Správca bytového domu poslal výzvu, že či súhlasíme s revitalizáciou drevín, trávnika a okrasných prvkov v okolí nášho baráku. Vraj táto sranda bude stáť 55 tisíc eur, ale je na nás, aby náš životný priestor spĺňal všetko po čom túžime. Pridal srdiečko, smajlík a jednu rozkvitnutú slnečničku... Podľa poslednej bytovej schôdze som odsledoval, že sa delím o výťah s presilou progresívne naladených slniečkárov, mezonety zabrali liberálne typy a prízemie okupuje veľmi aktívna staršia generácia. Taký mix, asi ako všade, väčšinou ľudia, ktorí si myslia, že okolo nich točí zemeguľa a oni sú tu predsa doma. A ešte dve tri normálne rodiny, ktoré má každý na háku. Ale v parlamentnej demokracii ideme podľa väčšiny. Takže hlasy nepustia, ako sa dalo čakať, poniektorí mu na to okamžite doslova nadržane kývli. Dali zelenú, prezenčka obletela všetky poschodia počas večerných správ. Chopila sa toho jedna teta. Vyzvonila naraz aj tri byty, výťah by ju asi iba brzdil, tak schody brala po tri. Som sa bál, aby sa tam niekde nevysypala. Výberové konanie prebehlo ešte rýchlejšie, už sa po tej tráve motal chlapík a čosi fotil.
No, priatelia moji, tak počkať, počkať... Kým načrieme do rozpočtu, mimochodom máte obrovské šťastie, že ja nie som majiteľ nehnuteľnosti, tak poďme sa spoločne zamyslieť... V bytovom fonde sa určite niečo naškrečkovalo, ale máme prostriedky na túto srandu? Síce novostavba, ale viete ako sa to teraz všetko fušuje. Kúrenie pôjde hore, keď niečo prdne v garáži, alebo v stupačke, peniaze sa ešte budú hodiť... A čo ak raz ročne mi niekto zabúcha na dvere s nejakým podobným petičným lajstrom? Ak sa neprijmú nápravné a preventívne opatrenia, tak garantujem, že nerevitalizujeme naposledy... Fakt chceme vyhodiť toľké prachy a nikoho netankuje príčina?
Čo sa stalo s aktuálnou flórou?... Kedy sa to začalo diať, prečo sa tak stalo a kde to najviac vidieť?... To sú štyri rozdielne otázky. Ale dajú sa skĺbiť... Ja už viem odpoveď od prvého dňa, čo som sa nasťahoval, roku pána 2018, ale pre jednoduchších to poďme radšej rozobrať na drobné... Takže to uschlo, alebo to pŕhli, alebo z toho lieta nejaký alergický bordel, alebo to zbujnelo tak, že na predzáhradkách môžu aj sexovať, alebo tie kvety už nie sú v móde... Vieme, čo sa vlastne stalo?
„Že to uschlo, zožltlo...“
Hmmm, to je ale záhada. Uschlo. Aj zmenilo farbu... Nezdá sa Vám to divné? Veď ten milý ujo to každé ráno štedro zalieva... A ešte ste sa sťažovali! Vtedy, keď dobehol aj cez štátny sviatok, naštartoval závlahu a údajne zhanobil tak spomienku na nejakého Cyrila, či koho. Stále čakám, že sa prihlási ten mumák, ktorému to vadilo a nahlásil ho...
Tak či tak, tu nebude pes zakopaný. Ale myslím si, že sme na dobrej ceste
A tým sa dostávame k otázke, že prečo to uschlo. Slnko síce hrozne praží, ale ujo svoju prácu neodflákol. Ráno cvičím na preliezke, ja ho pozorujem, niekedy sa aj mne ujde. Niekedy nadáva ako pohan, lebo hadicou musí zostreknúť aj nejaké hovná z dlažby. Minul už chcel aj tlakovú pištoľ zohnať, tak tam boli niektoré pribetónované... Aj jeho pani s metlou nevyzerá veľmi nadšene, keď upratuje okolo pieskoviska. Tí dvaja sa u nás veru nenudia... A pýtal sa ich niekto, keď s tým robia, či náhodou netušia, čo sa s tou trávou deje?
A ako ste správne postrehli, dostali sme sa už k poslednej otázke, že kde treba najviac investovať... Najhoršie to vyzerá hneď pri vchodoch, meter od chodníkov, okolo lavičiek, tá spojnica medzi dvoma átriami je vypálená ako step v Kazachstane. Hmmm, ďalšia záhada... Lebo tam ďalej, do kopca, smerom k lesu, to je to zelené až príliš. Minule tam stavbári vytrepali miešačku. Dva dni tam točili betón, tatrovky tam driftovali, vyzeralo to tam ako po festivale. Ale ani nie za týždeň, sa to pozviechalo, do pôvodného stavu...
Fakt to je všetko obrovský hlavolam... Ale od septembra pôjdem na homeoffice a budem to investigovať. Čo by som pre komunitu neurobil. Zamaskujem sa v kríku a tento prípad za tisícku rozlúsknem. Diskrétne to odsledujem a za ďalšiu tisícku usporiadam verejný trestný tribunál... Ktovie, či ide o nevedomosť alebo arogantnú tuposť, ale možno tu niekto pácha sabotáž! Dodám aj fotodokumentáciu a iné dôkazy, aby sme tej škodnej mohli beztrestne nakopať. Ak je to organizovaná skupina, tak sa na tú 55tisícovú revitalizáciu pekne krásne zložia a príde na psa mráz... A práve som zarobil liter! Ak ponúknem svoje služby každému paneláku v Bratislave, do večera som milionár.
Pes domáci. Alebo pes, je domestifikovaná verzia vlka dravého. Respektíve potkana hnedého. Pri niektorých plemenách by to ani Darwin nevysvetlil. Oficiálny pes nenosí svetrík a jeho úlohou je počúvať rozkazy. Sem tam, tvrdšia ruka majiteľa, ho vie veľmi, ale veľmi potešiť... Pes nepapká, ale žerie. A skoro všetko... Pes neobťažuje okoloidúcich, ak áno, na druhom konci vodítka je retard. Ak „bezdôvodne“ zahryzne do niekoho iného, ako do pána, tak v momente kopačka do hlavy a okamžitý odstrel. Adekvátny trest pre obidvoch... Správny pes aportuje do blba, nech mu to hodím kamkoľvek. Prirodzeným prostredím psa je záhrada, les, lúka... Pes musí ňuchať, hrabať, ohrýzať, to sú jeho základné pudy. Jasné, zvládne to aj v obývačke, ale ten nábytok tak aj bude vyzerať... Sem tam aj ponaháňať nejaké mačky, zdrapnúť holuba, to sú také lovecké inštinkty, ktoré by mal podediť aj ten potkan. Ten môže naháňať napríklad dážďovky a muchy. Pes chce väčšinu času tráviť v prírode. Len tak ležať pred búdou a olizovať si vercajch, taká domáca pohodička. Sem tam zdrhnúť na zálety, cestou naspäť pokecať so svorkou, že či boli tiež opáčiť tú suku z konca dediny... Iba takýto pes je šťastný!
A hlavne, musí cikať. Pišinkať, alebo cikuškať, závisí od veľkosti a typu potkana, respektíve od jeho pozície v domácnosti... Táto činnosť je pre psa niečo ako náš facebook. Keďže sme ešte nevyšľachtili čokla, ktorý bude ťukať do mobilu, tak mu neostáva nič iné ako zanechávať pachové správy. S tými miliardami čuchových receptorov vie vyňuchať aj zákulisné informácie a zdieľať svoje pocity na míle ďaleko... Tých 50 štvorcov, v ktorých vám banka dovolí bývať, je pre neho všeobecným utrpením. Aj preto, že ho vytiahnete uľaviť si iba nanajvýš trikrát denne, aj to máte nervy, že mu to tak dlho trvá... To by som vás chcel vidieť, milí panelákoví psíčkari, ako by to z vás tieklo, keby ste mali presne určený čas. A ešte by na vás niekto zazeral, hecoval a šklbal obojkom... To je ako čurať v IC vlaku! Keď preletí cez výhybku v Kraľovanoch... Akurát v polovici, v tom najsilnejšom prúde, to riadne drglo, hlavou som skoro prerazil ten umakart a zafŕkal sa až po lakte!... Ranné venčenie je pre toho chudáka vykúpenie. Ak si myslíte, že potrebuje prvé kolo o pol piatej ráno, tak ste na veľkom omyle. On má už narvaný mechúr od tretej! A nie je to zanedbateľné množstvo! Na kilo telesnej hmotnosti vyprodukuje priemer 20 mililitrov moču. Takže päť kilový yorkšír zo seba vycedí deci, menšia doga podstatne viac. Už kvôli spomínanej komunikácii, váš miláčik by najradšej dávkoval svoje príspevky, ale vy ste ho už pretransformovali na aktívneho pivára. Poznáte ten pocit, keď narýchlo kopnete štyri dvanástky a potom pri pisoári to nie a nie, ukončiť.
Takže hektolitre tejto žieraviny z vašich miláčikov skončia na tej našej úbohej tráve... A všetci sa čudujeme, že prečo tam máme tie suché žlté fľaky.. Aj tie paprade, či čo to je vysadené pri parkovisku, z toho záhona už asi tiež polovica vyhnila. Ak pri revitalizácii vysejeme aj kaktusy, či sekvoje, za rok to bude tiež v háji. Fakt, verte mi... Z vlastnej skúsenosti viem, že aj betón má s touto žieravinou problémy. Keď sme na strednej chodili fajčiť za ľavé krídlo gymnázia, tak sme všetci čurali na jednu stenu... Viem, bola to blbosť, ale už to nevrátim. Storočná poctivá stavba, meter hrubé múry, veď v tých časoch sa všetko stavalo na veky. Prehnali sa tadiaľ dva vojnové fronty, pršalo na to, mrzlo, ale iba trošku na tom popukala omietka. Ale každú veľkú prestávku, stačilo desať chalanov, za tri roky sa to rozsypalo na prach a riaditeľ to musel vyhlásiť havarijný stav. Statik nechápal, že toto ešte nezažil a doteraz netuší, čo zlikvidovalo tú historickú pamiatku.
Nepreháňam, spomínané trajektórie, hlavne krížom cez oddychovú zónu, brázdia stovky čoklov od výmyslu sveta. Síce oficiálne tam máme prihlásených asi desať čiváv. Ale tento údaj je veľmi ďaleko od reality. Môj odhad je sto až dvesto kúskov. Niet sa čo čudovať, ja som tu tiež bol nejaký ten piatok iba na návšteve... Neviem, či to je teraz nejaký trend. Zobrať psíčka z útulku, kde mal aspoň kamarátov a narvať ho do nejakej garzónky, kde sa bude trápiť ešte viac... Dokonca som postrehol, že mladé páry, namiesto detí, vláčia vo vozíkoch psov. Ak je to tréning na založenie rodiny, tak keď to na nich príde, budú dosť prekvapení... Trošku som smutný z tých dôchodcov. Mali by sedieť v kúpeľoch a spomínať na staré časy alebo na poznávacích zájazdoch dobiehať dávno zameškané. Na staré kolená, deti na nich zvysoka kašľú a tešia sa na kar, vnúčence ich chodia vyžrať z dôchodkov. Tým už nič iné neostáva, iba ten chudák pes...
Fakt je to u nás ako na kynologickom zraze... Na poschodí pod nami sú minimálne štyria. Určite by sa to zišlo oficiálne zrátať a niektoré prerastené kúsky zdaniť extra príplatkom. Minule sa prehnal cez kvetinky hrozne veľký chlpáč. Vyzeralo to ako kríženec bernardína a kombajnu, vyklčoval tam meter široký koridor. Inak toto ideme revitalizovať tiež... Fakt to bol slon, dal by sa používať na vyprosťovanie uviaznutých vozidiel. Volá sa Dino... Keby sa Dino rozhodol, že sa vyčurá na ihrisko, tak ani také typy ako ja by si nedovolili protestovať. Tri, štyri venčenia, ten jeho náklad by vyžral kráter aj do tartanovej dráhy... Ešte dobre, že majiteľ mu asi vysvetlil, ako to vo svete ľudí chodí. Že on je iba obyčajný pes. Neviem, či ho tiež týra v jednoizbáku, ale minule mu dovolil vyšpiniť sa až na poli...
Ešte dobre, lebo ujo, čo sa mám stará o príjemné prostredie, tak by ho asi kleplo. Keby sa tento psíček vyjadril na chodník, tak to by vyzeralo ako od medveďa. Taký veľký sáčok ani nevyrábajú, aby to po ňom spratali. Hnojiť sa s tým nedá, lebo tie rádioaktívne granule sa prejavia aj na výstupe. Sídlisková flóra by sa vyparila, ako keď sme to na pestovateľských prácach prehnali s NPK, lopatou sme to hádzali po hriadkach a školníkovej žene zlikvidovali uhorky...
Okrem toho, že sme prišli o sídliskovú zeleň, ani ten smrádek sa tiež nedá prehliadnuť. Tú mláčku vo výťahu považujme za jedno rázové zlyhanie. Ten neborák za to už nemohol, ten to už určite držal zopár hodín, kým sa slečinka vyfintila a mohla vyraziť do sveta... Ale keď sa to bude opakovať, tak si tam kúpim byt a na výročnej schôdzi si to rozdám s komplet chovateľskou sektou. Myslím si, že sa nájde niekto, kto mi bude kryť chrbát. Možno nejaká rodinka, ktorých hyperaktívny potomok už niečo pooblizoval alebo doniesol domov prilepené na nohaviciach. Stavím sa, že to nedokázali ani oprať a títo už iba čakajú na impulz...
Takže poďme teda revitalizovať, za 55 tisíc by sa tam dali nasadiť aj palmy z dovozu. Prípadne tú zákazku zvládnem ja, za polovičnú cenu. Za zvyšok tam osadím billboardy, že zákaz pohybu psov... Inak to asi nepôjde... Dvadsať rokov trvalo, kým sme týchto fanatikov presvedčili, aby po svojom ňufáčikovi upratali exkrementy. Odhadujem, že ďalších tridsať potrvá, kým sa ich naučia venčiť. A potom zistia, že panelákový chov je blbosť a začnú deťom kupovať rybičky...
Vážení priatelia, slobodu zvieratkám a prajem pekný deň.
