Veď posúďte sami, čo tam jeden chlapík postavil. Z papiera!
Aby to takto parádne vyzeralo, tak sa s tým musel strašne vyhrať. Vystrihnúť to, poskladať, polepiť, sem tam niečo vyretušovať, a hlavne o tom veľa nakecať, žiadny problém, to mi ide perfektne. Ale to je tak všetko, čo dokážem... To je iba hrubá stavba, najväčší borci tu iba začínajú!... Aby s tým mohol vyliezť medzi ľudí, tak to musí mať vercajch, ktorý by mu aj Michelangelo závidel. A boh vie, kto by dostal zákazku, natrieť ten kostol Vatikáne... V tej dobe ešte asi nepoznali nástrekovú mikro pištoľku na tieňovanie, ale do farieb už tiež miešali všeličo. Prvýkrát som videl, ako niekto do temperky namixoval železné piliny a ihlou tú zmes nanášal na milimeter široké pánty dvierok a poklopov na tanku... Akože hrdza... Brutal to vyzeralo!... Som si chcel s ním aj selfíčko streliť, ale furt sa okolo neho niekto motal. Iba na záchodoch som ho vymákol sólo, ale tam by to nebolo ono...
Takže cez víkend sa na Myjave konala výstava a zároveň aj súťaž v modelárstve, O myjavský erb 2024. Zliezlo sa tam viac ako 600 papierových a plastových modelov. Medzinárodná účasť, Česi, Slováci, východniari, zatiaľ iba šiesty ročník, ale kľud, dobre! Aj Košický maratón niekde začínal... Organizátor to spáchal v miestnom kultúrnom dome Samka Dudíka a boli by ste prekvapení, ako to parádne zmákol! Všetci vieme, že najväčšia diera je bez debaty Prievidza, no aj tu na kopaniciach to nie je žiadna sláva. Osobne som tiež kedysi trpel, keď som tu bol na služobke... S kreditkou bez limitu, mal som chuť, ale strašnú, no jediná reštika zatvárala o ôsmej a disko bolo až v Hodoníne... Viete, my chlapci, ktorí uzreli svetlo sveta v námestovskej pôrodnici, už dnes naturalizovaní Petržalčania, sme strašne nároční. Hlavne na svoje okolie...
Ale toto im vyšlo skvele! Palec hore-klobúk dolu, darmo, keď sa niekde motá zopár pravých nadšencov, tak dokážu pripraviť super stretko. Obsadili komplet celú budovu, jedno foajé vyhradili pre súťaž, vo vestibule sa rozložili stánky od výmyslu sveta, plne funkčný bar vedľa šatní narazil súdok z miestneho remeselného pivovaru. Divadelná sála slúžila na workshopy, vyhlasovanie výsledkov, oddych, alebo ste tam mohli odložiť znudené polovičky. WCko super, dokonca ukecali chlapíka, aby vo vedľajšom vchode robil bagety... Ako som spomínal, prekvapil ma ten myjavský kulturák. Takú kapacitu nemá ani najväčšie 3D kino v Auparku. Pohodlné sedačky a ten krčmár fakt vedel načapovať. Ako som ich takto mohol podceniť?... Sorry Myjava...
Ráno o ôsmej začala prezentácia, preberanie a inštalácia modelov na súťažné stoly. S malinkou dušičkou som tam postával, či sa tá moja tatrovka bude niekomu páčiť. Snažil som sa, niektoré detaily mi nevyšli, no už teraz to nezachránim... Inak ani transport nebol žiadna sranda... Viezol som to ako sviatosť oltárnu, zákruty som rezal stredom, len aby sa to ani nepohlo. Keby ma niekto vybrzdil a niečo by sa tým stalo, kokos zakopal by som ho hneď vedľa tej mohyly, ktorá trčí z toho bradla!... Skoro dve hodiny som sa tam tralágal, robil som čo som mohol, no aj tak mi odpadli spätné zrkadielka. Tak som to narýchlo na parkovisku opravil. Ale žiadna sláva, ten sekunďák blbo zaschol, vyzeralo to ako sopeľ... Odborná porota nič nedaruje, rozhodujú maličkosti, tento rok sa tam zišla silná konkurencia... A čo, veď nemusím vyhrať, či? Veď stačí sa zúčastniť a poriadne si to užiť. Presne ako tí naši olympionici... A rád sa niečo priučím, aby som blbý nezomrel. Tajne som sledoval súperov, čítal som ich stratégiu a slabé stránky. Všetci boli nastúpení s krabicami, kde ukrývali tie poklady, na ktorých celý rok makali. Rôzne typy, junior, študent, senior. Hneď vedľa mňa sa mrvil taký puberťák s bohovskou architektúrou, za mnou dedo, v kľude, s loďkou...
Ak si myslíte, že priemerný modelár je pupkatý vychrtlý starý mládenec, tak ste na veľkom omyle. Že nemá žiadnych kamarátov, ani netflix a internet... Veru nie... Na mňa sa nepozerajte, ale keby ste videli toho fešiho, ktorý súťažil v kategórii vojenská technika, odpadli by ste... Aj mne sa páčil... Také typy som stretával, keď som v Kalifornii robil. Po šichte, v činkárni, kde tí požiarnici z Venice chodili pumpovať. Lebo večer mali fušku na rozlúčkach so slobodou, kde nevesty chceli ešte naposledy vidieť nejakú hadicu... Takže aj takíto sú medzi nami...
Tento koníček pomaličky vymiera... Boli časy, kedy v krúžku šikovných rúk bol taký pretlak, že tam brali podľa prospechu. Dnes je priemer známok nepodstatný, správny kontakt na teplom mieste pretlačí do funkcie aj ľavého polodementa. Ale hlavne, paprče zvyknuté bezcieľne šúchať mobil by sotva dokázali mikro pinzetou skladať pod lupou pásy buldozéra v mierke 1:72... Osobne som k tomu skoro dvadsať rokov nepáchol. Ako chlapca ma to strašne bavilo... Ježiš to som už taký starý!?... Tiež som sa venoval fitku, MMA, rap, Farma, zámena manželiek, barber, youtube, redtube, only fans, šiel som s prúdom, majnstrím, všetky tie nástrahy dnešnej mládeže... Ale paralelne som nejakú tú štipku talentu nenechal vyhniť a v kútiku duše som vedel, že sa k tomu raz vrátim. Inak korona bol ideálny čas...
Ako som spomínal, súťažiaci, návštevníci, hostia, zvedavci, nikto sa nenudil... Usporiadateľ pripravil tri prednášky, najprv sa tam posadil chalan a previedol zopár techník nástreku. Natáčali to a vysielali na plátno, všetci mohli pekne vidieť ako mu to ide od ruky. Hneď za ním šiel druhý, ten zasa kúsok papiera premenil na veľdielo... Úplne som sa roztopil... Keby chcel, tak by na počkanie dokázal zreplikovať 500 eurovku v takej kvalite, že ani Kažimír nezaváhal a hneď by si ju vopchal do vrecka... Potom som si s ním aj pokecal. Že jak robí tie šróby?!... Z kufríka vytiahol zopár vecičiek, chirurgickej veľkosti, že aha, takto!... Ja myslím, že odtiaľto hneď utekal na operačku niekomu vybrať aneuryzmu... Keďže veľa modelov je nejaké lietadlo, no a v tomto okrese kedysi havaroval americký bombardér, tak ujo historik nám porozprával príbeh cti, odvahy a hrdinstva. Pred koncom druhej svetovej, tam do poľa za dedinou, rovno do kukurice, to jeden napral... Všetko mladí chalani z toho vypadli, miestni ich ratovali, schovávali... Lebo ani lokálne kolaborantské špiny si tú havárku nenechali ujsť... Tých sme tu vždy mali, máme a budeme mať, požehnane!...
Počas pauzy ste sa mohli osviežiť v bare, ale aj skontrolovať váš súťažný model. Lebo transparent, ktorý prosil ctenú verejnosť, aby nepchala tie svoje špivané paprče tam kam nemá, bol asi príliš malý. A mohol byť radšej obrázkový! Aby to väčšia časť populácie mala šancu pochopiť.... Normálne som tam načapal sopliaka, ktorý práve na tom mojom skúšal, či náprava je dostatočne pevná... Kokos, skoro ju urval, som skoro infarkt chytil!... A autor toho tupela stál vedľa a tupo čumel!... Asi nejaký lokálny samson slavien kolaborant.
Vstupné zdarma, symbolickú pokladničku hneď pri dverách všetci prehliadali, ale tak úspory sa dali oprášiť aj inak. Tieto akcie sú parádnym miestom, kde sa dá zakúpiť asi všetko potrebné, aby ste postúpili na ďalší level. Ako každý koníček, nič nie je zadarmo. Ale chvalabohu toto nie je hokej, kde tatino musí podnikať so štátom, aby to utiahol... Asi pätnásť obchodíkov tam po celý deň ponúkalo všetko na čo si modelárske srdiečko spomenie a po čom tajne túži. Ako sme sa už učili, základné rozdelenie je papier/plast, málokto fušuje na dve strany. Pomer je cirka 1:3, v neprospech strihačov, ale všetci sme kamaráti a bez rozdielu zamerania sa aj tak všetci stretneme v tom bare...
Kúpil som si dve vystrihovačky, skalpel a žltú fixku... Nie som držgroš, ale viete koľko stojí tona cementu? Najprv práca, potom zábava...
Mne osobne by sa páčilo, začať robiť s tými farbami. Nech tie moje výtvory nevyzerajú tak, ako keby ich niekto požul... Možno by som to už úplne dohúkal, ale kto vie, možno by mi to išlo... Nebol problém, hneď traja tam mali nekonečný sortiment... Dobrý pokec a rady sú zadarmo, na nete sa dá načítať všeličo, ale pozri, tuto aký parádny časopis, kde si to môžeš naštudovať. Krok za krokom, základná fabra musí byť, na záver trošku laku neuškodí... A dokonca, tuto, máš aj paletu, štyri odtiene, presne na mieru... Ideš robiť kamufláž z Púštnej búrky, alebo si trúfaš na zimnú verziu?... Chceš klasiku, ako to vyliezlo z fabriky? Alebo skúsiš aj nejaké srandičky, čo tam neskôr posádky pridali?...
Takže japonské Zero z druhej svetovej?... Vidno, že pán je gurmán... Nie je problém, dokonca tuto, aha, je aj predloha, ako tá stíhačka vyzerala, keď sa vrátila z útoku na Pearl Harbor. Trošku aj rozstrieľaná, hlavne z tej druhej vlny, keď sa už tí amíci konečne zobudili... Kľudne si to urob podľa seba, fantázii sa medze nekladú, ale tuto, aha, je origoš aj paluba, odkiaľ štartovali... Veľa firiem sa tomu venuje, aktuálne Japonci sú fakt machri. Stavebnice od nich, to je iná liga... Všetci vieme, že v tom Pacifiku, komplet technika bola bežne vystavená vysokým teplotám, vlhkosti, monzún tam frčal, to všetko vie narobiť neplechu... Ani tie plechy neboli nič moc vyklepané... Veď nebolo kedy, tak boli plné preliačín a v reáli to vyzeralo strašne... No jednoducho, do takého lietadla by ste smerom na Seychely asi nesadli... A všetko to tí dizajnéri perfektne autenticky zachytili aj na tie dieliky... Predavač to mal načítané, sypal fakty z ofenzívy na Okinavu, ten mal taký prehľad, ako keby sa toho sám zúčastnil. A že nie je problém, tu máš vizitku, napíš mi mail, pošli fotky, preberieme to, nakonfigurujeme... Ja osobne by som tam ešte postavil nejakú fešandu... Viete každý biznis musí hlavne vyzerať. Nemusí mať v hlave encyklopédiu, stačí, že ju to bude aspoň trošku baviť a nebude zazerať, že by aj mlieko skyslo. Potom garantujem trojnásobné tržby...
Pri vrtuľníkoch som sa pobavil... Jeden pán sa nevedel chudák rozhodnúť, či si dopraje sovietsku Mi-24 Hind alebo americký Apache AH-64... Kto do toho vidí, tak vie, že obidva stroje majú toho veľa za sebou. Modelárstvo nie je iba tréning na ruky, ale človek toho naštuduje toľko, že technické parametre a nasadenie vo svetových konfliktoch môže prednášať na univerzite...
Ale 50 eur za kus!... Čo to je, že?... Mne sa to ľahko povie, ja zarábam mrte, ale taký dôchodca? Ten každý rubeľ otočí v mozoľnatej dlani... Ale bude sa s tým hrať pol roka, takže to taká dráma nie je... Veď na striptíze by to nemal ani tri pesničky! A nechcite vedieť koľko si teraz pýtajú za pokračovanie... Tak si zobral obidva!... A ešte si doprial jednu A-10 Thunderbolt. Síce menšiu mierku, ale všetci vieme aké problémy to narobilo Husajnovi, keď mu to začalo bombardovať haciendu. Plus nejaké doplnky, dohromady asi dve stovky tam nechal... A dobre zrobil!
A keď si už myslíte, že máte všetko, tak vám padne do oka plato nálepiek. Každý správny nácek musí mať predsa zbierku hákových krížov!... Aj do zásoby, aj pre kamarátov... A čo keby Ježiško doniesol nejakú ponorku, alebo gázik, čo? Aj to treba autenticky dozdobiť... Opäť, nie je problém!... V ponuke boli vojenské insígnie asi všetkých štátov vo všetkých vojnách, od tej potýčky Sparťanov s Peržanmi, až po aktuálny severokórejský jednosmerný výlet na Ukrajinu.
Ešto te treba niekam zakomponovať, niekam to posadiť... A robíš tank, tak ho aj trošku zašpiniť, podklad musí tiež nejako vyzerať. Ak to nezvládneš namaľovať, nevadí, máme imitácie piesku, štrku, betónu, juhoamerická džungľa, troška snehu, ani mláka nie je problém...
Ja to stále prirovnávam k tým silikónovým prsiam. Tie špeciálne úpravy... Ale to len preto, aby to každý pochopil, aj tí pomalší. Áno, je to super, ale je to odrb!... Aj tu, na jednom stole típek predával prkotinky z 3D tlačiarne a laserové blbinky. Rovnako ako tie zdvihnuté symetrické štvorky, aj tieto produkty dodajú celej stavbe iný rozmer. A ešte keď to viete predať v nejakom koncepte, tak máte vyhraté... Ale bacha... Niekto rovnaký efekt dosiahne aj z prirodzených materiálov!... A tu žiadny rozhodca, pozorovateľ, nezaváha. To ani omylom! A miesto na bedni máte isté...
Inak tie hlavy mali tak štyri milimetre! Rôzne emócie, helma ako bonus, aj gestikulácia toho veľa prezradí... Ale furt to vyrobil ten počítač, hej!... Presne ako slečinka... To si neodmakala, to jej niekto kúpil!
Kosík naplnený, nákup vybavený, poďme na vyhlásenie výsledkov... Pokiaľ sme si užívali prácičku majstrov našom svete a investovali do dlhých zimných večerov, tak odborníci vyhodnotili všetky modely a vraj to bola fuška... Už na úvod ste videli, kto zvalcoval moju kategóriu. Ale neodišiel som s prázdnou a tiež som zožal aplauz na pódiu. Vyhral som peknú knižku o Myjave, pamätnú plaketu a stavebnicu. Veľmi som sa potešil, dodalo mi to fúru motivácie, o rok som tu zas... Inšpirácie som pobral habadej, tú novú Tatru strašne vymancujem, juj, už teraz sa teším...
P1 - papierové lietadlá
P2 - papierové na kolesách (moji konkurenti)
P3 - vláčiky
P4 - lodičky
P5 - Scifi a vesmír
A potom taký mix...
V plastovej časti toho bolo strašne veľa, tak len zopár kúskov...
A na záver krajinky - diorámy
No nič, idem ja do fitka. A večer, ak bude čas, tak sadnem na šesť hodín a ešte niečo polepím.
Vážení priatelia, venujete sa koníčkom a prajem pekný deň.
