Prečo ma predbehne každé druhé auto, keď idem v meste 50-tkou? Raz mi vbehol chlapec na bicykli rovno pod kolesá. Keby som išla rýchlo, nemá šancu ani jeden z nás. Ja zabrzdiť a on prežiť. A potom by bolo jedno, koho je to vina. Odvtedy dávam ešte väčší pozor a nie kvôli policajtom. Nechcem si raz hovoriť: „čo keby...?"
Najradšej mám 70-tkových vodičov. Stále chodia 70. V obci vás predbehnú a mimo obce potom spomaľujú premávku. A tiež mám rada takých, ktorí si myslia, že všetci policajti sú tu len kvôli nim, aby ich sledovali a dávali im pokuty.
Keď vidím deti „akože" v autosedačke - nepripútané, v horšom prípade na prednom sedadle, zamrazí ma, keď si predstavím, čo sa môže stať. Každý sa spolieha na to, že je dobrý vodič a jemu sa to nestane. Ale život máme len jeden a keď ho mať nebudeme, nemusíme sa už nikam ponáhľať. Na čom nám vlastne záleží, keď nie na živote vlastných detí? Na tom aby sme boli o päť minút skôr v práci?
A nakoniec alkohol - keď šoférujem, nepijem a keď pijem, nešoférujem. V opačnom prípade je pokuta tá najlepšia vec, čo sa mi môže stať. Nie všetko môžeme ovplyvniť, ale prečo neovplyvniť aspoň to, čo sa dá? Môžete so mnou nesúhlasiť, a tiež si môžete jazdiť ako chcete. Je to vaša vec, až do chvíle, kým sa niečo stane. Potom to už vaša vec nie je. A nedodržiavajte predpisy kvôli policajtom. Jazdite radšej bezpečne ako predpisovo
