Ako som objavila Paríž

V prvom rade som zistila, že Francúzi strašne dlho a strašne veľa jedia. Kam sa hrabú naše rýchle občerstvenia a obedy - typu bageta ! Obed o troch štyroch chodoch. Skoro žiadne polievky typu naša fazuľová, alebo zeleninová. Zato kopec morských príšer, ktoré sa ešte hemžia pod citrónovou šťavou na Vašom tanieri. Dostať ich aj na Mont Martri, vari najlacnejšej časti Paríža. Priamo na ulici je stánok, kde Vám ich ponúkajú živé či chladené, môžete si ich omočiť do morskej vody a priamo na mieste schrúmať. Zaplatíte, zoberiete špáradlo a pokračujete – v ceste. Celý kopec je posiaty kaviarničkami. Tri, štyri stolíčky a čašník v bielej zástere. Podriemkavajúci zákazník, čítajúci noviny. Vedľa obchod so zeleninou, korením, maličké potraviny...V Clichi, o jednu ulicu od stanice metra tam stojí Moulin Rouge – Ružový mlyn. Z pôvodných mlynov na sádrovec sa zachovali iba tri. Tento sa premenil na tančiareň, kde sa kedysi zabával pracujúci národ. Neďaleko neho je najlacnejší obchodný dom v Paríži, ukrytý pred očami turistov. Keď vyjdete pešo hore ulicou , prejdete mostom ponad najstarší cintorín v Paríži. Rútia sa po ňom autá a tak zosnulí patróni, umelci a ctihodní občania majú pomerne rušný posledný odpočinok. Povestná „ práčovňa“, kde kedysi bývali dnes najslávnejší maliari Paríža a sveta...Tu vznikol kubizmus. „Rýchly zajac“ je meno hostinca a tančiarne ,kde pod platanom sedával Picaso. Jediná vinica obrátená na severnú stranu, produkujúca víno, ktoré sa draží na svetových aukciách...Mestský park, kde vznikali najslávnejšie obrazy.Ružový dom, ktorý je ružový už dve storočia.Neviditeľný muž, vynárajúci sa zo skalnej steny. Námestie Dalily, ktoré má jeden meter štvorcový...Svätý Denis.Prvý kostol zo železobetónu prekvapí štíhlymi červenými stenami . Parížania však vtedy neverili staviteľovi, preto steny museli obložiť ešte jednou vrstvou, aby sa zdali mohutnejšie.Námestíčko na kopci Vás ohromí. Nielen panorámou Paríža. Hemží sa to tu maliarmi a turistami. Každý maľuje, kupuje, každý chce maľovať Vás. Keď sa konečne prederiete cez námestie, pod pazuchou určite stískate obrázok v krikľavých modrých farbách, v ktorom uhádnete Eiffelovku...A hore na kopci Vás ohromí ešte viac chrám Božieho srdca, z najbelšieho vápenca, aký ste kedy videli. Mohutná stavba svieti belobou a bohatým zdobením. Prekvapí ticho a chlad vnútri. Za dve eurá môžete zapáliť sviečočku a pomodliť sa.Eiffelova veža ponúka viac možností. Po nezbytnej kontrole, či nemáte u seba trhavinu, alebo nie ste terorista, nastupujete do výťahu. Môžete sa naobedovať v reštaurácii na prvom poschodí, poslať pohľadnicu s príležitostnou známkou, obdivujete zhora Seinu, či Múzeum umení. Prekvapí plastový chlapík „ zabudnutý“ na lešení, leštiaci pilier. Je ich tam „zabudnutých“ viac. Z prvého poschodia pokračujú vyššie už iba dva výťahy, vždy sa prísne stretávajúce v polovici svojej jazdy. Na najvyššom – poschodí sídli televízna stanica.Čo majú Francúzi najlepšie ? Ľahké vínka ku rybe, ale i červené, s tmavým buketom...Syr s plesňou na povrchu, i syr zrejúci v uhlí. Majú ich vyše 650 druhov... Veľa druhov bagiet. Keď míňate pekárničku, určite neodoláte a za pár euro si kúpite chrumkavú bagetu, ktorú za tepla začnete vychutnávať.Typickí sú aj Ruskí, či Bulharskí predajcovia suvenírov na schodišti pri Múzeu umení. Núkajú, prosia, domŕzajú, kým si niečo nekúpite. Odchádzate s drobnosťou, pohľadnicou, či kľúčenkou, ktorá má na sebe – ako inak – logo Paríža.