Malasom to šťastie spatriť toto krásne mesto minulýtýždeň, aj keď len na 3 dni, ale predsa..je predsa lepšieniečo vidieť na živo ako o tom iba počúvať, poprípadesi to vizuálne pozrieť na internete..osobný zážitokje krajší a zanechá v nás hlbší dojemako iba fotky..
Našunávštevu v Paríži sme najskôr začali hľadanímhotela, kde by sme sa na zhruba 2-3dni uložili, mali sme šťastie av 3 hoteli sme sa hneď ubytovali, prišli sme tam v stredu, kedybolo oveľa ľahšie zohnať hotel ako vo štvrtok či piatok,pretože v týchto dňoch väčšina hotelov mala vyvesenútabuľku s nápisom oznamujúcim, že sú plní,kompletne obsadený..
..taktovyzerá bežná ulička v Paríži s hotelmi, nielen na Slovensku je špina a bordel na ulici..
Keďsme zložili svoje veci vybrali sme sa do mesta..naše prvékroky v tejto metropole viedli k víťaznému oblúku,ktorý sa začal stavať (ako všetci vieme) na príkazNapoleona Bonaparteho. Človek ako ja si pri tomto monumente pripadátak strašne malý, v tom kameni je kus histórie..Podoblúkom horí večný oheň, ktorí zomreliv oboch svetových vojnách, ale nikdy neboliidentifikovaní. Japonskí turisti si samozrejmenenechali ujsť príležitosť a okamžite sa pritomodfotili..fotili všetko, čo sa hýbalo aj nehýbalo:-)) Pekne som si obišla oblúk dookola a z čoho som zostalaprekvapená bola tá doprava, ktorá mámpocit sa tam neriadi žiadnymi predpismi :-)) všetci sa tlačia,hrnú, dupú na plyn, podaktorí na brzdu a hlavnevšetci trúbia, trúbia a trúbia..neviem, činaozaj majú na to dôvody alebo len trúbia, lebo vParíži to nosí..v tej veľkej mele nie je šanca, abysa rozpoznalo, kto na koho trúbi. Odpozorovala som tiejednotlivé cesty, ktoré sa od oblúka vinú,pokiaľ som to dobre spočítala, 8 rôznymi smermi. Mneako šoférke začiatočníčke spadol zo srdca veľkýkameň, že tam nemusím jazdiť, ale som si istá, žeje to všetko iba vec zvyku..
Odtiaľtosme sa vybrali hádam na najznámejšiu obchodnúulicu v Paríži na Champs-Elysées. Mne osobne tátoulica nepripadala až taká okúzľujúca, nenašlasom v nej nič, čo by ma bolo upútalo alebo mi oči potiahlo.Ulica ako každá iná, tam McDonald, tam predajňaCitroenu, Cartier, Disney so svojimi rozprávkovýmipostavičkami, kaviarničky, kiná, reštaurácie ahlavne veľa ľudí..Presvedčila som sa, že ľudia v núdzinie sú len u nás, že aj tam poznajú prázdnepoháriky, do ktorých si pýtajú drobné,aj tam spia bezdomovci v spacákoch na ulici, rovno natejto..tlačia si pred sebou celý dom, čo majú, chodiaza Vami s vetou „Do you speak english?“. Máte smolu, akodpoviete, čo i len „NO“, lebo v tom momente sa na Vásnalepia a začnú sa pýtať ďalšie vety po anglicky,ktoré majú napísané na papieriku ajediné, čo chcú, sú peniaze..takže asi taktona mňa zapôsobila svetoznáma Champs-Elysées.Očakávala som, že keď po nej pôjdem budem počuťnejaké francúzske šansóny alebo aspoň nejakúhudbu..nič som nepočula :-)) ale som videla, že aj vo Francúzskupracujú odťahové služby .. práve na tejtoulici pri konzumácii Siesty na cesty :-))
Prešlisme ju celú, doviedla nás až k Louvru..neuveríte,aleaj tam sa to hemžilo Japoncami, ktorí opäť všetkozachytávali na svoje moderné technické výdobytkyv podobe foťákov, telefónov, kamier..nemámproti nim nič..vždy sa nad tým len tíškopousmejem..asi takto :-))
Louvreje krásny, je čarovný a je neoddeliteľnou súčasťouParíža, ale aj tak si myslím, že tá Mona Lisanie je pravá :-)) tá pravá bude na inom mieste:-)) ako klasickí turisti, sme si odfotili pyramídy zoskla..trošku sme nasali atmosféru rokov minulých,popozerali sme sa, pozreli sme si suveníry od výmyslusveta (na každej je Lisa :-)) - ceruzky, najnovšie sú to asižabky (myslím tie šľapky), puzzle, kalendáre,samozrejme knižky, kľúčenky..a mnoho ďalších..Keďsme si mysleli, že je čas ísť, tak sme odišli :-))
Bolauž síce tma, ale aj tak sme sa rozhodli, že si ešte skočímepozrieť asi najväčšiu dominantu Paríža, aj napriektomu, že čas pokročil a my sme už boli unavení a tak tedana koniec nášho prvého dňa pobytu vo Francúzskusme sa vybrali k nej...
KEifelovke..
VidieťEifelovku za tmy a cez deň, sú dve úplne odlišnéveci. Mali sme šťastie, a zastihli sme Eifelovku v čase, keď sapráve zažala, najskôr blikala asi 20min.
Svetielka(niečo ako stroboskopy) na nej, ale súčasne svietilo na mnesa zdá, že zlatú farbu (niečo medzi zlatou aoranžovou), svetlá prestali blikať a už len svietila..
kukalisme stojac na moste, pod ktorým pretekala večernáSeina..
Prešlisme až úplne k nej, medzitým nás 8x oslovili,či nekúpime suveníry, 3x sa spýtali, čihovoríme po anglicky :-)) Náš prvý deň saskončil cestou do hotela..
Druhýdeň sme opäť začali s Eifelovkou :-)) pekne sme sa postavilido radu na lístky, kde sme čakali cca 30min, ujo strážniknám pozrel do vaku, a keď tam uvidel plechovky coca-colyzačal na nás francúzky hovoriť :-)), tak my na nehospäť anglicky a lámavou angličtinou nám povedal,že to musíme vyhodiť alebo vypiť :-) tak sme si povedali,že to vypijeme, zajeme čokoládovou tyčinkou a budeme maťcigánske raňajky za sebou :-)) tak aj bolo..
Lístkysme si kúpili hneď na tretie poschodie..natlačili náshádam 30ks do výťahu, ktorý stál aj naprvom poschodí, na ktorom sme nevystúpili, lebo je tamiba reštaurácia, vystúpili sme až na dvojke a zdvojky sme išli iným výťahom na tretie poschodie. Jaosobne som musela dlho naberať odvahu, aby som vyšla až úplnehore a pozrela sa na sivý, uprášený Paríž..
Neviemako to opísať..na tom treťom poschodí boli 2 možnostiako sa na Paríž pozrieť. V prvom prípade ste sa mohlipozerať akoby z izby, bolo to tam zastrešené, úzkeokná, nad ktorými bola svetelná tabuľa, naktorej boli vlajky štátov z celého sveta, pri nichbolo napísané o aký štát sa jedná,ktoré je jeho hlavné mesto a vzdialenosť z Eifelovkydo daného mesta v km..
Akeď sme sa osmelili vyšli sme hore ešte schodmi, kde na násfúkal studený vietor, kde to bolo oplotené amohli sme sa bez zbytočných skiel pozerať na ku skutočnýParíž :-))
takžepo vzhliadnutí Parížu z výšky cca 300m (ževrajs anténou 320m) sme sa vybrali vzhliadnuť ajniečo moderné..
LaDefense..
osobnema táto oblasť nijako špeciálne nelákala,pretože sa jednalo o moderné umenie odvedené nabudovách, takže to pre mňa znamenalo tony kovu, skla, ocelea iného stavebného materiálu..tak aj bolo :-))
oblasťnebudem bližšie komentovať, lebo vo mne nezanechala nejakýhlbší dojem, takže poskytnem len pár obrázkovk nahliadnutiu..hádam iba to, že v tejto štvrti za nachádzamoderný „víťažný oblúk“
vňom vnútri sú administratívne priestory
samozrejmebolo možné vyviesť sa hore výťahom a opäť sapokochať výhľadom na Paríž, ale odolali sme tomu:-))
Pomalysa nám zvečerievalo a tak nás napadlo ísť sipozrieť preslávanú tančiareň (tak som to našlaniekde na internet) Molin Rouge, ktorý ma sklamal zo všetkéhoasi najviac. Očakávala som aspoň nejakú nemravnúulicu :-)), nejaké sporo odeté ženy, sexshopy..realita bola úplne inakšia..vystúpili sme zmetra a hneď sme spatrili slávny „mlyn“ a to bolovšetko..pár blikajúcich neónovýchnápisov, ktoré oznamovali, že sa jednalo o MoulinRouge, oproti boli asi 2 obchody s rôznym oblečenímsexuálneho podtónu, žiadna hudba..vonku stálibodyguardi alebo čo to bolo..kým sme tam boli spozoravali smeaž 1 starší pár, ktorý sa tam vybral, madam sitotiž prezúvala bežnú obuv za lodičky..ceny pre násSlovákov (aspoň nám trom) sa zdali horibilné od99 eur za osobu až po 175 tuším, možno je to ešte ajdrahšie, to sme len tak na chvíľu vzhliadli cenník zvonku ulice..takže bolo to veľké sklamanie pre mňa :-((
KatedrálaNotre Dame nás zaujala v tretí deň. Vybrali sme sa tamráno, bolo tam veľa turistov, veď ako v celom Paríži,boli tam živé sochy, študenti, ktorí tampravdepodobne mali asi prednášku, usilovne si zapisovaliinformácie, Japonci neuhádnete čo robili :-)) Vošlisme dnu..je to jednoducho kostol, krásny, veľký,skrývajúci v sebe kus histórie..na chvíľkusme si tam sadli a vnímali ten pokoj a rozmýšľali smeo Quasimodovi, ako tam mohol utekať, schovávať sa..je tocelé dosť priestranné..vnútri bolo zakázanéfotiť, ale blýskalo sa to tam bleskmi z fotoaparátov:-)) vonku pred vchodom sme natrafili opäť na ľudí vnúdzi, matka klačala na kolenách, na kolenáchjej spalo dieťa v oteplovačkách alebo čo to malo (určitemu prikázala, aby spalo a ani sa nepohlo) a pred seboupohárik, veď predsa bohatí turisti sa isto zľutujúa čo to jej posunú..tak aj bolo..
Keďuž teda ste v Paríži nemôžete vynechať Sacre Cour:-))
naša posledná návšteva viedla do tejtobaziliky. Bolo možné sa tam dostať dvoma spôsobmi, buďsi to vyšlapať (hádam 1000schodov) alebo neďaleko odschodov bolo umiestnené niečo ako výťah.
TenVás vyvezie, ale samozrejme za mierny úplatok. Keďžesme už na letisku prišli o 38eur za lístok na metro na 3dnia zhodou okolností bolo možné výťah uhradiťaj týmto lístkom, tak sme to využili a hore smechvíľku vnímali atmosféru Paríža znadhľadu..Nie zbytočne sa Parížu hovorí „Perla naSeine“
Somrada, že som navštívila ďalšie veľké mesto našejveľkej Európy. Videla som Eifelovku na živo, splnil sa misen, mala som možnosť nadýchnuť sa Paríža, mestamódy (kde má asi každý svoj vlastnýmódny smer). Určite v sebe skrýva ešte oveľa viacako sa dalo odhaliť za 3 dni, ale som rada, že sa námpodarilo zvládnuť aspoň to, o čom som tu písala..
