Šteniatko divne apatické, strach v očkách. Fučalo, keď ho položili na stôl, skoro ho prevalilo na bok... Ale vraj deň-dva pred tým papkalo...
-"Je strašne pažravý, všetko zblajzne..." povedal majiteľ.
- "Stolica bola ?" pýtal sa kolega.
- "Nie, len tlačí a tlačí a furt nesere. Ništ..."
Peristaltika žiadna, pulz ako splašené kone, šteniatko stenalo a ... tlačilo...Bruško absolútne nepriahmatné, ako stena.
" Včeraj papal ešče koscičky..." podotkol gazda.
Šteniatku kolega pichol spazmolytikum a jemne mu masíroval bruško...
Šteniatko fučkalo, fučkalo, potom zatlačilo...Ozval sa prdík, potom druhý...Ale z konečníka sa začalo čosi sunúť...Hovienko to určite NEBOLO. Vyzeralo to ako kúsok chrupavky...
Šteňa tlačilo ako o závod, smradík už bol poriadny...
Pripravila som preventívne nálevík na klystír. Zachytila som rukou v rukavici konček toho čohosi a jemne som potiahla, súčasne ako šteniatko tlačilo...Z konečníka sa sunula, sunula...až sa vysunula
CELÁ KURACIA STEHENNÁ KOSŤ !
Mala asi 10 cm. Šteniatko sa potom krásne s hlbokým povzdychom - vykládlo ...
Doteraz však rozmýšľam, ako sa tá kuracia kosť točila a posúvala po tom tenkom črievku šteňata,
ktoré dotatočne vážilo 460 gramov a malo 9 týždňov...