Je o vás známe, že kam chodíte všade rozdávate pozitívnu energiu a sála z vás šťastie. Ako to robíte, podelíte sa?
To je iba mýtus, ktorý si o mne vytvorili ľudia. Ľudia, ktorí ma poznajú aj z práce či inej činnosti, dobre vedia, že viem byť aj ustatý, direktívny či nervózny :-). Najviac by o mne vedeli povedať moje deti. Tie sú najkrajšie zrkadlá, čo je vlastne v človeku.
Máte nejaký liek na šťastný život alla Hirax?
Áno. Sebapozorovanie, súvislosti, sebapremena. Bez poznania samého seba totiž neexistuje duševný vývoj.
S písaním ste začali po rozchode. Bol toto zlomový impulz, alebo len náhodná zhoda okolností a o písaní ste už snívali, túžili už pred tým?
Nikdy so o písaní nesníval. Za celý život som do šuplíka napísal jednu nepodarenú poviedku, nič viac. Iba som čítal. Veľa, veľa, veľa, pretože aj moja mamina a brat čítali veľa kníh. Stávalo sa, že v obývačke čítal brat, v kuchyni mama a ja v spálni. Mama bežne prečítala dve knihy za týždeň.
Ste známy aj ako cestovateľ. Precestovali ste Vietnam, Panamu, Thajsko, Fidži, Honolulu, Mexiko, Etiópiu, Indiu, Kostariku a Nový Zéland. Okrem krásnych chvíľ, nádherného prostredia, čo vám dali tieto krajiny? Naučili vás niečo nové, čo ste doteraz nevedeli, alebo nevnímali? Inšpirovali ste sa tam niečím?
Cestovanie ma naučilo rozhodnosti, pokoju, odvahe a preberaniu zodpovednosti za svoje činy. Keby som necestoval, nikdy by mi nedošlo do akej nádhernej krajiny som sa narodil, aké kráse ženy okolo mňa žijú, akí sme ako Slováci bohatí, že nám z vodovodov tečie zlato a že sme negatívni a večne nespokojní.
Je málo ľudí ktorý píšu cestopisy, foto-poetopisy, romány a aj poéziu. Vy ste výnimka, všetko to robíte, píšete. Čo je vám z toho najbližšie? Čo vám robí menšie problémy pri písaní?
Nemám problém s ničím. Robím to, čo cíti moje srdce. Cestujem, fotím, píšem čo vidím a zažívam. Nie som spisovateľ, fotograf, či hudobník - som hravé a tvorivé dieťa, ktoré sem poslal Boh, aby druhým ukázalo, že hranice si určuje každý sám.
O pár dní vám vychádza pokračovanie úspešného Šľabikári šťastia. Na čo sa môžeme tešiť?
Podnázov sa volá sSebapoznanie, súvislosti, sebapremena. Myslím, že to hovorí za všetko. Snažím sa odpovedať, prečo človek priťahuje „zlého“ partnera, prečo sa nám neplní to, po čom túžime, čo je dôvodom prehnaného ospravedlňovania a sebaobviňovania. V knihe rozoberám, ako riešiť tlak ohovárania a závisť, aký je skutočný pôvod chorôb. Stáva sa vám, že čím viac druhým pomáhate, tým viac vám škodia? Aj na túto otázku v knihe nájdete odpoveď.
Ako každý spisovateľ, máte aj dobré aj zlé ohlasy. Ako beriete kritiku, a najväčšiu chválu od vašich fanúšikov, čitateľov?
Chvála je škola krotenia môjho ega. Kritika je lekciou pochopenia pohľadu iných, je školou pokory a ďakovania za úspech, ktorý mám. Ďakujem teda obom typom ľudí. Nie je totiž nič horšie ako nezáujem.
Vo svojom vydavateľstve vydávate knihy, zbierky básni. Čítate ich osobne, alebo máte na to ľudí? Podľa čoho ich vyberáte, je to rozhodnutie jednotlivca alebo produkt brainstormingu?
Čítam skoro všetko. Nedočítal som len pár románov, ktoré som iným autorom vydal. Teraz sa nachádzam v období, kedy úplne utlmujem svoju vydavateľskú činnosť, takže prosím ľudí, aby mi nič neposielali. Nechal som si len autorov, ktorých mám...
Máte pri všetkých vašich aktivitách čas aj na seba, rodinu a na svoje vlastné koníčky? Nemáte občas pocit, že vám utekajú niektoré veci pomedzi prsty?
V súčasnosti more môjho času venujem mojim deťom. Sárka má dva a pol roka, Samko bude mať rok a pol. Len hlupák by premeškal tento najkrajší vek svojich detí, preto sa tento rok čitatelia nedočkajú môjho nového románu. Vydám len druhý diel Šlabikára a šiestu básnickú zbierku Povedz iba slovo. Obe knihy by mali uzrieť svetlo sveta 7.októbra tohto roku.
Prezraďte nám niečo, čo o vás ešte čitatelia, fanúšikovia a priaznivci nevedia.
Neviem, čo nevedia :-) Vďaka mojim románom musia o mne minimálne všetko tušiť :-).
Založili ste kapelu Editor, Nothing, Bestialit, ktorá sa neskôr premenovala na Lunatic Gods, no momntálne hráte iba v metalovej kapele Ramchat. Taktiež ste založili hudobné vydavateľstvá Hirax Records a Hrom Records, internetový obchod pre mladých Hirax Shop a knižné vydavateľstvo HladoHlas. Máte problém so stereotypom, že stále idete do niečoho nového?
Ak moje srdce zavelí, že je čas vydať sa novou cestou, pustím všetko staré a idem do novej veci. To je vždy smrsť energie. Tak tomu bolo aj pred necelými dvomi rokmi, kedy som založil pagan metalový Ramchat.
Ak by o týždeň nastal koniec sveta, ako by ste využili ostávajúci čas?
Hral by som sa s deťmi. Pravdepodobne by sme spolu sadili stromy. Znie to pateticky, ja viem, ale bolo by to asi posledné poďakovanie Matke Zemi, že nás nesie na svojom chrbte a dáva nám všetko, čo máme.
Čo by ste na záver odkázali čitateľom?
Nech čítajú (nielen mňa), tvoria, smejú sa, pozorujú, kým sa stali, kým spali a menia sa v lepšie bytosti. Stačí myšlienka a všetko sa pohne dopredu. Dnes o chĺpok, zajtra skokovo...
Pavel ďakujem vám za tento pozitívne ladený rozhovor. Osobne ste ma najviac dostali vašou odpoveďou o sadení stromov, kiež by bolo takých ľudí ako ste vy viacej...
