Tak a je to tu. Vyvrcholenie prezidentských volieb a tým pádom záver boja o obsadenie prezidentského kresla na ďalších 5 rokov. A to so sebou prináša radu konfliktov, osočovaní a nenávistných prejavov.
V minulosti úžasný prejav demokracie, ale v dnešnej dobe to je iba ďalšia z mnohých príležitostí ako rozštiepiť národ na minimálne dva nenávidiace sa tábory, ako rozhádať deti s ich rodičmi, prípadne vniesť do spoločnosti depresiu horšiu akú zažívame v nedeľné upršané popoludnie. A ja sa pýtam. Naozaj?
Z každej strany čítam, vidím a počúvam rady a odporúčania, koho by mal človek zvoliť ak má zdravý rozum, ak nie je inteligentne vyprahnutý, alebo ak nechce byť označovaný za vlastizradcu, dezoláta a podobne. Niečo nie je v poriadku ak by mal mať človek, ktorý má nejaké hodnoty, ktoré prezentuje jeho kandidát a je stotožnený s tým dať mu svoj hlas a tým ho podporiť, nejaké obavy to spraviť. Ale stáva sa to.
V tejto hre sa karty rozdali tak, že do druhého kola postúpil Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Nechcem nikomu brať ilúzie, ale za mňa je to jedna väčšia katastrofa ako druhá. Vždy som si myslel že prezidentom by sa mal stať človek, ktorý dlhodobo bráni a bojuje za záujmy svojej krajiny, ktorý dokáže zmierovať spoločnosť a tiež by podľa mňa nemal mať v minulosti potýčky so zákonom, respektíve nemal by vystupovať v tieni podozrenia z rozsiahlej korupcie.
Podľa týchto merítok ani jeden z týchto dvoch exemplárov nemá dostatočné etické a morálne právo zasadnúť na stoličku hlavy štátu. Nežijeme však v dokonalom svete a preto si vo voľbách musíme predsa len vybrať a zmieriť sa s jednou s týchto dvoch možností. Nech sa tam už dostane hocikto , neostáva nám len akceptovať túto voľbu a tešiť sa z toho že nám aspoň doma z kohútikov tečie čistá voda. A čo kandidátovi chýba na morálke doplnia zbrane v podobe "spriatelených" médií prípadné niekoľkonásobne prekročeného rozpočtu na predvolebnú kampaň.
Takže milí moji priatelia. to že niekto volí pre Vás nezvoliteľnu osobu, ešte neznamená že je inteligenčne, alebo ľudsky postavený na nižšom rebríčku ako ste vy so svojim kandidátom. Preto pri najbližšom rozhovore s človekom, ktorý náhodou nezdieľa Váš názor na nejakého politického kandidáta, prípadne na nejakú inú spoločenskú tému, myslite na to že tak isto ako vy, aj on má informácie a dôvody veriť "svojej pravde". A tá nie je o nič lepšia, alebo horšia ako tá Vaša, aj keď si to môžte myslieť. Miesto sporov skúste vyhľadať to čo nás spája a nie čo rozdeľuje. Je totiž vzácne v dnešnej dobe nájsť človeka, ktorý vie že dôležité veci máte rovno pod nosom a nie napríklad v Grasalkovičovom paláci.
Keď nabudúce budete počuť niekoho názor, ktorý vám nieje po chuti, či už sa týka politiky, vojny, Ameriky alebo Ruska, vyhnite sa zbytočnej konfrontácii, ktorá bude, a to vám garantujem, úplne o ničom. A okrem toho že vám pribudne nejaká tá vráska navyše a zrýchli sa vám tep, sa nič iné neudeje a svet sa bude točiť stále rovnako. Myslím že slová typu: "ahoj ako sa máš a čo máš nové" sú stokrát lepšie ako: "čo hovoríš na vojnu na Ukrajine"
Každý jeden máme svoj názor a vždy bude niekto s opačným názorom. Tak ho akceptujte a pochopte, že okolo Vás sa slnko netočí a tak isto ako on sa môžte mýliť aj vy. Preto miesto urážok sa pokúste o pochopenie.
Ak ste dočítali až sem tak ďakujem a nezabudnite, svet je krásne miesto a my sme tu veľmi krátko na to aby sme sa rozčuľovali nad vecami, ktoré nijako neovplyvníme.
Pekný deň.
