Vtedy som ešte robila v B. Bola tuhá zima, vonku poriadna pľušť. Bolo to vidno aj na čakárni - plná vody, soli a snehu, ale poloprázdna. Už sme chceli zatvoriť, keď ktosi ticho zaklopkal. Vošla pani, okolo 50-ky a popri nej hopkal na troch nôžkach - psík. Pes bol celý od snehu, ľavú prednú nôžku držal tesne nad zemou a hopkal na troch. Veselo krútil chvostom. Ale tá tvár ...Zaliata čerstvou krvou, ľavé oko nebolo ani vidieť. - " Čo sa stalo ?" pýtal sa kolega. - " To ja neviem," povedala tá pani. Vyložila psíka na stôl. "Nie je to môj pes. Pred chvíľou som bola tu dolu na pošte a on sa ku mne - jednoducho - pripojil. Ide za mnou už skoro pol hodiny, viete, ušiel mi autobus a ďalší už hore nejde. Vás mám po ceste. Tak som sa ho zobrala k Vám. Viete...Nemám ani vodítko... Navyše ma pred chvíľou na pošte okradli... Predstavte si...Môžem Vám zaplatiť nabudúce ???" Psík bol chutný, peknej škoricovej farby, jedno ucho hore, ceril sa vselo na nás. Evidentne ho niekto nedávno surovo nakopol. Zasiahol ľavé plece a - tvár. Psíkovi sme očistili tvár - ľavé oko takmer vytieklo. Krv sa miešala so sklivcom . Toho debila tak dostať do rúk.... Psík trpezlivo čakal, kým zrevidujeme ranu. Ani nemukol, keď dostával antibiotiká. Osnímkovali sme plece. - " Pani, na tej nôžke zlomené nič nie je, je tam iba hematóm. Bude krívať zo dva týždne. Psíka ešte napicháme, dáme Vám pastu, budete mu ju dávať... Treba ho okúpať, vykŕmiť, budeme ho musieť preočkovať a odčerviť...A bude krásavec. Ale to očko už nebudeme vedieť zachrániť. Budeme ho musieť vybrať a očnicu zavrieť...Inak sa zapáli a psík zomrie. Chcete si ho napriek tomu ponechať ?" Pani tam celý čas stála, trpezlivo čakala kým ho ošetríme, hladkala ho a škrabkala medzi ušami. Chvíľami bledla, keď som mu čistila tvár...Psík za ňou neustále otáčal hlavičku, akoby čakal, čo povie... " Kedy mám s ním prísť najbližšie ?" spýtala sa. Oko sme vybrali. Pes kríval ešte asi týždeň. Bol mohutne začervený, anemický a vyhladovaný. Na krku krvavé stopy po reťazi. Ale hojil sa výnimočne dobre... Pri poslednej kontrole už mal zo 5 kíl viac a srsť sa mu krásne leskla. Sám vyskočil na stôl. Rana sa perfektne vyhojila. Očko mal akoby šibalsky privreté...Stále sa škeril. Na každého a na všetko... Na krku mal krásny vybíjaný obojok so svojím novým menom : Pirát.
Žobráčik
Poznáte to ? Niečo chvíľu máte a tešíte sa z toho a vzápätí o to prídete...A zrazu sa potom objaví vo Vašom živote niečo, alebo niekto, čo by Vám to mal akosi vynahradiť, resp. ho úplne zmení. Otočí ho úplne iným smerom...






