Nekontrolované deti ???

Aj za našich čias sme si v škole zvykli obúchať vrecúška s prezúvkami o hlavu v rámci detských hádok. Toto však bolo niečo iné. Jeden z nich pichal ( doslovo vrážal ) drevenú palicu tomu najmenšiemu do rebier a druhý mu mlátil akousi učebnicou po hlave, kam zasiahol. Bolo mu jedno, či mu dal do nosa alebo do oka. Chlapča už bolo celé krvavé. Nikto z dospelých sa na nich ani neobzrel, hoci malý kričal ako o dušu. Nakniec som vpálila dozadu ja a v spravodlivom rozhorčení som obidvom niktošom vylepila poriadne zaucho a vyhodila ich odtiaľ. Nezaobišlo sa to bez drzých poznámok z ich strany. Keď som zdvihla malého, zistila som , že je doudieraný, ale našťastie celý. Nemal vážnejšie zranenie, ani šiť nebolo treba nič. Keď som sa ho opýtala, kde býva, že ho odvediem domov, odpovedal mi jednoducho "Netreba, už zájdem domov aj sám". Na otázku, kto boli tí dvaja šarvanci odmietol odpovedať. Ak existuje šikan v armáde, veliteľ z toho vyvodí dôsledky. Kto však zoberie na zodpovednosť agresívne deti, ktoré ešte podľa našej právnej legislatívy nemajú právnu zodpovednosť ? Kto zaistí, že tí dvaja nezvalia kdesi v uličke staršieho človeka a neubijú ho na smrť pre pár korún ? Nepotláčaná agresivita, nekontrolovaná drzosť. Rodičia nevedia, kde sú ich deti, tie sa nestarajú, kde sú ich rodičia. V paneláku nájdete sfetované decká, ktoré nikomu nechýbajú...