Predpovede civilizačného kolapsu sú staré ako civilizácia samotná.Platón (428-347 pred. n.l.) v diele "Republika" lamentuje nad úpadkom adegeneráciou aténskej kultúry a predkladá ideu vlastného teoretickéhopolitického systému, podľa vzoru starovekej Sparty, ktorá údajne takýtoúpadok zastavila. Platón takisto veril hypotéze o Atlantíde -civilizácii zlatého veku, dávno pred jeho dobou, ktorá bola zničená.
V Starom zákone sa na mnohých miestach hovorí o zničení civilizácie,zvlášť o potope, ktorá vykántrila život na zemi, s výnimkou tých, čoboli v Noemovej arche. Príbeh Noemovej archy hovorí o tých, čo toprežili - odvážlivcoch, čo sú za každú cenu odhodlaní prežiť a práve toje filozofiou ich života.
Idea, že ľudská civilizácia je glazúra, pokrývajúca základňu nášhobiologického ja, vyjadrili mnohí ľudskí myslitelia. Thomas Hobbes(1588-1679) v knihe "Leviathan" vyjadril názor, že k udržaniusociálneho poriadku je potrebný diktátor. Ibn Chaldún (1332-1406),veľký arabský učenec napísal: "Civilizácia potrebuje k prežitiu kmeňovéhodnoty, lenže civilizácia práve tie ničí. Špecificky, mestskácivilizácia ničí kmeňové hodnoty prostredníctvom luxusu, oslabuje pocitspolunáležitosti, vzájomné vzťahy v komunite naháňaním vyumelkovanosti,nového typu kuchyne, novej módy, väčších domova iných novostí mestskéhoživota."
Leonardo da Vinci (1452-1519) o ľudstve napísal: "Koľko ľudí by stemohli označiť len za púhych napĺňačov odpadových kanálov výkalmi! Takísa nesnažia o kultivovanie žiadnych cností, žijú úplne bezúčelne. A zasebou zanechávajú len plné latríny."
V moderných časoch zase kultúrny pesimista Oswald Spengler(1880-1936) v knihe "Hodina rozhodnutia" špecificky predvídal pádzápadnej civilizácie vďaka ochoreniu a degenerácii: "Znovu a znovutreba konštatovať, že táto spoločnosť, v ktorej sa práve deje prechodod kultúry k civilizácii, je chorá, chorá vo svojich inštiktoch a pretoaj vo svojej mysli. Neponúka žiadnu obranu. Teší sa zo svojho vlastnéhozhanobenia a dezintegrácie."
William Gayley Simpson vzhode so spenglerovskými názormi, v knihe "Akou cestou, Západniar?"dospieva k záveru: "Holým faktom je, že my, ako ľudstvo... sa teraz užblížime ku koncu - čo sa netýka len Spojených štátov, ale celéhobieleho sveta a bieleho človeka ako takého... Čoskoro budeme vyloženezápasiť o prežitie a katastrofe sa zrejme nevyhneme... Skôr či neskôr,tou cestou či onakou, budú obliehať naše brány, naše mestá napadaťmečom a podpaľovať. Našu civilizáciu zničí oheň a hrdí bieli ľudia,ktorí ju vytvorili... budú musieť skloniť hlavu do jarma, aby mohliprežiť. Spengler toto svojím prorockým zrakom videl, keď jasnepredvídal, že ´naša orientácia na stroje skončí... všetko to budejedného dňa ležať v troskách, zabudnuté - železnice a parníky takémŕtve ako rímske cesty a čínsky múr, naše gigantické mestá a mrakodrapyv ruinách ako starý Memfis a Babylón.´"
Iná škola myslenia, ktorá má pôvod v silnom programe umelejinteligencie, vidí ľudstvo nahradené mysliacimi strojmi - v procese,podobnom tomu, kde nordické obyvateľstvo (Severoeuópanov) systematickydemograficky nahrádza obyvateľstvo tretieho sveta. Pokiaľ ide o inýchfuturistov, tí sa nazdávajú, že technologické vynálezy, napríkladnanotechnológia (veda, manipulúca hmotu atómom) umožní "demokratizáciuhmomadnej skazy", keďže to poskytuje technológie, ktorými budúteroristi schopní vyľudniť celé mestá.
Obavy zo zrútenia globálneho poriadku možno nájsť v dielach mnohýchznámych autorov. Napríklad židovský intelektuál Robert D. Kaplan vknihe "Nadchádzajúca anarchia" píše: "napriek osvieteniu, mnohé vlády -vrátane našej (americkej) - sú stále skorumpované a dekadentné kvôlivplyvu peňazí." Kaplan v kapitole pod názvom "Nebezpečenstvá v podobemieru" kritizuje nový svetový poriadok. Dlhé obdobia mieru pod vedenímsvetovej organizácie, "to nie je optimistický pohľad na veci, ale obraztemnoty". To vyprodukuje "človeka más" takého, ako ho popisuje španielskyfilozof José Ortega y Gasset v knihe "Revolta más" (1929) - potešeniavyhľadávajúceho barbara. Somke by povedal, sledujúc súčasnúmaterialistickú kultúru sebectva na Západe, že tá chvíľa sa uždostavila.
...Iné hrozby spočívajú v slabých miestachglobalizovanej ekonomiky a v čoraz ohrozenejšom bio-systéme.Socio-biológ E. O. Wilson ten problém zhŕňa takto: "Vo svete je dnesvyše šest miliárd ľudí. Veľká väčšina z nich je veľmi biedna: takmerjedna miliarda existuje na pokraji vyhladovenia. Všetci sa snažiavylepšiť si kvalitu svojho života, ako len môžu. To má však, žiaľ, zanásledok ničenie aj tých prežívajúcich zvyškov prirodzeného prostredia.A toto sa dnes deje už takou mierou, že na začiatku nového miléniamožno hovoriť o Armagedone. Ale tu nejde o kozmickú vojnu a o smrťľudstva ohňom, ako sa predpovedá v posvätných spisoch. Tu ide o skazuplanéty neúnosne rozmnoženým a pritom veľmi vynaliezavým ľudstvom!"
Napriek tomu, že oficiálne inštitúcie klimatické zmeny zväčšabagatelizujú alebo nesprávne vysvetľujú, mnohé javy sa už medzitýmvedecky dokázali. Americké národné stredisko pre výskum atmosféry bolokedysi skeptické, keď sa hovorilo o redukcii kyslíka v atmosfére, aleteraz hovorí, že ak sa kyslík bude strácať rovnakým tempom i naďalej,do roku 2031 budú ľudia pracovať vonku už len v noci; cez deň nebudemožné pracovať vonku bez ochranného odevu. Poľnohospodárske plodinyuhynú a nastane hlad.
Šampiónov globalizmu a stúpencov nekonečného ekonomického rastu spájaspoločné náboženstvo, podľa ktorého sa môžeme spoliehať na technológie.Ale idea, že technológia vždy nájde vhodnú odpoveď, vôbec nie jevedecká. Stephen Leeb a Glen C. Strathy si v knihe pod názvom"Nastavajúci ekonomický kolaps" všímajú, že pokiaľ ide o technológie,nedá sa vyhnúť nepríjemnej pravde o nich: technologický pokrok vposledných desaťročiach upadá. Inými slovami, oveľa väčšie úsilieprodukuje teraz menej pokroku. V krátkosti, pokiaľ ide o ekonomickýrast a technologický pokrok, sú tu limity.
To istotne platí, že by sme mali byť opatrní, keď environmentalistihovoria o neodvratnom kolapse civilizácie. To je pravda, že za takýmitvrdeniami je často politická agenda. Ale tú istú agendu možno nájsť ajza protikladnými technologickými optimistami, ktorí sú pre rast.
Racionálni vedeckí myslitelia musia brať do úvahy všetky dôkazy a údajev snahe utvoriť si objektívny názor a dopátrať sa pravdy.
