Ale žiadna haraburda, maštaľ zateplená za víkend, môj barák musí byť iná liga. Odizolovaný suterén s kotolňou, aby to bubeník mohol rozbaliť, na kompletku hotové prízemie, že iba dovlečieme krabice a dá sa bývať. Nová strecha a poriadne podkrovie, kde si nedrbnem hlavu ani pri výskoku. Kde to raz prerobím a vysťahujem mladšiu generáciu. Alebo oni mňa... Poctivé základy z 90´s, kedy sa nešetrilo betónom, sedem árov slnečného pozemku, vodovod, kanalizácia, dreváreň, skleník, kurín, dielňa, trucovňa... A činkáreň! Nech na tom pupku môžem trošku zapracovať. Plyn nechcem, toho sa bojím. Ani po soláre a podobných diabolských vychytávkach netúžim... Ak bude treba, vrtnem desať metrov na prameň, ak sa niekto rozhodne, že ja, chcem bazén. Inak za plotom mám zregulovaný potok, takže sa budem hrabať v plných bio záhonoch. Sliepky, ale tak aspoň desať, desať krmítiek pre vtáčiky, aby aj deti mali nejaké návyky a mňa komáre nežrali. Veselý havko menom rotvajler to všetko postráži, no a ešte mačka... A ešte mi aj zvýši na cirkulárku a vínnu pivničku. Bratranec tie fľašky ukrýva vo vodomernej šachte. Síce chládok, ale tam sa blbo sedí...
Nie som ani trošku náročný, že? Veď takáto zábavka stojí majland, v turisticky populárnej podhorskej oblasti, kľudne aj 300 litrov!... Nie, nie som... Ja na to mám! Veď predávam byt v Bratislave! S heslom – „Kedykoľvek a za koľkokoľvek!“... Vedel by som to všetko pokryť predajom 2-3 izbáku aj v takej prdeli ako je Devínska, Biskupice a podobné všivavé getá. Viete koľko tam stojí taká králikáreň? Minimálne 230!... A to vaše prdy od obývačky delí tenký umakart a ani slečna za priečkou si ten orgazmus nenechá len pre seba.
Ľuďom tu Blave už desaťročia hrabe. Kradne sa to za korunu a po rokoch sa to dá neskutočne streliť. Strašné hnilé diery som už videl. A keď som si prečítal cenovku, tak som neveril. A kukal som ako puk, keď ten inzerát zmizol a o mesiac tam už niekto býval... Jak toto niekto mohol kúpiť?... Síce s vášnivou susedou, ale nevyzerala na to, že sa potešíme viacerí.
Ale tak dobre pre mňa, aspoň nebudem mať problém predať.
Lokalita, lokalita, lokalita...
Býval som v najlepšej štvrti v Bratislave... Žiadny zlodejský vŕšok pod Slavínom, alebo niekde v centre, vedľa americkej ambasády, kde sa motajú ožratí Angličania a čurajú na lampy. V takých dierach síce pýtajú 6000 eur za štvorec, ale býval by tam iba debil. Posledných deväť rokov som si v pokoji kvasil v Petržalke, na Slnečniciach. Vyguglite si to... Parádne sídlisko, za mnou už iba pole, hrádza, les a Dunaj. Ticho, kľud, do mesta desať minút autobusom, diaľnica za rohom. Viem tu zadara naparkovať vlastné, firemné, aj návšteva má vždy svoje miesto. Zeleň, málo prachu, aj susedov som si vycvičil. Jeden Dagestánec mi tu húlil trávu, tak som mu na dvere nalepil odkaz, že som policajt a pošlem mu tam komando... Asi sa zľakol... Lebo už nešúľa ani normálne cigy, furt chodí v šiltovke a rúšku. Upokojili sme aj motorkára, ktorý si v noci honil ego a túroval to na celú ulicu. Ten si tiež na chvíľku zahaľoval tvár...
Fakt, v Bratislave nie je lepšia adresa... Hodil som to na bazoš, zapýtal za to 270 litrov...
Celkom som ten inzerát na dnešné pomery odflákol, ale v Bratislave si to môžem dovoliť. Dve vety, že predám byt s kuchyňou, 3/6 poschodie, slnečný, tichý, ulica a číslo domu. Jedna fotka z kuchyne, ktorá tu po mne ostane, žiadny stajling, iba som poupratoval bordel, ktorý tam zvyknem mať. Ale pridal som detailnú grafiku pôdorysu, lokácie, orientácie, rozmery, ako technický audítor, toto som musel mať perfektné. Lebo to je podstatné!... Ako kupujúcemu by mi bolo prd platné čítať, že byt má jedinečnú atmosféru domova a podobné drísty, keď neviem koľko má šírku výklenok, kde je hajzlík... Veď teda uvidím, aktualizovať to dokážem kedykoľvek...
Ty vole, 34 telefonátov za poobedie... Drvivá väčšina realitky, iba štyria odvážlivci, tak teda poďme na to...
Privítal som mladý pár, baba skoro odpadla, keď videla tú linku. Chalanisko bol namotivovaný, ale nemal na to príjem. Parádne sme si pokecali, fakt milí ľudia. Druhá dvojica už mala niečo za sebou, vraj robia kdesi v banke, ale kyslo sa tvárili. Že to nie je zariadené, že si aj beriem tú tristo kilovú posteľ na mieru a panička mala blbý komentár k umývačke riadu... Trošku ma to rozladilo, blbé reči môžete mať na čokoľvek, ale nie na moju kuchyňu! Tú som vymakal tak, že v štúdiu sa pri mne tri dizajnérky striedali a nesmrteľná pracovná doska, kde si aj jedna zatancovala, tak tá precestovala polku Európy. Bacha na blbé kecy, hej?... A že mi dajú maximálne 260 tisíc a pochybujú, že to predám za viac.
Super, tešilo ma, tam sú dvere!
Ako tretí došiel starší pán. Na prvú vyzeral, že sa iba nudí a podomová turistika je jeho dôchodcovské hobby. Že berie za tých 270, ale chce aj moju telku... Tak fajn, zbúchal som rezervačnú zmluvu, tak teda pošli desinu na účet, zožeň si znalca, brnkni do banky, na katastri mám kámošku, do týždňa to vybavíme... Zľahla sa po ňom zem. Asi sa dedo zľakol toho tempa a môj prvý dojem opäť nesklamal.
Štvrtý bol nejaký Rus. Zavolal mi o druhej ráno, že kedy a kde, donesie keš... Trošku som spozornel, národnosť smrdí, aj tá ponuka bola trošku príliš hrdinská na tak zbabelý kmeň. Ale tak teda poď... Tiež sa zľakol...
No, toto je nem dobre... Keby som mal čas, tak za pár mesiacov by som to strelil aj za 280. Ale paralelne mi beží rezervačka na haciendu v Slameníkove. Ak tam chcem vyhrať komunálne voľby, takže skôr ako sa stanem starostom, tak potrebujem navnímať potreby občanov... A hlavne, nenávidím ten môj byt. Mať tu plyn, už to horí... Kokos, sedím na gauči, rozmýšľam, že musím to skúsiť inak, tak teda makléri, som váš... 34 čísiel, som netušil, že v kraji je toľko maklérov. Nemám kedy študovať referencie, či to nie sú nejakí šmejdi, no tak teda skúsim, uvidím... Ocenil som rýchlosť a na úvod som si pozval toho, kto mi zavolal ako prvý... Taký Jano, z Hornej Dolnej, bol najrýchlejší. Prišiel na ošumelej oktávke. Že on tu kdesi chodí na týždňovky, vo voľnom čase sa venuje realitám, ale doma, pri Spišskej, býva jeho kamoš Feri, a oni spolu riešia biznis už od škôlky. Ako toho už kopu popredávali, nejaké projekty aj na nábreží majú na svedomí. Kto vie, možno aj Pelegrín cez nich riešil svoj skromný bytík...
Táto návšteva ma presvedčila, že predsa asi budem musieť trošku posurfovať na tom internete a osloviť asi trošku vyšší level. Tak či tak, všetci to iba nafotia, zavesia na nehnuteľnosti.sk, nastrelia províziu a budú čakať na nejakého blbca. Ale nech sa bavím s niekým, kto aspoň vie vypotiť tri súvislé vety a na tom internete nežhaví iba Tinder a podobné porno...
Tak teda skúsim niečo iné. Aha, celkom populárna realitka, už to zvoní, zdvihla mi to slečna Natália...
Ty vole, skoro som odpadol. Nastajlovaná fešanda zaparkovala svojho medveďa v plnke, cez dve miesta, kostýmček, suknička, štoklíky, žiadne tie vysočizné, na ktorých ani jedna nevie chodiť. Také decentné, desaťcentimetrové... Aj típek na materskej slintal vedľa z balkóna... Navoňaná s push-upkou, no nádherná bola!... Som si aspoň na rýchlo tričko prehodil.
Usadil som ju na záhradnú stoličku, dlhé nohy ako Cindy Crawford, prehodila ako Sharon Stone v Základnom inštinkte a začala ma namotávať, prečo práve ona by mala predávať môj byt. Som rozmýšľal, že aké papuče by som jej v zime obul... Všimla si to... Celkom prišla pripravená, cenové mapy, už stihla aj vizualizácie, ja som si ju tiež v tej mojej kuchyni zvizualizoval, ako mi robí ráno hemendex... Všimla si to... Ale ani mne neušlo ako prešla končekmi prstov po tej mojej dokonalej linke. A všimla si, že som si všimol... Všetky papiere nachystané, možno by mala aj tlačiareň v kabelke, respektíve ja mám v spálni. Pracovňu...
Tak čo budem vyčkávať. Táto bola šikovná, všímavá, lepšie to už nebude, v žiadnom smere ani ohľade, chalani moji zlatí, tá by predala aj chladničku Eskimákovi!... Jedna mi stačí, ja som nikdy nezvykol striedať, alebo na tajnáša vypisovať šteklivé dvojzmysly na viacerých frontoch... Ale v dnešnej dobe už gavalieri vykapali, aj Natália sa ma opýtala, že či už som s niekým v kontakte. A tiež si myslím, že ona už dnes niekoho s tým výstrihom namotala na spoluprácu! Tak som sa priznal, že si píšem s inou... S profi výrazom to prijala. Kolega hovorí, že takto sa dnes správa moderná silná žena... A tak sa mám teda ozvať...
Žeriem tú babu!... Žiadne kecy, že ona mi teda o týždeň zavolá... Nikdy mi žiadna nezavolala! Iba by som sa naštval... Už som mal aj dohodnuté ďalšie dva stretká a hlavne držím slovo chlapa! Iba raz som zmeškal rande. Ale to som zomieral na chodbe urgentu v Ružinove... Nikdy viac, radšej pôjdem do Borov... Takže volám, zdvihli mi to zasa ženy, podľa hlasu mladé, asi to v tých realitkách takto strategicky distribuujú. Lebo kolegyňa mi povedala, že za ňou prišiel sympatický pán. Vyzeral ako George Cloney, že tiež si musela ísť niečo prezliecť...
Tak som jej opísal Jana s Ferim...
Asi som sa mal lepšie učiť... Katarína mi tu zaflekovala na tej novej RS-ke a Veronika mala Superba. Škoda, mohol som to naplánovať tak, aby sa stretli. Pozrel by som si ten duel... Tak či tak, tento kšeft asi dobre sype, takéto rakety si u mňa podávali kľučky. Sused, ten vyfetený Dagestánec, inak starý mládenec, ma považuje za Boha a minule sa ma vo výťahu pýtal, že jak to robím, na čo ich balím...
Katarína, to bol taký typ športový typ, tým mini zadkom by mohla lúskať vlašské orechy. Krátke vlasy, čo ma moc neberie, ale na počkanie ma zasvätila do tajov realitnej mágie, komplet postup, časovanie, plán A, plán B, po jej návšteve som si musel zasa prezliecť tričko. A mohol som si kľudne založiť realitku. A zamestnať Veroniku... Fešáci moji krásni, ja viem, že 99% percent z nás, 98% bdelého času, myslí na sex a veci s tým súvisiace, ale toto bolo silno transcendentne intelektuálne... Chápete...
Dobre dievčence moje, stačilo srandy, predstavy o spolupráci a spolužití sme si už tiež vymenili, ráno si dávam niekedy aj ovsené vločky... Teda poďme ku konštruktívnej práci... Keď ja chcem 270, oni by si za svoj servis pribili a inzerovalo by sa to za 285... Slovom dvestoosemdesiat tisíc EUR za 60 štvorcov... Ten svet sa zbláznil! Veď nemám ani klímu... 285 tisíc... To je už celkom dosť veľká suma na rýchly kšeft... Keby som mal čas, tak počkám, ako som spomínal, v Bratislave ľudom prepína, niekto by sa našiel... Ale ja nemám taký luxus... Ja potrebujem, aby mi na účte cinklo už za tri týždenne!
A zasa sedím smutný na gauči. Síce mám tri fešandy v mobile, zdvihli by mi to aj v župane o pol druhej ráno, ale mne musí cinknúť!... Toto je nem dobre, ja tu bývať nebudem.
Na druhý deň som aktualizoval inzerát, „predám byt bez realitky“ a zaplatil uverejnenie na tri nové portály... Do obeda 20 telefonátov... Jano s Ferim sa už neozvali... Moje tri favoritky tiež nie... Veľmi si ich vážim. Mám rád ženy, ktoré poznajú svoju hodnotu... Tam kde ich nechcú, tak sa nebudú vnucovať...
Realitka, realitka, realitka... Kukám inzerát, či som to tam dostatočne zmienil, skúšam to zvýrazniť, farbičkou, alebo aspoň teda dám to veľkými PÍSMENKAMI... Už by to malo byť jasné... Čakám, čakám, myslel som, že sa po tom len zapráši ako po teplých rožkoch, ale ľudia asi moc nechcú kupovať „na priamo“... Neviem prečo, veď to nie je astrofyzika... Veď keď niečo neviem, tak sa predsa opýtam... V banke, na katastri, správca, veď oni nehryzú...
A zrazu bum! Otec a syn, dve minúty obhliadka, berieme! Ty vole, som si vydýchol...
Nabrífovaný z mojich stretnutí som jemne korigoval staršieho z dvojice, ktorý komplet riadil a organizoval celý proces. Na telefóne som mal svojho bankára, ktorý ten náš sólo postup trošku upresnil, opravil, sem tam sa chytal za hlavu, že čo blbneme!... Trikrát mi to vysvetlil, dvakrát napísal, sem tam si asi myslel, že sa rozpráva s rotvajlerom... Keď sme boli v koncoch, tak som mobil posunul riaditeľke mojej banky, ktorá si pokecala s rovnako odborne zdatnou dámou z finančného domu mojich kupujúcich, oni sa už nejako dohodli... Veď oni sú tu pre nás.
Zadarilo sa... Noví majitelia môjho bytu ušporili desinu, síce sme sa dvakrát pohádali, skoro aj pobili, ale dali sme to aj bez realitky... Zlepil som také zmluvy, že ma na úradoch považovali za advokáta, dievčatá na notárskom úrade nám trpezlivo kontrolovali a predkladali lajstrá na podpis, ujo na katastri za nás naťukal kolky do toho jukeboxu na stene, no všetci makali ako sa patrí... Veď to je ich práca.
No a včera cinklo... Díky moc!
Tak chalani, nech sa vám u mňa dobre býva a všetkým prajem pekný deň.
