Slovensko sa ocitlo v ére veľkých zmien – aspoň naoko. Kým vláda ohuruje verejnosť nápadmi na modernizáciu štátnej hymny, niečo oveľa zásadnejšie sa deje za kulisami. Najnovší projekt, ktorý sa ticho pripravuje, je výstavba „hrádze“. Nie však proti vode, ale proti problémom, ktoré sa na krajinu rútia rýchlosťou povodne. A ako inak – za zvukov novej štátnej hymny!
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová už dlhšie presadzuje zmenu hymny, aby podľa nej krajina „vstúpila do modernej doby“ a zbavila sa pesimizmu. Vraj je na čase postaviť sa všetkému negatívnemu, čo nás ťaží – a nie symbolicky, ale doslova. Najnovšie vláda oznámila, že plánuje stavať „hrádzu národnej stability“, ktorá má chrániť Slovensko pred všetkými možnými pohromami – od ekonomických kríz až po korupčné škandály. A to všetko za sprievodu moderného remixu slovenskej hymny.
Ako funguje "hrádza"?
Podľa vládnych predstaviteľov je hrádza národnou prioritou číslo jeden. Nebude to však klasická betónová stavba. Má to byť niečo oveľa sofistikovanejšie – metaforická hrádza, ktorá zadrží „negatívne vplyvy“ a ochráni národ pred škodlivými silami, ktoré ho oslabujú. Pod týmto záhadným pojmom sa skrýva celá séria vládnych opatrení, ktoré majú zlepšiť verejnú mienku. A čo je kľúčové? Všetko to bude zavŕšené zavedením novej štátnej hymny.
Projekt sa začína tak, že sa v krajine vyhlási celonárodná súťaž na nový text hymny, ktorý má byť optimistický, sebavedomý a – ako tvrdí Šimkovičová – „zameraný na budúcnosť“. Medzitým sa hrádza bude stavať cez sériu nových zákonov, ktoré budú obmedzovať nezávislé médiá, sprísňovať protesty a „upravovať“ verejné diskusie. Cieľom je vytvoriť obraz, že Slovensko je šťastné a stabilné – aspoň na papieri.
Nová hymna – závoj na staré problémy?
Medzitým, čo sa verejnosť nadchýna debatami o tom, kto bude spievať novú hymnu, za oponou sa dejú veci, ktoré majú ďaleko väčší dopad. Hoci ministerka kultúry trvá na tom, že nová hymna prinesie národu optimizmus, jej návrh na zmenu piesne zrejme slúži na odpútanie pozornosti od skutočných problémov. Vláda sa v tichosti prepracováva k novým reformám, ktoré obmedzia práva občanov, zatiaľ čo ich rozptýlia ľudový pop a tanečné beaty.
Projekt „hrádze“ tak nesie skôr symbolický než praktický význam. Pod rúškom modernizácie a kultúrnych zmien sa pripravuje séria politických opatrení, ktoré stavajú múry okolo demokracie, kým sa národ necháva unášať zvukmi budúcnosti. Kritici tvrdia, že zatiaľ čo sa všetci tešia na novú hymnu, vláda si v tichosti upevňuje moc a kontrolu nad kľúčovými oblasťami verejného života.
Hrádza proti komu?
Kým hymna a „hrádza národnej stability“ dostávajú zelenú, otázky sa množia: pred čím vlastne táto hrádza chráni? Je to snaha brániť sa voči reálnym problémom, ako je nezvládnuté zdravotníctvo, alebo len budovanie psychologickej bariéry, aby sa národ nezaoberal skutočnými výzvami? S každým ďalším nariadením vlády sa zdá, že hrádza neslúži na ochranu Slovákov, ale skôr na ich izoláciu od reality.
A tak, zatiaľ čo budúca hymna zaznieva vo vylepšených tónoch, skutočné hrádze – tie politické – sa ticho dvíhajú. Slovensko si stavia novú hrádzu, ale zdá sa, že skôr proti sebe samému. Zatiaľ čo krajina žije v ilúzii, že modernizácia hymny všetko vyrieši, voda problémov stále stúpa. A keď príde skutočná povodeň, budeme už za hrádzou – pripravení spievať, no nie riešiť.
