"Veľmi sa teším, že výprava sa môže nie počtom ale kvalitou vyrovnať iným, veľkým európskym výpravám“.
Viete kto vypotil túto vetu? No predsa prezident SOŠV... Športujem od malička. Keby som sa nezranil, tak aj profi, osobne poznám zopár olympijských víťazov, majstrov sveta ani nerátam. Ale tohto prezidenta veru neregistrujem. S tými prezidentmi by sme mali opatrne... Lebo na Slovensku sa s nimi roztrhlo vrece. V každej diere nejaký sedí, niečo akože riadi, takže nič nerobí. Prezident republiky, nejaký Fico v Grassalkovičovom paláci a štát úplne v prdeli. Prezident lekárskej komory, nejaký Šimo, kdesi z Rače, ten sa len prizerá ako zdravotníctvo zdochýňa. Ďalej napríklad prezident bytového domu, JUDr. Ing. Belák PhD, MBA, z Petržalky, všade samé psie hovná a výťah sa furt zasekáva...
Ale vráťme sa k téme už skončenej dekadentnej letnej Olympiády. Ako ste už určite vydedukovali, SOŠV je Slovenský olympijský a športový výbor. Ešte by som tam pridal „národný“ a „hrdý“, ale počkajme si Andreja Danka, keď sa k tomu dostane, čo vymyslí. Aktuálne rieši prítomnosť poslancov na svadbách. Takže aj SOŠV musí riadiť nejaký prezident, veď ako by to bolo, keby ho volali iba „pán majster“... Skúšal som vygúgliť jeho kompetencie, právomoci, úlohy... Nič, internet mlčí... To už som ani neskúšal zistiť, aké má povinnosti, úspechy, skúsenosti, referencie. Veď jeho šéf vyšermoval zlato v Montreali... Ale ten plat by ma celkom zaujímal... Veď to ide aj z mojich daní. Nežerie to ako cirkev, dúfam, ale určite ani nehladujú... Všeobecne, aj toto bude bujná štruktúra, tajomníci, referenti, námestníci, asistentky, riaditelia výborov, dozorná rada, pokladníci, nástenkári, sekretárky, rektálni alpinisti, parádna zašiváren dotovaná z rozpočtu... Kukám stránku, majú personálne, právne, finančné, ITčkár nesmie chýbať, marketing, samozrejme nadácia. Veď keď máte voľných dvadsať éčiek, tak nemusíte posielať iba Ukrajincom na náboje, aj tuto zbierame. Ďalej ombudsman, styk s verejnosťou, kultúrny atašé, dokonca aj športové oddelenie. Prvý kontakt je základ, takže na recepcii bude sedieť nejaká mladá kočka. Možno dve, furt na telefóne, každých desať minút ich tam niekto balí. Možno aj miestny prezident. Osemposchodová krásna budova na Olympijskom námestí v Bratislave. Ak nepoznáte, tiež som nemal páru, tak za Polusom smer na bývalé Pasienky... Ako v každej firme, najviac sa namaká teta upratovačka a teta kuchárka. Muklujú tam od rána, ujo vrátnik síce drieme, ale má kľúče od všetkých dverí. Ale týchto lúzrov bez kostýmčeku a kravaty nikdy nikto neocení. Ani na vianočný večierok nepozvú, ani na pečenú húsku v Grobe...
Treba si veriť a pán prezident vyhlásili, že aktuálna mini výprava, najviac mini v ére samostatnosti by mohla preraziť. Žiaľ, nepodarilo sa... Ale nikto normálny nič iné ani nečakal, tomu sa hovorí štatistika, teória pravdepodobnosti a hlavne, úroveň! Videli ste americké atlétky, tie stehná? A čínske plavkyne, tie ramená? No nechcel by som od takej dostať facku... V kolektívnych športoch by sme mohli navýšiť počty, ale Slovák hrabe iba na seba. On to má v génoch. V každej zostave sa nájde nejaký frustrovaný záškodník, ktorý má síce na hrudi vytetovaný dvojkríž, ale závidí. Alebo je urazený, alebo len tak z princípu, neprihrá... Našich 27 statočných individualít, vyvolených, už od škôlky, nemalo v meste na Seine, veľa šancí. Ešte dobre, že triatlonisti nedali kvalifikáciu, lebo plávať v tom splaškovom kanáli by bolo na žltačku... Ale musel tomu dať také promo... Ten pán prezident... Keby trepal niečo o tom, že si to tam idú hlavne užiť, slimáky, pamiatky, urobiť parádne fotky Eiffelovky, možno aj selfie s Lebronom Jamesom, no strašne by nasral hrdý suverénny slovenský bohabojný národ, ktorý má vždy tie najväčšie ambície a ciele... To si nemohol dovoliť... V rozhovore splietal niečo o tom, že čo bolo, bolo, že v spolupráci s novým ministerstvom športu by chcel do budúcnosti hlavne zapracovať na tých počtoch... Veď v Tokiu 2020, 41 športovcov a 350 darmožráčov, 4 cenné kovy. Paríž 2024, 28 atlétov, 351 darmožráčov, jedna medaila. Veď takým tempom pošleme o štyri roky do Los Angeles iba 352 darmožráčov. A kto bude behať?
Na tom rozhovore ma najviac zaujalo, že on sa spolieha na to nové ministerstvo športu... Smutné že? Alebo na smiech?... Ta to nebude dobrý manažér, keď si myslí, že toto nás zachráni. Veď nevidí, kto to riadi?... Tí už majú dnes mokré sny o tom ako sa budeme uchádzať o organizáciu hier. Konkurz na letné bude trošku tvrdší oriešok, ale zimné sú už teraz naše. Nie je o čom. Veď aha akú máme parádnu vyhliadkovú veži na Štrbskom plese!
Medzi riadkami furt spomínal financie, prachy, dotácie, kapitál, rozpočet... No, môj zlatý, pravdu máš, zadarmo ani kura nehrabe. Ale to nie je všetko. Ak by si chcel, tak ti niekedy vysvetlím, ako funguje šport. Lebo vyzeráš trošku stratený. Ale teraz dávaj bacha, keď spomínaš peniaze. To aj tvoji zamestnanci teraz tíško nožičkami šúchajú, náš mega úspech z poslednej olympiády a tvoje kecy by v civilizovanej krajine naštartovali kontrolné orgány, aby prišli ku vám na návštevu. Dvadsať rokov tam mali čistý kľud a veget a teraz zrazu toto... Bacha hej, lebo taký malinký audit, ako tá naša výprava, jaj to by bola zábava. Tak iba tri týždne sa budeme vŕtať do systémových nastavení organizácie, ako riadime, či efektívne hospodárime, manažérske procesy, efektivita, faktúrky, bločky, prehodnotíme rozhodnutia... Sme pripravení?... Našiel by som si čas, na výkon mám licenciu, ale urobí to radšej niekto z vonku. Niekto by mohol namietať, že som zaujatý... Žiadny strach, platí novela, za zlodejiny dáme max čierny bodík na nástenku v jedálni.
Ale musím ich aj pochváliť... Vraj 500 škôl sa zapojilo do pilotného projektu Odznak všestrannosti a sú z toho všetci strašne šťastní. Idú na to dobre, mládež treba podchytiť, aby to neskyslo pri telke... Ale teplú vodu objavili... Lebo staršie ročníky pamätajú, na Odznak zdatnosti!... Už Komanči nútili decká šplhať, mastiť dvanásť minútovku, kriketky lietali hlava nehlava, to iba veľkí frajeri mali bronzový. Všetci museli makať, a nie dobrovoľne, ale povinne! Teror na telesnej, chalani červené trenky, dievčatá modré gaťky. Inak nepoznám nikoho, kto získal ten zlatý. Podľa dobových tabuliek musel behať ako Usain Bolt a hádzať ako Jano Železný... Raz ho ponúkal jeden pán na blšáku. Škoda, že som ho nekúpil, dnes by mal väčšiu cenu ako zlatá medaila v desaťboji.
Takže ďalšia olympiáda za nami... Užil som si to, v tomto prípade perfektná príležitosť na sledovanie na živo. Lebo k Riu, k Tokiu, bolo treba nastaviť budík. A pre budúcnosť už iba Katar, Dubai, Kuvajt, Bahrajn a podobné ropné vrty tiež rozbijú deň. Fandil som ako divý, dokonca aj Slovákom. Skončili sme na 84-tom mieste. Posily z Kaukazu mali veľkohubé vyhlásenia, ale dostali nakladačku hneď v prvom kole. Asi nitrianska škola. Jeden oligarcha spod Zoboru mal tiež veľké plány, ale iba raz nastúpil na žinenku a ten Čečenec ho vybavil za 20 sekúnd... Na margo machinácií s občianstvom, kedysi som bol tvrdý odporca tréningových fariem, ktoré dodávali namakané mašiny. Stačilo sa pozrieť na súpisky bývalých kolonizačných veľmocí, tam sa to len tak hemží exotickými menami. Takže aj Slováci vyslali agentov do šíreho sveta a za pár rubľov dotrepali zápasníka, ktorý nás z tej biedy mal vytrhnúť. Nevydalo... Ale nevadí, Andrej možno skúsi kúpiť Ronalda s Messim, zatiaľ si musíme vystačiť s vlastnými zdrojmi.
Musím pochváliť tenistku Schmiedlovú, sekala to tam ako na páse, škoda toho semifinále... V minulosti sme dominovali vodným športom, hlavne z toho divokého kanála sme vytiahli toľko drahých kovov ako keby tam stroskotali piráti. Bejvávalo... Tentokrát iba Beňuš chytil tretie miesto... Aj strelci kedysi likvidovali hlinené holuby na každej súťaži, no dnes im asi uletela muška... Viky s Gabikou na dráhe šľapali na plný plyn. Ale tie gazely spoza oceánu, na šprintoch doslova levice, ty vole to bol iný pohľad. Vo všeobecnosti, atletické disciplíny potešili oko aj toho najnáročnejšie diváka, niektorí komentátori sa tiež nechali uniesť. Réžia mala čo robiť, aby furt nemierila na tie ich šortky... V tieni boxerskej hormonálnej kauzy sa skúsila blysnúť jedna slečna, ako Sagan prestal jazdiť, tak naše cyklo nemá šancu. Pingpong, windsurfing, skejták, lučistníci, bojovali, bojovali, teda aspoň dúfam... Suma sumárum, 84-té miesto na medaily. Neskôr zvyknú prepočítať aj ostatné umiestnenia. Lebo za štvrté miesto by sa niekto mohol sťažovať, tak nabodujú prvú desinu v každej disciplíne. A skončíme rovnako...
Špinaví Sovieti stratili právo súťažiť, kvôli vojne na desať rokov, kvôli dopingu naveky, kvôli mentálnej výbave by mali byť všetci deportovaní na Mars. A tak o prvé miesto si rozdala Čína a USA. V celkovom zisku to bolo bez debaty, ale v súboji o zlato si to navzájom menili každý deň. Nakoniec to Amíci prevalcovali basketbalom. Ale v niektorých tutovkách sa veru zapotili... Tieto dve veľmoci nemusíme rozoberať, Washington má jadrové zbrane, a tak je to politika. Peking zriaďuje chovné stanice a má voľné miliardy ľudí k voľnému použitiu. Japonci, klasika na trojke, Austrálsky štandard, domáci Francúzi mali nôž na krku, ale celkom to zvládli. Briti a skazený západ si to na striedačku prehadzujú každé štyri roky...
Ale poďme sa pozrieť na tých našich sokolov a holubičky...
Všetko v rebríčku za nami sú karibské, či polynézske atoly. Štátiky, kde miestny farár je aj zároveň minister športu, krčmár a hodinový manžel. To by bola aká hanba, keby nás aj títo preskočili?!... Na našej úrovni sú Kapverdské ostrovy a Pobrežie Slonoviny. Dokonca aj Team uprchlíkov!... Áno, sú oblasti, kde sa nedá žiť, sociálna demokracia sa po svete šíri ako rakovina, miestami je to už metastáza v terminálnom štádiu, a tak športovci museli zdrhnúť. Lebo im šlo o život... Vyskladali z nich menšiu reprezentáciu, ale keď vidím ako ľuďom hrabe, tak ich časom bude na ceremoniáli pochodovať dramaticky viac.
Naši bratia Češi, sú ako vždy a vo všetkom, lepší ako my... Oni sú síce nespokojní, lebo sa oproti Tokiu výrazne prepadli, ale Slovákom zasa v pohodičke nakopali zadok... Ako to robia, veď sme vlastne jeden národ?! Nechápem, že sú vždy lepší... Lebo tí dvaja zločinci v Elektre rozdelili republiku?... A?... To predsa nemohol byť tak silný okamih, že oni sú úplne iná liga a tu pod Tatrami sme v takej riti... Keď túto tému nahodím v nejakej pronárodnej krčme, kde sa to odborníkmi len tak hemží, tak z voleja schytám argument, že ich je 10 miliónov!...
No a čo!... Indov je okolo 1,5 miliardy a mne sa nezdá, že by trhali rekordy.
Ale dobre teda, niečo na tom možno bude, veď keď na vzpieračský tréning príde tisíc detí, tak šéftrenér by hádam vybral zopár talentov... To sa napríklad deje v tej Číne... Na Slovensku sme mali najväčší nápor nových členov v 2003, kedy došli dohromady štyria chalani!... No a z nich asi ťažko vyrastie šampión pod piatimi kruhmi...
Ale potom poprosím špičkových odborníkov z ministerstva športu, tomu chudákovi z olympijského výboru už dám pokoj, tak teda prečo päť miliónový Nový Zéland nazbieral 20 medailí? Golf, bicykel, atletika, rugby, triatlon, z každého rožku trošku... Naschvál nespomínam Nórov, Dánov, Írov... Tiež mali pri sčítaní obyvateľstva rovnaké skóre ako Slováci, okolo 5 mega duší, lebo taký Andrej by mohol oponovať, že oni podporujú svojich športovcov. Majú na to, tlačia do toho čo môžu a my sme všetky peniaze vždy úspešne rozkradli. A hodláme v tom pokračovať. To nie je umenie vyhrávať, keď sú zdroje, ale skúste to, keď nemáte ani na tenisky!...
No nevysvetlíš, biť ho nemôžeš, hádať sa s ním neoplatí, nepochopí...
S číslami sa dá pohrať, úspešnosť sa dá merať aj v závislosti na veľkosti krajiny, počtu obyvateľov, kdesi som dokonca videl aj koreláciu s HDP. Korelácia nie je papagáj, ale štatistická metóda a HDP je ukazovateľ ako národ poctivo chodí do roboty. V rámci EÚ sme v každom smere a ohľade, nech to delím a násobím ako vládzem, zasa na poslednom mieste. Keď sa pozrieme na našich susedov, tak všetci naokolo nás zasa rozbili. Veru, aj tí Maďari... Nasledujúci mesiac si z nich nebudem robiť srandu...
Haló, milá Slovač, budíček!...
To musíme ďaleko cestovať, aby sme našli niekoho, s kým by sme sa mohli rovnať. Fakt, komplet celý Balkán je ďaleko pred nami. Rumuni, Bulhari, Albánci, dokonca Kosovo! Furt sa im vysmievame, že korupcia, že socík, jazdia na poníkoch stredovek... Ale to ich vlajky ťahali v Paríži na stožiare, pokiaľ tá naša trikolóra poslúžila ako handra! Chorváti, Srbi, Slovinci, to ani náhodou, tí už šliapu na päty Nemcom!... A to im ešte nedošiel Pogačar...
V Európe sme totálne prepadli, takmer komplet celá Ázia, detto. Tadžikistan, Uzbekistan, Kirgizstan, kua, ani napísať to neviem, tam vraj jazdia ešte na somároch. A vyše dvadsať medailí vezú domov!... Utečenci, Mongoli, Severokórejci, veď tam je hladomor na dennom poriadku. A aj tak nás porazili... A aha, zbombardovaná Ukrajina, 12 kúskov! Navešal by som to na termickú bombu a zhodil na Moskvu!
Takže riešenia...
Minister športu a všetci prezidenti by v takom Japonsku už hromadne páchali harakiri. No kto z našich bude taký frajer?
Nasledujúce kroky už budú jednoduché...
A vedeli ste, že máme aj Olympijské športové múzeum? SOŠM... Sorry, zabudol som pridať, Slovenské a žiadne iné... To si pôjdem pozrieť. Navštívil som krásne Olympijské múzeum v Laussane, aj to americké, kokos to je iná pecka. Takže budem vedieť zhodnotiť aj porovnať. Polku augusta a všetky piatky majú zavreté. Super, asi vylepšujú výstavu. V týždni len pre skupiny, 29teho rezervačka, asi papaláši, idem budúci víkend.
Vstup vraj ZADARMO!
Milí priatelia, športu zdar a prajem pekný deň.
