Andrea Coddington napísala knihu so silným príbehom, príbehom, ktorý ona sama zažila na vlastnej koži. Približuje nám život Slovenky v New Yorku, od jej ťažkých začiatkov, sladký stred a trpký koniec. Skoro každý našinec si prejde tou istou etapou vo veľkom jablku. Nejaký čas trvá, kým sa prepracuje k niečomu vytúženému, k lepšiemu, no medzi tým upratuje, pomáha v kuchyni, alebo roznáša jedlo či pitie.
Hlavná hrdinka Dara prechádza svojimi new yorskými začiatkami ako čašníčka. Všetko v jej živote má čas, ak niečo príde, tak v správny čas. Jedného dňa obslúži svojho prvého zákazníka, z ktorého je celá bez seba. Jednak že je to jej prvý zákazník, ale aj muž, ktorí o ňu časom javí veľký záujem, a ona to rada opätuje. Collin je úspešný, bohatý new yorčan, ktorému Darina padla hneď do oka. Prežívajú spolu krásne chvíle plné lásky, spoznávania sa, túžby a nakoniec niečoho magického. Daru chvú v nesprávnom čase na nesprávnom mieste zatknúť, pretože nelegálne prekročila hranice Kanady. Všetko sa však zvrtne iným smerom, keď ju Collin zachráni nečakaným spôsobom, ktorý ich spojí na celý život, až do smrti.
Bola to žiadostivosť, nenormálna- pravá, ženská. Bola to láska, moja- celoživotná. Do slova a do písmena. Vtedy som už tušila, že láva mojej sopky vybuchne.
Všetko čo sa zdá veľmi krásne má svoje háčiky. Trpké chvíle, bolesť, a konce bez konca. Darina s Collinom prežívajú najkrajšie chvíle života. Ich láska prekoná aj tú najväčšiu živelnú katastrofu. Collin ju predstavil celej rodine, a ona má konečne pocit že niekam patrí. Jej slovenský priatelia v Amerike sa pomaličky vracajú naspäť do rodného Slovenska. Hrá sa s tou myšlienkou aj ona, chýba jej domov, a Collin jej neraz povedal, že by bol ochotný pre ňu predať všetko, a odísť s ňou na Slovensko. Bol ochotný podstúpiť kvôli nej všetko. Veľká láska. Ich šťastie sa znásobovalo každým dňom čoraz viacej, pretože sa z nich stali rodičia.
Mám muža. Zbožňuje ma, miluje, je fantastický otec, milenec, priateľ a partner. Postará sa, dobre vyzerá, rád a s potešením varí, pomôže mi so všetkým, dá sa s ním hovoriť aj o babských veciach, jeho reč je sofistikovaná, s jemným južanským prízvukom, netlačí ma do pózy, som preňho neodolateľná.
Možno si myslíte, že niečo na tom nesedí, veď predsa všetko nemôže byť také ideálne, akoby sme žili v rozprávke. Komplikácie prišli, keď Dara čakala druhé dieťa. Všetko prebiehalo hladko, len pri pôrode troška nastala chyba. Keď sa narodil ich prvorodený syn, nastali komplikácie, ktoré ich nenechali spať. Chlapček bojoval, rodičia pri ňom boli stále, a všetko sa spravilo. Opäť to mal byť krásny život, so všetkými krásami. Bola to šťastná rodinka, až kým jedného dňa Dare nezazvonil telefón. Čo by sa stalo, keby ho nezodvihla? Situáciu by to nevyriešilo, len možno na pár minút zmiernilo. Na takýto telefonát nikto nikdy nezabúda. Ostáva tu s nami stále. Dara sa v tej chvíli jej americký sen skončil.
Neznáma pani, ktorá sa ma ujala ako prvá, je stále so mnou. Nonstop sa ma niečo pýta a hovorí, že budem oukej. Dodnes si neviem celkom presne vybaviť jej tvár ani hlas. Odprevadila ma do vestibulu a odovzdala ma ochrankárom. Najstaršiemu z nich niečo šepká. Lúči sa so mnou, vyslovuje úprimnú sústrasť a opakuje, že budem oukej. „Nebudem oukej. Nikdy bez neho nebudem oukej.“ Počula som sa povedať a znova som spadla.
Kniha nám prináša skutočný príbeh Slovenky za veľkou mlákou. Príbeh o tom, ako sama prechádzala ružovou záhradou ale aj peklom. Autorka nám ponúka na podnose svoj vlastný život, krásny, ale neskôr dosť trpký.
Na knihu som sa veľmi tešila. Prvotne som si myslela že to bude román, akých sú tisíce, no pri začítaní, sa moja predstava o tejto kniha zmenila. Nie je to kniha, ktorú človek prečíta, založí a o týždeň, dva si na ňu ani nespomenie. Ponúkla mi sladké okamihy, ktoré som prežívala s úsmevom, ale aj tie trpké, pri ktorých som vypustila slzičku. Po prečítaní knihy som sa zamyslela nad tým, aké to musí byť ťažké pre tú ženu, aké to bolo hrozné pre predstaviteľku Daru, ako sa dá všetko zmeniť v jednom okamihu. Nič netrvá večne, aj keď to tak možno vyzerá. Všetky chvíle, všetkých ľudí si treba vážiť, ľúbiť ich, kým ich máme po blízku, pretože raz môže byť neskoro.
