Keď sa gitarista The Rolling Stones, Keith Richards, potácal cez letiskovú kontrolu v Toronte, tak mu našli v batožine 15 gramov heroínu. Najprv sa čudoval, že prečo tak vystrájajú, veď to je len taká smietka na dnešný večer. Také spríjemnenie a relax po dlhom lete z Anglicka. Nechápem, prečo blbnete kvôli troške prášku... Ale neukecal ich... Chceli mu našiť pašovanie a obchod z drogami, nikto mu neveril, že to má pre osobnú spotrebu a už pozajtra si bude musieť zháňať nejaký miestny matroš... Ale nakoniec to nejako vymyslel. Odfotil sa s colníkmi, odohrali jeden koncert bez nároku na odmenu a ďalší mesiac mali noviny o čom písať.
Inak tiež mi nebolo všetko jedno... Tiahli sme z Ekvádora cez Peru, do Bolívie, popíjali všelijaké čajíky, lúhy a odvary, aj tie cigy v miestnej trafike ma celkom bavili. A hlavne, v každej lepšej sámoške sa za pár pesos dal kúpiť taký sáčok zelených lístkov. Furt sme to prežúvali. Šľapalo to parádne, celú expedíciu mi trčali zo zubov stonky a po dvoch mesiacoch sa mi to trúsilo z každého vrecka. A ani som sa nenazdal, zrazu Argentína... A stojíme v rade s otvorenými pasmi, mierili na nás röntgeny, ostnaté drôty nás držali v úzkom koridore a z druhej strany hranice na nás žmurkal protidrogový pes. Čo sa to tu deje?... A ten, čo tam bol so mnou, zrazu ozelenel! Celý trip húlil ako drak, no a blbec, spomenul si, že v hornej priehradke batoha má asi desať jointov... Šepol mi to do ucha a to som bol už zelený aj ja. S mojimi modrými očami budem v argentínskej base dosť vyhľadávaná spoločnosť... Poviem Vám, to seno, ktoré sa díluje tu na Slovensku, to by ten psíček nemal ani v päte. Level juhoamerického fetu je úplne niekde inde. Keby sa ten Izraelčan zabudol a doniesol ten batoh až domov, tak s tým nafajčí polku Jeruzalema a pomenujú po ňom Golanské výšiny.
Po celom svete sa na túto horúcu tému ľudia dívajú inak... Niekde na tom postavili ekonomiku, zásobujú polku zemegule a právo užívať drogy rovno na ulici garantuje ústava. V iných končinách dealera zatvoria, po desiatich rokoch ho postavia k múru a odstrelia ako prašivého psa. V každej krajine je to inak... U nás je to nastavené veľmi, ale veľmi jemne. Taká zlatá stredná cesta. Keď si chceš zahúliť, zalez do lesa. Keď Ťa s tým chytia, dostaneš iba podmienku... Paráda! Takto progresívne to nemajú ani v Kolumbii! A tí už niečo pofajčili... Tak nechápem, prečo sa k tomu stále vraciame!... Ty vole, ľudia nemajú čo žrať a kapú na koronu, deti otupiejevajú, zlodeji kradnú v priamom prenose, ale parlamentná lúza si dala do koaličnej zmluvy záväzok vymyslieť nové pravidlá húlenia. Že hlavne musíme rozlišovať medzi užívateľom a dealerom. A taký jeden maličký gramík predsa nikomu neuškodí. Takže toto budú policajti akože púšťať... Čo?!... Už vidím ako policajti budú okrem drégra voziť aj elektronické váhy. A keby aj niekomu našli desať deko, neskôr na strážnici, no dokáž mi, môj krásny, že je to moje... To je presne ako s tým chlastaním na bicykli... Ja som ho predsa tlačil! Dokáž mi, že som pedáloval... Tak ma prestaň otravovať s blbosťami, zalez do auta, musím šľapať ďalej.
Takže na hlavu postavená novela sa prirútila do parlamentu a hviezdou celej kampane je nejaký feťák, ktorý aktuálne vyplakáva z lochu. Čapli ho s deviatimi gramami mariše, prokurátor vypočítal, že by sa z toho dalo ušúľať pätnásť dávok a sudca mu správne naložil spodnú sadzbu... Nechcem mu do toho kecať, ale počet takzvaných obvyklých dávok závisí od organizmu a feťáckej praxe. Príležitostný hulič by bol vychechtaný už po dvoch šľukoch, ale tento náš progresívny politický väzeň by možno potreboval natiahnuť aj zo dva bongá, aby chytil ten typický priblblý výraz na ksichte. Takže jeho právnik to mohol skúsiť aj týmto smerom...
Ten hotentot musí mať z toho húlenia fakt vymletý mozog... Tak idem na desať rokov sedieť, tak nevykrikujem, že aj vrah fasuje menej!... To je irelevantné a nulitné. Keby členovia tej našej slávnej dumy aspoň na chvíľku vytriezveli, tak by okamžite zmenili zákony a za vraždy, či znásilnenia by sa dávala minimálne dvacka. Keby sa tak stalo, a podotýkam, že už sa tak malo stať pred dvadsiatimi rokmi, tak všetci zabásnutí feťáci sa môžu ísť bodnúť!... Pozor, ten trest, to nie je za drogy! To bola tá veľkorysá podmienka. Týchto desať je za drzosť a hlúposť!... A bodaj by Ti to v sprche vysvetlila nejaká potetovaná korba, ktorej dcéra, sa napríklad, predávkovala.
Keby som bol na mieste toho vola, tak každý deň píšem jeden list pani prezidentovej. Tadiaľ by to možno šlo... Keď odpúšťa zlodejom dlhy, tak určite by našla pochopenie a amnestovala chudáčika, nespravodlivo odsúdeného, trávohuliča... Inak som strašne zvedavý, koľkokrát ponúkol kámošov zo svojho. A či natrel, kde si to každý deň kupuje, alebo či si ten model s láskou dopestoval... A tí chalani, či si to šľukli na parťáka, alebo si to potom dali v súkromí po vlastnej osi. Neviem... Ale to je úplne jedno. Nemusíme to označovať ako dealovanie, ale napríklad ako šírenie a propagáciu! O tom sa nemusíme ani baviť... Desať rokov, ďalší prípad... A ešte ukázal fakera smerom k predsedovi senátu, že on nesúhlasí s výškou trestu. A jeho ocinko už píše odvolanie. Neskutočné, že?... Nie že by synáčika preventívne prefliaskal každé ráno po tom prvom prúsere a svinským krokom ho hnal do nejakej roboty, tak to nie. On ho ešte podporuje.
Ach táto dnešná mládež. Už sa vôbec nevie zabávať... Za mojich časov sme si zohnali jedno Novohradské dievča a v parku na lavičke sme sa o ňu rovným dielom podelili. A život bol perfektný. Pri lepšom vreckovom alebo fuške v železiarni, si každý mohol dopriať svoju vlastnú. Na guľáši aj dve. A zasa bol ten život perfektný... Keď bol v peňaženke prievan, potešiť vedela aj Sladká pani... Pri neregulovanom chlastaní tejto značky to vedel byť krutý dunihlav, ale pri kvalitnom tréningu sa tomu dalo vyhnúť. Keď už bolo s peniazi fakt zle, dali sme Alpský rizling. To bol veľmi populárny miešaný nápoj, na internáte to vedelo brutálne nakopnúť atmosféru. Bolo to čučo s alpou. Pomer bol čisto experimentálny, ak tam zavítali aj dievčatá, tak slivkový kompót to trošku zjemnil. Protrepat, nemíchat... A zasa bol ten život perfektný!
Áno, aj v tej dobe som registroval zopár típkov, reprezentovali nezávislú generáciu s flanelovou košeľou okolo pása, viedli siahodlhé debaty o zmysle života, recitovali texty Nirvany, zreničky ako olivy a zahmlene čumeli na svoje okolie a chechtali sa... A čo sa chechtáš, pýtam sa jedného!... A že aha, tam pri bare stojí Mickey Mouse... Takéto halušky im nabehli po konzumácii obsahu filmovky, nejaký konopný shit, pre lepšie grády reznutý nadrveným paralenom a pokosenou ďatelinou spoza paneláku. Neskôr to bolo populárne prechovávať v tom plaste z kinderka a celý večer to ležalo na stole pri popolníku... Keď to bolo treba niekde rýchlo zahodiť, tak to letelo určite lepšie a ďalej ako ten minisáčok, do čoho to balia teraz.
Napriek tomu, že mi huliči vždy vadili, na druhej strane ich musím pochváliť za kreativitu, ako dokázali vždy vybabrať s nekompromisnou rukou zákona. Fakt boli vynaliezaví. Pred dvadsiatimi rokmi bola razia každý piatok. Fakt, prelustrovali každý bar a pivnicu v meste. Najprv to postavili do pozoru kukláči a potom to prišli dokončiť zelení. Ani jedného nenapadlo pozrieť do diery v gulečníkovom stole... Keď už išlo fakt do tuhého, tak kontraband sa hádzal do kapucne. Doteraz sa čudujem, že chlapa vyzliekli do trenírok a mikinu mu nechali... Ale najbezpečnejšie bolo, nechať to niekde vonku. Čo tak odmontovať kryt z pouličnej lampy? Paráda to skrýša...
Ty kokso, tento zloduch, no strašne ma zavzdušňuje... Vyzerá, ako keby sa vrátil z Jamajky, promenáduje sa po ulici, provokuje a samozrejme prechováva zákonom zakázané množstvo vysoko návykovej látky!... A strašne sa čuduje, že prečo ho tlčú policajti... Lebo medveď!... A časť národa mu ešte fandí... Tak dobre teda, tak ja mám konštruktívny nápad. Poďme sa všetci ožrať a jazdiť na autách driftom po Petržalke!... A že to je zakázané? No a čo! Bude srandáááá.
No vysvetlite mi, čo je toto za mumáka!... Tak kua, keď som už v tej podmienke, som beznádejne závislý na tráve, na totálku, mám potrebu a chuť si zafajčiť, inak neprežijem deň, tak zaleziem do toho lesa!. Kukláči sa boja ísť do hory, to predsa každý vie... A zhúlim sa tam pod boží obraz... A keď už tam budem, môžem aj skontrolovať sadeničky. Parádna to prechádzka... Ani nespočítam, na koľko mini plantáží som už narazil na túre, či hubárčine. A na jeseň rastú lysohlávky. Dokonca poznám zopár botanikov, ktorí dokážu nájsť na lúke všelijaké zaujímavé kvietky s vysokým potenciálom sušenia... A dokonca. v nejakom rozhovore, tento týraný inteligent, na otázku redaktora, že či si ešte niekedy zahúli, sa vyjadril, že ešte uvidí... To je iný frajer, že?... Tak dúfam, že keď ho brali, tak mu premasírovali makovicu obuškom!
Neuveriteľné, že vraj našu nóbl fajnovku bolí kolienko, tak sa musí nahúliť. To je tiež výhovorka za tri prásky... 25 ročný fagan! A bolí ho kolienko?... Takýto mliečniak, pokiaľ nejde prvú ligu ako Sagan, či Fialková, ešte ani nemôže vedieť, čo je to meniskus. Stačilo by trošku športovať. Namiesto húlenia investovať do kvalitnej stravy, telo si natiahne, čo potrebuje a už ho žiadne kolienko trápiť nebude... Keby ho otec doma ťal remeňom, tak by ho hneď boľačka kolienka prešla... Áno, uznávam, marihuana proti bolesti určite funguje, je to dosť dobrý svalový relaxant, ale pokiaľ nemáš Parkinsona, alebo nejaký podobný problém, daj si radšej kofulu a dvadsať drepov!
Takže tak... Milý Robo. Aj keby si bol frontman rockovej kapely a vyhrával hudobné ceny ako na páse, treba si uvedomiť, že 70´s are over, brácho.
Ako som spomínal, nesedíš za drogy, ale za kolosálnu aroganciu a tuposť... Tak si to musíš vyžrať... Namiesto slobody, ktorú si nezaslúžiš a pekného života, ktorý by si zasa iba prehúlil, navrhujem, aby si urobil aspoň niečo pre spoločnosť. Čo keby si poslúžil ako odstrašujúci príklad pre všetkých Tebe podobných? Chápem, desať je celkom dosť, ale nemysli si, že odtiaľ vylezieš skôr ako po piatich! To nedovolím!... To by sa aj Dušky pchal na slobodu! A to by si ani ty nechcel...
Ty, dobrovoľne a sám, si si vybral tento smer, napriek tomu, že ťa aj oficiálne, dokonca písomne upozornili, čo sa môže stať... Tak teda buď aspoň chvíľku chlap a nes zodpovednosť. Kto vie, keď odtiaľ vylezieš, môžeš sa dať na politiku. Keď pozerám a hlavne počúvam tie aktuálne indivíduá, tie kolosálne drísty, tak sa mi zdá, že všetci niečo berú... Máš to vo svojich rukách. Dúfam, že tú fúru času využiješ, budeš trénovať, aby si zocelil to kolienko, čítať, možno aj diplomovku napíšeš na tému, kam sme to ako spoločnosť dospeli, že človek si musí už ráno otupiť hlavu, aby vôbec prežil deň... Veľa odborníkov si nad tým láme hlavu, prečo to je tak a prečo ľudia siahajú po drogách. Dumajú dumajú, ale nič ešte nevydumali. A pritom to je tak jednoduché...
Lebo sa nudia...
Vážení priatelia, radšej pivo ako trávu a prajem pekný deň.
