráno, hneď ako prvé som to štartoval a sledoval aktuálne lokality... A zrazu to prišlo!...
Začalo to tam naskakovať, celé Slovensko sa rozzelenalo, parádne fotky, plné prepravky ľudia vláčili z prechádzok. Modra, Stupava, Pernek, zatiaľ ešte iba pozvoľna, ale kdesi pri Snine, ktosi našiel päťkilovú zdravú obludu. Takú, že prišla aj telka. Dolný Kubín tiež hlásil kapitálne katalógové kúsky, partička pri Telgárte v rojnici prečesala Kráľovú hoľu a padol miestny rekord... Kokso, stačilo ísť iba vyvenčiť čokla a už bolo treba zobrať fúrik. Niekto vypisoval kecy, ako si šiel len zapáliť cigu, že zobral čelovku a plnú tašku na zaváranie nakmásal... Takéto mačoviny treba deliť troma, ale niekedy na tom niečo bude... Mne sa raz na turistike stalo, že som musel urgentne zísť z chodníka. Viete, volanie divočiny... A sami uznáte, že v túto intímnu chvíľku nesledujete okolie... A keď pominul problém, tak som sa rozhliadol a doslova žasol... Hotové Eldorádo!... Ako keď potrasiete jabloňou a všetko to popadá naokolo, tak tam to bolo rovnako nahusto posiate dubákmi... Skoro som sa druhýkrát uvoľnil... Hlavne preto, lebo dvadsať metrov ďalej na mňa kukala medvedica s jedným malým prďom...
Veru, treba dávať bacha... Tieto nízkotatranské husté porasty ukrývajú rôzne poklady, ale aj nebezpečenstvá. Od zážitku pod Chabencom, roľnička skončila, ale kúpil som si rozhodcovskú píšťalku a každých sto metrov si poriadne fúknem. A počuť ma sto honov!... Keď sa s tým plazím v mladine, tak to mám furt v ústach, lebo v jednej ruke držím odistený sprej na medvede a v druhej narvaný košík! Ani reflexná vesta by nebola od veci. Lebo v poľovníckom zámočku vraj včera mali nejaké eurofondové orgie, ktovie či si nejaký ústavný orgán nepôjde po raňajkách trošku zastrieľať na jelene... Ani ten terén nie je žiadna sranda. 4x4 a turbo treba zapojiť, aby sa niektoré smrečiny dali preskúmať. Ej veru, parádna hubárska profilovka zo stredného Slovenka nie je zadarmo...
Ale tu na juhu, tu sa dá po lese jazdiť aj na bicykli... Všade samá borovica... To nemá konáre desať centi od zeme a trhá vám to vetrovku, ako niekde v džungli na Podbanskom... Žiadne bagandže, bez ktorých by ste sa pod Borišov nevyškriabali, tu cupkáme len tak v teniskách, dokonca skečky... Raz som nameral aj prevýšenie! Na desiatich kilometroch šľapania som nastúpal 106 metrov!... Na niektoré úseky som si mohol dať aj žabky. Tu pri Malackách je všade piesok! Po dvoch frťanoch na ostrý zrak máte dojem, že ste na pláži. Vraj tu bolo kedysi všade more a naši predkovia sa ani do Chorvátska nemuseli každý rok trepať... Nedá sa tu ani stratiť ako v tej divočine v Oravskej Lesnej. Tu to vysádzali podľa pravítka, rovnaký odstup, stačí sledovať okraj sektoru. Tieto armádne lesy ma bavia, aspoň niečo tu máme poriadne... Parkovanie hneď na krajnici, ale keď prídete neskôr, tak to tam vyzerá ako pred nákupným centrom. Ale napriek tomu, že tam je korzo, furt sa dá niečo nájsť. Samozrejme, že najväčšie šance máte za svitania, vtedy si užívate hlavne nekonečný kľud. To sa v dnešnej dobe tiež ťažko hľadá... Na huby sa chodíme hlavne vyvetrať, vykašľať, vyprdieť, jednoducho všetko to, čo si nemôžeme dovoliť doma v obývačke. To, že niečo nájdeme, je len príjemný bonus...
Raz som sedel na pive s jedným vyštudovaným mykológom (chlap, ktorý tomu rozumie), a zhodli sme sa, že sever, stred, východ poteší, ale nenadchne... Tie smrekáče, to je také blato. Keď to veziete domov, tak z toho má po chvíľke puding... Ale tie pieskové duny okolo D2-ky, od Lozorna smer Morava, to je vraj iný ekosystém. Tam sa dá natrafiť na sosnové, bronzové, kráľovské, to nie sú žiadne špongie. Vraj asi 40 rôznych ich tam býva, väčšina z nich sa hodí na pekáč, dokonca mi popísal veselšie halucinogénne druhy... Ale súradnica z neho nevypadla. Asi mi neveril alebo si len chránil svoje zdroje... A ešte sme sa zhodli, že bedľa je hnojivo, jediné čo sa mäsa okrem môže vyprážať, je syr. Ale iba ak je k tomu domáca tatarka...
Každý ma dobre zmapované fleky okolo svojho bydliska. V perimetri chotára sa časom dá naďabiť na lokality, vykolíkovať si to tam a raz týždenne žať úrodu... Tiež som kedysi na Orave poznal zopár miest, kde to bola tutovka v každom počasí. Ale už som tam nebol asi desať rokov, už by som tam sotva asi trafil. Jedno výdatné miestečko som mal zašité asi dvadsať krokov od políčka, kde kámoš pestoval marihuanu. Takže keď sa jedného dňa vrátim domov, spolieham na neho, že ma znaviguje a zaspomíname na staré dobré časy... Cestou do Bratislavy môžete ísť skratkou cez Maďarsko, ale ak máte čas, tak v Liptovskej Osade doľava a odtiaľ nekonečná tralágačka do Magurky. V živote ste toľko hríbov a medveďov nevideli... Ale odporúčam iba na firemnom aute, to sú najlepšie teréniaky, vlastné by som tam určite nedral... Ak ste masochista a strihnete si Strečno, tak okolo Žiliny by sa tiež dalo. Tam som kedysi lietal padákom zo Straníka, na jeseň som z tej výšky zahliadol skupinky hyperaktívnych hipsterov, ktorí frčali na lysohlávkach. Asi si mysleli, že sú strašne nenápadní... Policajti na nich aj tak kašľali, väčšinou buzerovali tých z nás, ktorých odfúklo nad fabriku... Ale poslednú dekádu kempujem v Petržalke, tak sa už celkom vyznám v Malých Karpatoch. Ani do Studienky a Levár nepotrebujem navigáciu. Za Rohožníkom mám dokonca zopár značiek, kde by sa dalo robiť zábavné záhradníctvo, ale zatiaľ ma bavia iba tie hríby. Mám tam jeden výdatný sektor, perfektne zamaskovaný. Niekto tam vyhodil hajzel, tak si asi všetci myslia, že tam je smetisko. Ale na sto metroch je hríb na každom druhom kroku.
Sem tam sa mi zadarí nájsť aj nejakú trofej. Minulý týždeň asi šesť... Akurát je ruja, samice chcú vidieť krv, tak ich bude ešte viac... Na bazoši idú za päťdesiat, za daniela je viac... Samozrejme, že som ich tam nechal!... Zákony mám na háku, ochranár by si ich mohol strčiť kam by len chcel, aj by som mu pomohol, ak by po tom túžil... Ale ten, ktorý ho stratil, tak ho možno chudák, ešte stále hľadá... Ale hlavne, v tomto som poverčivý, už mi jedna kedysi jedny nasadila. Tak ich radšej domov nenosím...
Ale len tak pre srandu, ukáž, či by sa mi vošli do batohu!
Takže táto sezóna sa rozbehla trošku neskôr, ale nikto nemôže povedať, že nemal čas, alebo že bolo vyzbierané alebo nerastú. To už aj tí krpci z Poltára pochopili, že by kysli na výpadovke zbytočne, tak znovu vláčia do zberu železo... Fakt toho bolo všade strašne veľa, aj najväčší mantáci sa vracali s plnými košíkmi... Každý deň po robote sa dalo vybehnúť a potom do večera sa s tým ešte babrať... A toto ma strašne baví... Dočista ho orežem ešte na mieste, aj podhubie tam vyhodím, aby som nevláčil bordel, doma to už len omyjem a nakrájam. Taká piplačka, ale keď už máte techniku, tak to ide ako po masle. Mám rád zavárané, ale neviem zavárať, tak iba suším... A potom rozdám... Ja to moc nejem...
Tu by som dal do pozornosti parádnu vychytávku, taký rozkladací sušiak. Dá sa to prenášať, zavesiť, nezaberá veľa miesta, keď na husto rozložíte, vlezie do toho celodenný úlovok. Má to zips, tak tam nenalieta žiadna háveď, netrúsi sa to po okolí, okrem hríbov tam môžete dať aj bylinky, aj ovocie, mäso som radšej neskúšal... Pamätám si, ako sme kedysi mame pobrali všetky plechy na pečenie, aby sme to tam porozkladali. Po celom baráku to zavadzalo... Ešte aj dnes vidím, ako niekto dáva fotku, že celú kotolňu s tým obložil, v kuchyni sa nedá pohnúť, hubová kalamita... Veď si kúp ten etážový!... Na garnížu zavesíš, nemáš problém, pod tým radiátor, už na druhý deň môžeš baliť. A vyraziť na návštevu...
Ak ešte nemáte nasušenú dózičku na Vianoce, tak zdvihnite zadky a fofrom do lesa! Babie leto zavítalo do našich končín, za rána hore už mrzne, tu na dolniakoch tiež celkom čerstvo, ale ešte dva týždne by sa dalo niečo nájsť... Tak nabrúste nožík a choďte do toho. A ako som odporúčal, status až po úspešnom návrate...
Vážení priatelia, nekupujte hríby, zbierajte ich a prajem pekný deň.
