AD:Nenadávajme už na Fica, on vlastne za to, že vyhral ani nemôže.

Nedá mi nereagovať na niektoré názory. Hneď prvá veta: „Na blogu SME a mám taký podvedomý dojem, že aj v spravodajstve, sa neustále nadáva na Fica.“ (Žiadne rukolapné príklady, linky na blogy, spravodajské články atď.) Nemám pocit, že by sa „nadávalo“, koniec koncov by to (spomínané spravodajstvo) bolo v rozpore s etickým kódexom. Druhá vec sú BLOGy. Každý jeden blog je osobnou výpoveďou daného bloggera a jeho právom vyjadriť sa (takisto v medziach kódexu bloggera). Napriek tomu ja nemám pocit (ani podvedomý dojem), že by sa „na Fica nadávalo“.
Čo sa týka nastavovania zrkadla, presne tak, ako sa píše o Ficovi, sa písalo o Dzurindovi a o Mečiarovi. Akurát s tým rozdielom, že Dzurindové vlády pre tento štát (na rozdiel od Fica a Mečiara) niečo urobili.
Dôvody, pre ktoré Fico vyhral, sú v podstate (niektoré) známe. Avšak s uvedenými nesúhlasím, poďme po rade:
Reformy vlády boli drastické: Len na úvod spomeniem, že po voľbách 1998 bolo v NBS na účte SR okolo 50.000,- SKK a nikto nám nechcel požičať ani na 25%-ný úrok. Banky boli vytunelované a štát neopodstatnene zadlžený. Bankový sektor musel byť kompletne ozdravený (čo stálo tiež nejaké peniaze). To sú fakty, ktoré sa dajú hravo dokázať. Reforma sociálneho systému – veľa podrobností neviem, ale už len fakt, že ľudia sporením si na vlastný dôchodok sú nútení brať za seba zodpovednosť a neprenášať toto bremeno na neefektívny štát. Bezuzdné prídavky pravidelne spôsobovali hlavybôľ hlavne v tzv. „hladových dolinách“, čiže v miestach s rekordnou nezamestnanosťou. Aktivačné mzdy vybudili do práce ľudí, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní. Reforma trhu práce priniesla pre zamestnávateľov voľné ruky a tak mohli prijímať koho chceli, pretože vedeli, že nebude problém ich prepustiť, ak s nimi nebude spokojný. Rigidné zákony platné dovtedy chrániace zamestnancov totiž chránia tých, čo UŽ SÚ zamestnaní a nie trh práce ako taký. Navyše kde sú silné odbory, tam je trh práce nepružný a pre zamestnancov aj pre zamestnávateľov nepriaznivý. Reforma zdravotníctva priniesla revolúciu v myslení. Bezodné pokladnice dovtedajších nemocníc súviseli s ich právnou formou. Tým, že sa zmenili na akciové spoločnosti, sa im nanútila povinnosť finančné prostriedky riadne spravovať a vykazovať bilanciu a povinnosť pravidelne sa podrobovať auditu. To, že sa z niektorých nemocníc stali akciovky ešte neznamená, že boli sprivatizované. Veď vlastníkom bol naďalej štát. Platby u lekára, v lekárni a nemocnici? Prvá vec, tehotné ženy, matky s malými deťmi a dôchodcovia mali tieto platby odpustené. Druhá vec, nič nie je zadarmo. Ani zdravotná starostlivosť. Akurát, že neplatíme peniazmi, ale časom stráveným v čakárni, lekárni atď., čo je podľa mňa oveľa viac, než bola výška dotknutých poplatkov. Ad tri, poplatky mali občana vychovávať k spoluúčasti a k pochopeniu faktu, že zdroje (akékoľvek) SÚ obmedzené. Daňová reforma priniesla malú revolúciu v celej Európe. To, že niektoré krajiny boli a sú proti výške daňového zaťaženia u nás (napr. Nemecko), ešte neznamená, že tieto kroky boli nesprávne, nesystémové alebo neefektívne. Daňový systém sa mimoriadne sprehľadnil, čo bolo potvrdené napr. tým, že po nadobudnutí účinnosti spomínaných zákonov bola na daniach vyzbieraná oveľa vyššia suma, než bola predpokladaná. Napriek neprajným hlasom (hoci aj zo zahraničia) nám iné, fundované, hlasy (aj zo zahraničia) dávali najavo obdiv a závisť nad reformami.
Veľa ľudí odišlo pracovať do zahraničia súvisí s prijatím Slovenska do euroatlantických štruktúr. Dovtedy bolo nemysliteľné, aby si študent len tak skočil na brigádu do Nemecka alebo Británie. To je fakt. Keby SR vstúpilo do EÚ za Mečiara, „odliv“ pracovnej sily by nastal vtedy. Nijako nesúvisí s reformami. Dokonca by som povedal, že keby sa žiadne reformy neudiali, boli by tie počty oveľa desivejšie.

Čo sa týka korupcie, tak absolútne súhlasím. To sú veci, ktorými si sami prispeli k porážke. Koalícia sa rozpadla kvôli pevnosti KDH v názoroch. To, že neustúpili ani o piaď, je obdivuhodné. Nedávne „krízy“ v súčasnej vláde ukazujú, akí pevní v postojoch sú dnešní predstavitelia.

„Ja by som to Ficovi nemal zas až tak za zlé, že krajinu vedie tak ako vedie.“ Ja mu to za zlé mám. Na vládnutie sa pripravoval osem rokov. Ako sa pripravil, bolo vidno po oznámení výsledkov volieb, keď nevedel, koho má dosadiť na jednotlivé ministerské miesta. Ja mu to za zlé mám, pretože krajinu vedie nezodpovedne a vystavuje ju riziku do budúcnosti. Mám mu to za zlé, lebo napriek tomu, že mu to zákon prikazuje, odmieta komunikovať s médiami. Mám mu to za zlé, pretože navracia krajinu mentálne do rokov mečiarovských. Mám mu to za zlé, lebo ..., ..., ...

„Tiež by ste mali problém viesť celú krajinu.“ Áno. Práve preto som na tú funkciu nekandidoval. A aj preto, lebo som sa nepripravoval dlhé roky.

Napriek tomu všetkému som autorovi karmu zvýšil, pretože sa o dané problémy aspoň zaujíma (na rozdiel od veľkej väčšiny mlčiacich a nezaujímajúcich sa študentov VŠ).