Zaparkovali sme priamo na námestíčku. Zbehli sme tu ešte do miestneho obchodu s potravinami, aby sme si kúpili minerálku a spýtali sa na cestu k zrúcanine. Ochotná domáca pani nám ukázala, do ktorej uličky zabočiť. A tak sme vyrazili, najprv pomedzi domy po asfaltovej ceste v miernom stúpaní, potom po ceste lemovanej stromami nahor.
Asi po 20 minútach ležérneho kroku sme sa dostali na štrkové parkovisko. Menej zdatní sa teda môžu až sem vyviesť autom. To sme už mali zrúcaninu ako na dlani. Stačilo už len vyškriabať sa strmším kopcom a po hrebeni prejsť pekne až k vstupnej bráne.
Tam nás vítala informačná tabuľa s krátkou históriou hradu. Veľa už z hradu neostalo, ale aj tak sa dalo ešte ako-tak predstaviť, ako asi vyzeral pred pár storočiami.
Preskúmali sme zákutia, pokochali sme sa nádherným výhľadom a mohli sme vyraziť na cestu späť. Báthorička sa neukázala. Pri odchode sme stretli len televízny štáb a pár ďalších hradoturistov. Onedlho na to bol hrad uzavretý a začala sa rekonštrukcia. Teším sa, až ho uvidíme v novom šate. Viac foto na www.mybedeker.eu.
