Kokso, do konca Tour de France ešte desať kopcov a renomovaný cykloportál už píše, že to vyhral Pogačar.
Je to úplne rovnaké ako keď si Schumacher sadol za volant alebo Usain Bolt obul tenisky. Pripraviť sa, pozor, štart... Či ten Bolt po desiatich sekundách, alebo ten druhý po roku veľkých cien, zvyšok tam bol len na krásu. Alebo do počtu... Už na štarte každý vedel, že toto sa neoplatí ani pozerať. Ani nespočítam, koľkokrát som v noci vstával k prenosom z druhej strany zemegule, kde nad ránom vyhral ten istý. No jednoducho bezkonkurenčne o dve triedy lepší. A potom som zaspal na porade... Nadala na antuke aspoň trošku potrápil Djokovič. A spolu s Federerom sa všetci traja doťahovali dekádu, a tak nebola to taká nuda, ako napríklad dnešná cyklistika.
Ako tú nudu myslím z pohľadu bežného smrteľníka, hej? Ja som trošku z iného cesta!... Aj v obyčajnej etape sledujem milión vecí. Dokonca počítam ozubené kolieska, keď im kameraman zablúdi na prevodníky. A keď sa pridá ešte aj komentátor, ktorý vie o čom točí, tak si užijem aj 250 kilákov po rovine. Nič proti slovenským kanálom, ale česká verzia Eurošportu je iná liga... V americký športoch sa ponúka aj možnosť posielať otázky do štúdia. Cez facebook som takto sem tam niečo šplechol do éteru. Keď som nadhodil tému, či mal niekto z hráčov amerického futbalu problém so zákonom, tak hodnú chvíľku chlapík menoval vylomeniny a srandičky všelijakých veľkých černochov, ktorí po zápase trošku popili... Počas Tour de France by ma tiež všeličo zaujímalo. Bicykel, tréning, strava, doping, súťaže, rekordy, prúsery, pikošky... Veľa o tom čítam, viete, že Pantani šňupal, Ulrich gamblil a tĺkol frajerku, Lance Armstrong vypil za večer bežne 14 káv? Na korze, kdesi na riviére, no a potom si šiel zdriemnuť?... Bolo by fajn, keby si do štúdia pozvali nejakého veterána. Nemusela by to byť žiadna špička, lebo tých Saganov o Velitsov sa u nás veľa nenarodilo. Ale chlap, ktorý vyšľapal alpský kopec by to vedel trošku obohatiť. Ja som sa tiež kedysi driapal, napríklad Val Thorens, alebo Alpe D´huez, čo nebol problém, ale keď som sa pustil dolu, tak som sa skoro pototo... A brzdy chladil jonťákom. A nemám ani mikrofonický hlas...
Keď sa Jonas predvlani vysypal na tých výtlkoch okolo Baskicka, tak v ten deň Tadej stratil akéhokoľvek súpera. Počítam to tak na tri štyri roky, čo bude bezkonkurenčný. Ďalšie dva by to mohla byť trošku dráma, ak zažiari nejaký nový talent, žiaľ iba jeden mladý Frantík sa profiluje, že by na to mal... To, že sa dolámal ,by ani nebol problém, ale dva rebrá mu prerazili pľúca. A to sa fest blbo dýcha do toho kopca. Takže minuloročnú edíciu Starej dámy vyhral a ani sa moc nespotil, tento rok Jonasa už odviezla sanitka... Tak či tak, už mu na pol ceste nadelil nejakých šesť minút, čo sa v dnešnej dobe považuje za strašné manko... Síce, zo stajne Jumbo Visma začiatkom sezóny prichádzali odvážne statusy, že čo bolo, bolo... Aha tuto náš Yates kedysi ovládol talianske Giro, Vingegaard vyhral včera, zvyšok tímu maká v Alpách, kua tento rok tých emirátov rozoberieme na súčiastky!
No dobre teda, to si pozriem, som zvedavý, čo sa stane, keď sa asfaltka zdvihne...
Na Criteriu Dauphine, taká generálka na Tour, na francúzskych cestách, týždenný etapáčik na zahriatie, nám ukázal, že tento rok zasa nič. Po prvých dňoch to vyzeralo celkom nádejne, ale potom prišiel väčší kopec... UAE kopli do vrtule a bolo vymaľované! Vyhral to Del Toro... To je domestik, mladý chalan, ktorý rozráža vzduch, muchy a dementných fanúšikov, otvára bidóny a podobné službičky pre svojho lídra. Kto tomu aspoň trošku rozumie, tak hneď vedel, ktorá bije... Že ten Slovinec bude v júli už celkom rozjazdený, veď opáčil všetky monumentálne klasiky, skoro všetky vyhral a ešte tento motor ho bude ťahať... Inak toreador Del Toro, ešte na úvod sezóny sa musel popretŕčať pred svojimi sponzormi kdesi v Perzskom zálive. Kokso, svetová špička sa tam preháňa po nóbl uliciach a domáci to majú na saláme. Keby tak jazdili na ťavách, to by nejakí diváci došli, ale bicykel tam nie je moc populárny. Sedem dní sa cyklisti vyhrievali na slniečku, také pohodové tempo, v poslednej etape museli šplhať na jednu pieskovú dunu a do cieľovej oázy došli na voľnobeh. Šejk sa zaradoval, z kešene vyhodil nejaké drobné na réžiu komplet teamu na celú sezónu, že chlapci vyhrajte mi zopár pretekov... A vyhral aj môj obľúbený etapáčik Tirreno-Adriatico... Šikovný je veru, spoľahlivý ako 1,9TDI od VW, ale je to niečo podobné ako Roberto Heras, ktorý kedysi ťahal Armstronga. Tiež by mal naviac, keby jazdil v inom teame ako jednotka.
Tadej v bielom drese s prúžkami majstra sveta sa predstavil na rozcvičke Strade Bianche. Nádherná talianska jarná cyklistika. Sem tam po tých prašných šotolinách, lemujú to vysoké tuje, zelené vinice a všetky tie pekné domčeky. Radosť pozerať celý pretek. Napriek tomu, že sa tam predvlani vysypal, tak dohnal stratu a zaknihoval hetrik! Je tu taká tradícia, že po víťazovi pomenujú nejaký úsek. Ale skôr by som tú poctu dal Tomovi Pidcockovi, lebo ten ho v tom 2025 kolegiálne počkal... Zasa vyhral aj tento rok.
Dva týždne neskôr sa v Taliansku odštartoval prvý monument - Miláno-San Remo. 289 kilometrov v tréningovom tempe, rozbehne sa to tesne pred cieľom. Vtedy sa musí vydupať na romantickú vyhliadku nad mestom, kde sa chodia oblizovať puberťáci a odtiaľ zjazd dolu do dediny. Dokopy dosť štreka, šesť a pol hodiny vkuse v sedle!... Taká pikoška z roku 2015, ktorou by som potešil televíznych poslucháčov. Presne v rovnaký deň a čas som naskočil už na hodinu zmeškaný vlak Mikuláš – Bratislava. Takmer rovnaká vzdialenosť ako v tej etape. Rušňovodič robil čo mohol a dal to za šesť... Takže áno, ten vlak (super expres rýchlik) bol o polhodku v cieli skôr ako cyklista... Pogačar to urval v cieľovej rovinke, škoda myslel som, že mu ten Pidcock zdrhne v zjazde...
Odveta sa konala v Belgicku... Na prelome marca a apríla sa celý cyklistický svet presunie na mesiac na miestne dlažby, kľukaté cesty, krátke a strmé stúpania, kopa akcie, trhákov, úniky aj pády. Najprestížnejší závod je Okolo Flámska, alebo druhý monument. Veľmi technické preteky, ale podľa mňa a ostatných popredných odborníkov z gauča, je to strašná blbosť jazdiť po kockách. Načo je toto dobré? Veď keď chce niekto vidieť cyklokros, tak toto sa tiež organizuje, cestná cyklistika by sa mala jazdiť po asfalte. A ak chce niekto vidieť dobitého človeka, tak nech si pustí vymletý Oktagon... Určite je to aj o zručnosti, ale celkom dosť aj o šťastí. Úradujúci šampión zo Slovinska oslávil zaslúžené víťazstvo, naháňal ho môj obľúbenec Mathieu van der Poel, ale nepodarilo sa... A vedeli ste že Slováci majú viac cyklochodníkov na obyvateľa ako Belgičania? To preto, že my to počítame dvakrát. Aj protismer... Na to tie belgické čokoládky neprišli... No a keď namaľujeme modré Céčko na lampu v Karlovke, druhé na smetiak v Rači, tak cez fondíky vyberieme peniažky na 16 kilometrov dlhú špičkovú modernú cyklotrasu. A nezabudnime vynásobiť aj cestu naspäť, bude na haciendu aj pre synáčika... Všetci pevne veríme, že koncový raz užívateľ skončí v base a zažije veľa lásky.
O týždeň neskôr, kedy by si bežný smrteľník ešte iba prikladal na konečník kamilkové zábaly na zmenšenie opuchu a podráždenia, tak už sa zasa kdesi štartuje. Lebo po takej pecke ako tie Flandry sú, by som mal mesiac riť na cucky!... Niekto používa lavór. Rovno sa tam posadí a hodinu si čvachtá venček vo vývare z dubovej kôry... Ale títo novodobí gladiátori sa už dávno zregenerovaní a celí natešení sa zoradili na štart Paríž – Roubaix. Ďalšia blbosť, ktorú odkláňajú na vidiecke cesty tretej triedy, po ktorých sa presúval ešte Napoleón. Zopár desiatok sektorov s rôznou úrovňou výtlkov, letia po tom 50tkou, ja tomu hovorím blbý nápad. Ale Slováci by mohli preraziť!... Rozbité cesty sú naše národné dedičstvo, sme zvyknutí kľučkovať, skákať, meniť tlmiče a velebiť zodpovedné osoby...
Toto som si pozrel samozrejme celé, strašne som tlačil toho Van der Poela. Inak jeden fun fakt, on sa už narodil s bicyklom... Jeho dedo osemkrát stál na bedni na Tour, oni to majú v génoch... Mathieu posledné tri roky vládol tejto vidieckej tragédii, všetky tri vlasy mi stáli, keď som videl ako Pogačar s Van Aertom zdrhli do úniku a dotiahli to až na velodróm. Kokso jak ten Wout spadne alebo dostane defekt, tak vyhrá Pogy. A ja hodím všetky bicykle na bazoš... Ale chvalabohu bol len druhý.
Štvrtý monument dal na pohodu, Liege-Bastogne-Liege, inak kráľovstvo Remca Evenepoela, ovládol bez ťažkostí. Miestami sa mi zdal, že ťahá v zóne dva... Keď nastúpil do úniku, tak to chvíľku vyzeralo na trojku, také kardio tempíčko, ale potom zasa podradil a už to tam nejako s úsmevom doklepal...
Na jeseň vyhrá Lombardiu, majstrovstvá sveta do Kanady by mohol skúsiť v časovke, keďže chlapská trať je postavená pre iné typy. Ale asi sa na to kompletne vyprdne a pôjde kočíkovať. Lebo tento rok sa mu narodilo dieťa. Tak teda blahoželáme chlape!... Ak malé bude po otcovi, tak to bude ďalší víťaz, ale aj maminka je cyklistka, takže ani motorky nebudú stíhať...
Čo ten chlap berie???
Pravidelne čúrá do skúmavky, ale prechcať dopingového komisára nie je problém. Ale ako elitný jazdec čurá už sedem rokov!... Už by tam niečo bolo, nejaký prúserík by už musel mecenáš s uterákom na hlave z perzského zálivu riešiť. Neviem, kde je pes zakopaný. A irituje ma to, lebo mi stačí pozrieť na chlapa a vždy viem čo a koľko sype. A čo všetko mu to robí...
Keď sa ho spýtali, že ako to bolo s tým nasávaním oxidu uhoľnatého, tak trošku sa cukal a škrábal za uchom... Ale to je v pohode. Ja som sa čosi nadýchal plynov z nedokonalého spaľovania, keď som celé leto chrápal pri tlejúcom táboráku. Alebo ďalšie obľúbené nedokonalé horenie, keď som tisíckrát rozťahal zhasínajúcu cigu, no žiadne benefity to na moju kondičku nemalo... Nie, tu bude niečo iné...
Armstrong mal vymakaný systém krvného dopingu a úplatkov, načapali ho po dekáde a aj to len preto, že si niekto pustil hubu na špacír. A ešte to bol aj toxický manipulátor, narcis, sebec, no nikto nechcel ísť s ním na pivo, tak sa našiel niekto, kto ho chcel utopiť... Pogačar ešte ovládne dve sezóny a potom niekto možno stratí zábrany. Od závisti, alebo kvôli prachom, niečo isto vypláva. Je to sympaťák, aj dobrák, tak nikto mu nepôjde tak rýchlo po krku... Ale počkáme si, veľmi ma zaujíma, jak to ten chalan robí, že nikto nemá žiadnu šancu. Ako raz za čas sa narodí nejaký nadčlovek, jeden z milióna, ktorý má pľúca ako kosatka... Ale to by v tom pelotóne boli aspoň traja!
Takúto dominanciu v športe nepoznáme... Usain Bolt? Kto tomu rozumie, WADA a podobné vtipy, môžem komukoľvek vysvetliť. Nie, nie je to žiadny zázrak, iba prepracovaný antisystém... Jano Železný vyhral tri olympiády, dvanásť rokov na vrchole, ale tí Fíni to hádzali tesne za neho... Torpédo Phelps je legenda, ale tiež to nebolo o šírku bazéna pred súpermi.
Tichá voda brehy myje, neverím mu, že tú kondičku má z gumenných medvedíkov a kreatínu. Ale rád sa mu ospravedlním, ak som som si myslel, že za jeho výkonnosť môžu nejaké zázračné cukríky. Veď aj motorčeky v ráme bicykla sa kedysi zdali ako scifi, no časom sme zistili, že jeden nemenovaný špičkový klasikár jazdil na tajnom elektrobicykli.
Tak či tak, nech sa mu darí a bezpečne príde vždy do cieľa. Prvý...
Priatelia, nech vám to šľape a prajem pekný deň.
