Pre psa, ktorý strávil v útulku väčšinu svojho života, ktorý bol prípadne nájdený na ulici či dokonca týraný, je to koniec pevnej pôdy pod nohami a strach či nedôvera v nové. Tu je zopár rád predtým, než skutočne dôjde k adopcii dospelého psa z útulku a začleneniu tohto ex-útulkáča do spoločnosti.
Nie som profesionálny tréner psov, pracovník v útulku, psí psychológ ani veterinár. Nasledovné rady sú založené na mojej osobnej skúsenosti či článkoch z internetu a sú venované tým, ktorí chcú adoptovať psov s neznámou minulosťou, ktorí sú v útulku dlhšiu dobu, prípadne od narodenia, resp. ktorí javili známky týrania.
Moje prvá rada znie: Vyberte si psíka, ktorý sa k Vám hodí. Prihliadnite nato, či chcete so psom sedieť doma na gauči alebo s ním chodiť na pravidelné dlhé prechádzky či dokonca túry. Vezmite do úvahy aj jeho veľkosť a vek. Zlý výber môže mať za následok návrat psíka do útulku, čo pre neho nemusí byť vôbec príjemné.
Ak už máte vybraté, platí, že veci netreba uponáhľať (samozrejme pokiaľ nejde o život, resp. o nejakú záchrannú akciu). Na jednej strane to pôsobí tak, že ide o chudáka opusteného psíka v útulku, v chladných a vlhkých podmienkach, zavretého v koterci, ktorého čím skôr treba zobrať domov. Musíme si však uvedomiť, že útulok je to, čo pozná, útulok je pre neho istá forma domova a hlavne bezpečia. Častokrát je to zároveň jediné, čo tento psík pozná. Preto si myslím, že psíkovi neublíži, ak ostane v útulku dlhšie o pár dní, počas ktorých ho navštívite a navzájom sa spoznáte. Tým sa môžu minimalizovať problémy, ktoré môžu vzniknúť z prudkej zmeny prostredia.
Vďaka zoznámeniu nemusí byť pre psa odchod do nového domova taký strastiplný. Treba si uvedomiť, že pre psíkov, ktorí väčšinu prípadne celý život prežili v útulku, bude veľa vecí úplná novinka. Veci ako autá, bicykle, výťahy im nebudú nič hovoriť. Naopak v nich môžu dokonca vyvolávať strach až paniku. Vezmite si napríklad iba také pouličné osvetlenie. V útulku všetko riadi príroda. Nie sú tam lampy, resp. určite nie v takom rozsahu ako v meste na sídliskách.
Psík adopciou získava síce novú rodinu, ale jeho pánom môže byť len jeden. Preto je vhodné včas sa rozhodnúť, kto ním bude. Psík Vás bude potrebovať. Jeho nový pán by mal byť ten, kto ho pomaličky bude zoznamovať so všetkým novým. A zároveň po prvej vlne strachu z neznámeho a dezorientácie, to budete práve Vy, komu začne pomaličky dôverovať. Vy sa pravdepodobne čochvíľa stanete stredom jeho vesmíru.
Čím menej rozruchu okolo čerstvo adoptovaného psíka, tým lepšie. Po príchode domov ho nemusíte okamžite zoznamovať s celou rodinou a kamarátmi. V tejto chvíli platí, že menej je viac. Treba dať psíkovi priestor a čas. Zopár hračiek a pelech budú na začiatok stačiť. Nechajte psíka, ak che byť sám. Pes sa sám osmelí. Treba s ním chodiť často von. Ak si spraví potrebu vonku, odmeňte ho. Ak sa mu stane nehoda doma, netrestajte ho. Niekedy môže ísť len o prejav podriadenosti. Častým venčením a odmeňovaním psík skôr či neskôr pochopí, kde sa má venčiť.
Postupne mu umožnite kontakt s iným priateľským psom. Je dobré venčiť ich nedaľeko od seba a na vodítkach, umožniť im náhodné ovoniavanie. Po niekoľkých ovoniavaniach, pozitívnych reakciách ich pustiť z vodítok a umožniť sa hrať. A až po niekoľkých úspešných stretnutiach s inými psami, odporúčam zobrať psíka do parku.
Predstavte ho novým ľuďom. Začnite s milovníkmi psov. Majte psíka na vodítku, keď ho zoznamujete s deťmi. Predíďte nepredvídaným pohybom, dotykom zozadu. Buďte opatrní, nepoznáte minulosť „nového“ psíka.
Nezabudnite na tréning. Každý psík, malý či veľký, by mal ovládať povely ako sadni, ľahni a ku mne. Niektoré útulky organizujú výcvik pre adoptovaných psov za minimálne ceny. Ak sa Vám pes javí ako socializovaný, tak sa určite prihláste na takýto druh tréningu. Pomôže to psíkovi aj Vám, zoznámite sa s ľuďmi, ktorí majú podobné skúsenosti. Ak má však Váš psík sociálne problémy s inými psami, neberte ho hneď na hromadný výcvik. Váš nový psík by to nemusel vnímať pozitívne. A namiesto prospechu by mohlo dôjsť len k väčším problémom, ktoré sa budú neskôr iba ťažko odstraňovať. Skúste ho preto naučiť niečo sami, a ak jeho sociálne problémy ani časom neprejdú, obráťte sa na profesionálneho trénera a požiadajte ho o radu či o výcvik „jeden na jedného“.
Na záver už len toľko, že aj keď adopcia dospelého psíka z neznámym pozadím, ktorý prežil v útulku dlhú dobu, si vyžaduje trpezlivosť a veľa lásky z Vašej strany, myslím si, že tieto psíky sú následne najoddanejšími členmi rodiny, ktorí Vás budú bezhranične milovať až do svojho posledného dychu.
Za pár šupov získate najlepšieho priateľa s úžasnou osobnosťou, ktorý sa bude radovať z každého jedného dňa stráveného s Vami. A Vy sa budete tešiť s ním ...
