Ty si mi povedal, že rád ma máš.
Prečo si utekal nehľadiac na moju tvár?
Nehľadiac na to, čo bolo a je okolo nás.
Nehľadiac na naše sny, túžby, priania,
sťa ako svetlo sa v tme stratia.
Ráno si šťastný a plný ideálov,
večer smutný a stratený hľadáš moju tvár.
Zo dňa na deň meníš svoju tvár,
nehľadiac na to, čo si každému vzal.
Úsmev, lásku a nádej,
si len druhým bral
a naspäť si to nedokázal odovzdať.
Pýr zalieva tvoju tvár,
keď cudzím perím chváliš sa.
Len slabých si k sebe bral,
abys ukázal akú moc nad nimi máš.
Sťa búrlivý plač ozýval sa vo výšinách
a volaniu o pomoc nik zabrániť nezmohol.
Srdce sťa krehké ako váza
prázdnom usína a žiaľom praská.
Lesť čos mi zavesil na plecia,
už ďalej nevládzem znášať.
Tvoj cieľ bol jasný,
človeka dostať do extázy.
Dostal si mňa, dostal si iné
zahodil si ma nevinne?
Toť otázka nevinná,
na moje sily však prisilná.
