V určitých životných situáciách sa môže ustálené slovné pomenovanie zmeniť na ustálené slovné úskalie. Ak chceme byť čo k čomu, občas použijeme nejaký ten frazeologizmus, aby sme zvýraznili ich flexibilitu a náš osobný intelekt.
V mori frazeologizmov narazíme na jeden bod. Nos. Človek by si myslel, že taký nos slúži len na dýchanie, alebo rozoznávanie vôní. Nie je to úplne tak. Ak ste čo k čomu uvedomíte si, že taký nos má veľmi široké pole pôsobnosti.
Napríklad nálada. Ráno vstanete, chcete sa ísť osprchovať a netečie Vám voda. Musíte sa obliecť a ísť do roboty. Lamentovaním nad sprchou ste stratili drahocenný čas a nestihli ste autobus do práce. V práci Vás ráno vítajú so slovami ,,dobré ránko´´ a vy im odvrknete ,,čaute´´. So zachmúrenou tvárou kráčate do svojej kancelárie. Akonáhle zavriete dvere, niekto z kolegov sa opýta ,, čo mu zase sadlo na nos?. Ak ,,má ale niekto z Vašich kolegov na to nos´´, je to jasné ako facka. Môžeme povedať, že taký nos teda vypovedá o našej inteligencii.
Je aj možnosť, že sa Vaši kolegovia snažia prísť na príčinu toho, čo Vám ,,sadlo na nos´´ a sú od pravdy míľami ďaleko, až ,,odídu s veľkým nosom´´. Nos je v tomto prípade symbolom sklamania. Ak neprídu na to, ,,kde je pes zakopaný´´, ale ich sklamanie nebolo také hlboké, že by prestali čmuchať okolo Vášho nie moc dobrého naladenia, budú Vám chcieť pomôcť. Kto však bude obeť, ktorá sa odhodlá a vydá sa s Vami prehovoriť po Vašom odvrknutom ,,čau´´? Kolegovia si hodia mincou, alebo budú poťahovať zápalky, kto prehrá bude musieť. Zo spolupatričnosti povedia tomu, kto pôjde nech sa nebojí, veď mu aj tak ,,nikto z nosa neuhryzne´´. Môžeme zas len žasnúť. Nos je v takomto prípade žriedlom statočnosti.
Kolega posilnený slovami pléna zaklope a ocitne sa u Vás v kancelárii. Opýtate sa ,,čo chceš?´´ a on sa neodvážne opýta ,, stalo sa ti niečo?´´. Odpoviete mu, že nič a z ničoho nič vám začne rásť nos, pretože ste klamali. Aký je ten nos citlivý však? Ak už spolupracovník nemá silu ďalej pátrať, vzdá sa, otočí sa a vychádza dverami z Vašej kancelárie. Dvere buchnú, vy sa zobudíte vo vlastnej posteli a zistíte, že to bol iba sen. Ráno je príjemné, pretože ste si počas sna uvedomili, že ľuďom vôkol na Vás záleží. S dobrou náladou a slovami ,,dobre ránečko´´ prichádzate ráno do roboty.
A čo s nosom?
Dúfam, že ste prehodnotili svoj názor a uvedomili si, prečo máte byť svojmu nosu právom vďačný. Nos je v strede každej tváre, je len jeden, výnimočný, nie je to len náhoda, môže za to NOStradamus!
