Opäť som do toho spadol. Týždeň som bol nezamestnaný, tak aby som sa od nudy nezbláznil, začal som chodiť do posilky... Už mám niečo odtrénované. Prvýkrát som pričuchol k prepotenej lavičke pred dvadsiatimi piatimi rokmi a s menšími prestávkami som pumpoval železo celkom pravidelne. Takže nie som žiadny nováčik... A je to ako droga! Žiadna závislosť sa nikdy nedá vyliečiť, človek skôr či neskôr do toho znovu vletí... A nie je to zadarmo! Už som mal aj všeličo pooperované. Aj mi spadla na hlavu činka. Jednoručka. Okolo tridsať kíl, celkom som ju cítil... Vzpieram aj mimo telocvične. Raz som niesol posteľ. Manželskú. Sám, z parkoviska až do spálne. A urval som si niečo v lakti... A včera ma seklo. Nad zadkom. No furt ma niečo bolí!... Ale čo by chronický bigorektik ako ja pre kilo svaloviny neurobil... Moc sa nej na mňa nenalepilo, tak radšej ani nikomu nerozprávam o mojej vášni. Lebo by mi nik neveril... Raz som odchádzal napuchnutý z fitka, poriadna makačka na bomby, tričko samozrejme Mko a narazil som na spolužiačku so základnej. Nenápadne som na ňu vystrčil svoju obtiahnutú brutál formu, nech slečinka trošku zatúži. A nech ľutuje, že keď na večierku hrali slaďáky, tak mi dala košom... Všimla si... A hovorí, že vyzerám, ako keby som kedysi dávno, dosť dávno, trošku cvičil... To bolo pod pás a veľmi kruté... V našich kruhoch sa to považuje za vrchol neúcty a výsmech.
Áno, aj s dopingom už mám isté skúsenosti... A čo akože teraz?... Ukážte mi niekoho, kto nemá!... Áno, to je ten zázrak, ktorý z vás po fyzickej a aj psychickej stránke urobí alfasamca, poloboha a všetkým to dáte najavo... Áno, funguje to neskutočne, dokonca je to zdravšie a lacnejšie ako borovička. Ale po podporných prostriedkoch som siahol až v nevyhnutnom prípade! V maturitnom ročníku ma raz na pohotovosti vyložila záchranka. Už mal byť so mnou amen. Dva týždne do mňa pumpovali výživu a boh vie čo ešte. Skoro som z tých liekov vyskočil z kože a ešte mesiac po prepustení mi to stále šľapalo. Tak som to využil. Cvičil ako blázon a ukrutne som nabral... Alebo raz ma našli ako som po dvojdňovom pochode plakal v jarku kdesi nad Telgártom. Svalová horúčka, mega zle mi bolo, nohy mi zmodrali, brnelo mi v členkoch, nechty komplet zliezli. Kamarát mi hneď strelil intravenózne jedno magnézko, jednu glukózku, kofein a ešte čosi. A ešte som si dal sedem pív. A vraj som na miestnej diskotéke upozornil trio vyhadzovačov, očividne na steroidoch, že sa mi nepáči ich prístup a ešte túto noc to budem riešiť... Si ani neviem predstaviť, čo by som im povedal, keby som bol na jednej kúre slaďučkého testosterónu.
Mimochodom aj alkohol je považovaný za doping. Už v starovekom Grécku musel každý atlét pred štartom dýchnuť na rozhodcu. Chudák... Kým otestoval celú výpravu, musel byť celkom nacápaný... Aj všetci gladiátori, ktorí vchádzali do Kolosea sa trošku posmelili. Ale ich vraj za to posledné poldecko v živote nikto nebuzeroval... Už v tomto období sa vedelo, že pitný režim je mimoriadne dôležitý. Podľa dochovaných správ, najlepší MMA zápasník antického Stredomoria, Milón z Krotonu, vypil každý deň desať litrov vína. A zajedal to chlebom a mäsom. Po desať kíl z každého... Keďže jeho kariéra trvala dve dekády, jeho praktický lekár musel byť fakt borec. Mňa by trafil šľak už iba z jeho pečeňových testov...
Takže hodím do google petržalské fitká, že teda vyberiem si jedno... Čakal som, že ponuka bude široká, veď všetci chcú v tom Chorvátsku na pláži nejako vyzerať. Výsledok ma fakt prekvapil. Je ich tu viac ako krčiem!... Tak teda to sa fakt teším na leto, keď všetky slečny nabehnú v júli na jazero a predvedú, na čom všetky tak intenzívne makajú... Ale zažil som prvé sklamanie...
Pred kovidom sme sa stretávali v jednej retro činkárni. Také parádne poctivé železiarstvo z konca 90tich rokov, naposledy sa tu upratovalo na prelome milénia. Podlaha linoleum, sem tam vydrapené až po základový betón, človek o to furt zakopával. Tam, kde sa zvykli motať vzpierači, navláčená guma, aby sa mohla činka šľahnúť o zem a statik sa nechytal za hlavu... Sparťanské sociálne zázemie. Pre tie dve slečny, čo tam s nami chodili, sa vari nebude predeľovať spoločná šatňa. A my sme sľúbili, že sa nebudeme pozerať... Sprchový kút by si zaslúžil trošku sava. Okná sa zásadne neumývali, ešte by nám tam niekto čumel... Žiadne bežecké pásy, veď vonku je ihrisko, dolámaný stacionárny bicykel slúžil ako vešiak. V kardio kútiku bolo iba švihadlo, žinenka a medicinbal. Ten, kto tomu rozumie, tak vie, že toto je ideálne prostredie na akýkoľvek rast... Ale dnes, ak hľadáte podobné miesto na osobnostný rozvoj, zabudnite. Zostali už iba nóbl ultra moderné telocvične... Ako správny Slováčisko, ktorý si nechá za korunu aj vŕtať, vybral som si tú najlacnejšiu. A cestou do roboty! Aby bola motivácia, keď príde kríza... Že nežijem v lacnom kraji som zistil, keď mi z účtu odcinklo 50 éčiek. Ak športuje celá rodina, tak to aby človek prestal chodiť do krčmy...
Recepčná za pultíkom, tiež usúdila, že už som kedysi veľmi dávno trošku cvičil... Ale už to tak tragicky neprežívam ako kedysi. Po tridsiatke, sa pred tými babami, už nenafukujem... Inak táto bola dosť dobrá reklama, vyzerala ako Xena bojovnica. Určite ide dovojfázovo a vyprážaný syr s tatarkou si dá iba po súťaži. A aj to na tajnáša... A ešte aj šikovná!... Zatiaľ som bol len na prieskume trhu, ale ona už vyťahovala terminál, že otvárame o šiestej, piatok, sviatok, je to jedno... No čo som mal urobiť? Hádať sa s ňou? Keby sa do mňa pustila, tak mi s tými stehnami zlomí väzy... Hneď som si všimol, že tam mali proteín bar, sedemnásť príchutí energeťáku, oddychovú zónu, gauč, kreslá, kaviarenské stolíky. Úplne špičkové potréningové zázemie. Sakra, dal by sa tam zriadiť aj homeoffice.
Ten kovid nás vyhnal z roboty a je to už doba, odkedy som bol takto medzi ľuďmi. Doma som chvíľku dumal, že čo na seba... Mam som rád tú starú školu, zlatá éra Schwarzenegger štýl, tepláky, na ostro, vytiahnuté kdesi až pod rebrá. A čím vyššie, pudlo na max určí, na ktorú stranu sa poberie vercajch, čím viac rozdrapené na stehnách, tým lepšie... V letných mesiacoch sme chodili zásadne hore bez, len tak vo vyťahaných trenkoch, drepy na boso, biceps v šľapkách. Totálna sloboda... No neviem, či mi tu tento voľnomyšlienkársky dress kód povolia... No veď uvidím ako iní, potom sa prispôsobím... Hneď pri vstupe som narazil na chlapíka, ktorý na tričku prezentoval pravdu božiu. Nápis, „kto robí hlboké drepy, tak pôjde do neba“... Zabodoval u mňa, bude to môj kamoš... Bol to kus, takže si mohol dovoliť to mini tielko pre vyššiu ligu. Poznáte, ramienka ako nitky, zúžený strih na chrbte, trčali mu bradavky a jebáky... Balil tam jednu kočendu... Mala taký push up, že keď bude robiť tlaky, alebo rozpažky, tak jej pôjdeme pomáhať všetci... A tamten má prečo na sebe mikinu? A kapucňu na čele?... A tamtá si myslí, že je na pláži? A ide robiť predklony? Veď keď budeme na ňu čumieť, tak prídeme k úrazu... Ako ja som posledný, ktorý môže niečo hodnotiť, ale keby ich otcovia vedeli ako chodia ich dcéry oblečené, tak by sa nepotešili... A v niektorých prípadoch asi použili blbú aviváž. Lebo sa to scvrklo o tri čísla a zazeralo sa im to. Všade. Veď to musí byť hrozne nepohodlné!... Rozpustené vlasy alebo kozy von, to tiež nie je rarita. Do očí im to ide, no počkaj, ako budeš pišťať, keď sa ti to pricvakne do kladky. Ale ich vec, idem ja robiť nohy.
Kedysi sa tvrdilo, že práve nohy, sú základ. Vraj strom je silný podľa koreňov a kuracie stehienka dosť kazia symetriu. Niečo na tom pravdy bude. Lebo som vyrastal v prostredí, kde si všetci okrem mňa nakladali dvesto kíl a v šatni som sem tam stretol aj zopár reprezentantov. Ale to bolo dávno... Dnes, v každej modernej činkárni, sú stojany na drepy väčšinou prázdne. Všetci sú natlačení v oddelení, kde sa robia hrče na rukách. Biceps trikrát týždenne musí byť. Túto svalovú partiu vie zaseknúť a zapózovať asi každý už od škôlky. Veď žilnaté paprče budia rešpekt aj na pieskovisku, aj v bare, na diskotéke, trčia z rukávov po väčšinu roka a tak sú najviac vystavené na obdiv. Najčastejšie však počas ruje.
Americkí vedci uskutočnili výskum, kde fúra žien vyskladalo rebríček najpríťažlivejších častí mužského tela. A ako sa dalo čakať, v top desine sa to hemžilo dušami, charizmami a podobnými vtipmi. Keď im opäť vysvetlili zadanie a cieľ prieskumu, tak z nich vypadlo čosi ako oči, pery, nos. Dokonca mozog!... No ktorú toto vzrušuje?... Takže zasa nič relevantné... Už im dochádzali prachy z grantu, vedenie tlačilo na výsledky, museli niečo publikovať, tak sa rozhodli, že im ukážu nejaké obrázky. A nech teda povedia, ktoré telo sa im páči. Vyskladali im tam zbierku, od pupkatého manažéra po napumpovaného Arnolda... Výsledky prekvapili. Nie len že to bolo pol na pol, ale ani ten tlsťoch by neostal na ocot!... Vraj obidva extrémy by dokázali zohnať potravu... Jeden by kúpil. A druhý by zabil a obral toho prvého. Trošku vraj obava z toho, že príliš dominantný muž by mohol sem tam zhučať a preplesknúť svoju nežnú polovičku. Ale najviac ma prekvapilo to, že ženy si myslia, že fyzicky silnejší chlap síce zoženie viac zdrojov, ale nie je moc ochotný sa o ne podeliť...
Takže toto si o nás slečny myslia? Že ich neponúkneme?... Veď mi vždy odpije polovicu piva! A vraj iba okoštuje...
Ale vraj sa im tie svaly páčia...
Vstúpim do chrámu, namiesto prežehnania sa, popukám hánky, hlboký nádych a hneď cítim, že som tu správne. Ten typický kyslý spotený smrádek, to je presne ono! To je nezameniteľná aróma, najviac sa to šíri zo stanoviska bicepsov, ja už dokonca nasypanca poznám aj podľa toho ako smrdí... Raz som im tam v zime chcel vyvetrať. Mínus desať vonku, veď len tak nachytro pustíme čerstvý kyslík... Skoro ma ubili kotúčmi... Boha tvojho zatvóóóóŕ, veď nám meniskus prechladne!... Stroje od výmyslu sveta, už som si chcel pýtať manuál, ako sa mám do toho posadiť. Kladky, páky, reťaze, prevodové lanká, som sa bál, že keď to rozkývem, tak z toho vyskočí transformér. Medzi sériami sa zásadne náradie neopúšťa, cvičenec vytiahne mobil a šúcha. Musí to byť niečo ohromne dôležité, asi s tým posilňovacím zázrakom navzájom komunikujú... A niektorí borci nosia aj tie veľké sluchátka. Keď v prestávkach kecajú, tak si ich vyložia na spánky. Niečo podobné som si zvykol nasadiť, keď som robil so zbíjačkou... Ani sa im nečudujem, z reprákov sa šíri hrozná muzika. To nám asi tá amazonka z recepcie púšťa. Vadí mi to, ale čo mám robiť, hádať sa s ňou?... Za starých čias dávali hlavne rock, ale teraz tam ide taká moderná populárna hrôza, bum bum bum bác bum bác jéééé... Keby som to počúval dve hodiny, tak zahryznem do činky a spácham niečo trestné...
Niektorí si dovolia aj dohľad profesionála... Ktorý pozorne sleduje kontrakciu každého svalového vlákna svojho klienta, dbá na milimetrovú techniku a spoločne zaútočia na tukové bunky. Inak to je možno dôvod, prečo mi to asi nerastie. Ale ja by som zrejme spochybňoval a nedodržiaval tréningový plán od týchto, česť výnimkám, rýchlokvasených fitness odborníkov. A tiež to stojí majland. Bratislavský zdravý priemer je 25 eur za hodku... Ty vole, veď to sú tri kilá morčaciny! No to sa asi nedohodneme... Vždy som to robil tak, že som si vyhliadol najväčšieho chlapa a cviky som odkukal od neho. A zadara... Veď zopakovať jednoduchý pohyb by som mal zvládnuť, či?... A keď som si nebol istý, tak som medzi sériami doučoval angličtinu chlapíka, ktorý zdvíhal činky na olympiáde. A on mi na oplátku trošku vystrel chrbát pri mŕtvom ťahu.
Je nás tam toľko, že sa niekedy musíme striedať... Niektoré hodiny tam je poriadna plnka, hlavne o piatej je to tam narvané. V návštevnosti som odsledoval určité vzorce a presne viem, kedy je najvhodnejšia doba... Ráno to otvárajú zaneprázdnení manažéri a na svaly nadržaní pubertiaci. Sem tam niekto na plnú hubu zívne. O ôsmej cvičí taký mix, ktorý sa tam len motá. O deviatej vstupuje na scénu Xena. A to treba vidieť... Nie je to žiadna vysekaná skriňa s hranatou sánkou, ktorá zarastá aj tam, kde väčšina mužov už dávno prestala. Ale s tým zadkom môže lúskať orechy. A tými nohami by zaškrtila dospelú anakondu... O desiatej to patrí prvej fáze profíkov a poberú všetky kotúče. O jedenástej je správny čas pre paničky a slečinky, takže sa spúšťa program sexy bruško za 30 dní. Aj na parkovisku sa to hemží SUVčkami. Samozrejme, že sa tam pohybuje aj iná komunita, ale kvôli tým silikónom ich nikto neregistruje... Keď sa tam mihne nejaká bikini fitneska v príprave, platí zásada, že sa nečumí. Je povolené si všimnúť, očný kontakt na zadok držať maximálne dve sekundy, neslintať pri tom a hlavne sa neškrábať v rozkroku. Nekomunikovať, nepýtať si číslo a podobné blbosti, keď bude niečo chcieť, ona sa ozve... O druhej nastane záplava študentov, robia sa bicáky a sexy brušká. Parkovisko je prázdne, títo dorazili busom. Od štvrtej do šiestej to tam je psycho, na lavičke ležia naraz aj dvaja. O siedmej ide druhá fáza extraligy, pokiaľ si človek nestráži kotúče, príde o ne. Nedoporučujem ich kradnúť naspäť, sú dosť nasypaní a konfliktní. Nečumieť im na jebáky, nechechtať sa, bacha, ak zdvihnete viac ako oni, hodia si to... O ôsmej sa to značne preriedi a o deviatej skapal pes o desiatej začínajú rajóny... V jednom socialistickom gyme som raz činkou zabil švába. Zasiahol som ho cez pol miestnosti, bola to trefa roka. Ale tu to nehrozí, fakt to majú čistučké. Uteráčik musí byť, z poniektorých strašne leje. Za starých čias sme urobili prievan, ale tu si platím aj za klímu...
To sú profi podmienky. Už sa nedá na nič vyhovárať. Idem teda zamiešať ovsené vločky a pomaličky sa poberiem zasa skúsiť niečo nabrať. Dnes je na programe biceps, takže sa už hrozne teším. Ale rozmýšľam, že by nebolo od veci naskočiť na sexy bruško. Keď ide to leto...
Vážení priatelia, športu zdar a prajem pekný deň
