Žijeme v bytoch na hypotéky. Každé ráno vstávame a „robíme od rána do večera". Na čo sa vlastne tešíme? Tešíme sa na to, keď prídeme domov z práce, aj keď si ani potom neoddýchneme. Tešíme sa na víkendy, kedy väčšinou varíme, upratujeme a občas nám ostane aj chvíľka pre seba. Tešíme sa na dva týždne letnej dovolenky, kedy vypadneme z každodenného stereotypu. Tešíme sa na výplatu, z ktorej nám po odpočítaní všetkých splátok možno ostane niečo, aby sme urobili radosť sebe, alebo svojim deťom. Život nie je o peniazoch. Ale keď ich nemáte, veľa si z toho života neužijete.
Aj keď na šťastí musí pracovať každý sám, hmotné veci nám dávajú slobodu. Kúpim si lepšie auto, lebo je bezpečnejšie pre moje dieťa. Garsónku vymením za domček so záhradkou, v ktorej si môžem posedieť s priateľmi. Upratovanie prenechám brigádničke a voľný čas strávim so svojou rodinou. Pôjdem so známymi do reštaurácie a nebudem behať okolo sporáka. Namiesto zabíjania času v nezáživnej práci sa budem venovať svojim záľubám a živiť sa tým, čo ma baví a napĺňa. Nechcem už žiť zo dňa na deň a od výplaty k výplate. Chcem spoznávať nové veci a miesta, zažívať nové zážitky, niekam ísť a smerovať... neostať stáť na jednom mieste.
Hovorí sa, že každý je strojcom svojho šťastia. Aj keď nie každý musí na jeho dosiahnutie vyvinúť rovnaké úsilie. Nadávanie „pri pive" však ešte nikomu život nezmenilo. A čakanie na výhru v lotérii tiež nie. Nikto nepovedal, že život je jednoduchý. Dôležité je využiť ho vo svoj prospech. Keď sa o niekoľko rokov pozriem za seba, chcem si povedať: „Vyskúšala som všetky možnosti. Urobila som všetko, čo som chcela urobiť a bola som všade, kam som chcela ísť. Nevyšla som z každého boja ako víťaz, ale aspoň som to skúsila. Môj život mal nejaký zmysel minimálne pre mňa. Nepresedela som ho v kresle pred televízorom, ani nad pohárom vína. Možno nie som bohatá, ale som šťastná."
