Horúci čaj, rukavice, čiapky, teplé ponožky a najlepšie gumáky boli nevyhnutnou súčasťou povinnej výbavy. Hneď cesta k rieke ukázala, že tento rok to bude o niečom úplne inom. Polia z časti ešte zaliate, alebo aspoň pod močené, dali zabrať a vyskúšali kreativitu transportu.
Hoci treba podotknúť, že opäť bolo na našom úseku rieky vybudovaných vďaka prírodným podmienkam a ľudskému dodávaniu materiálu hneď niekoľko odpadkových zdrží. A aj keď sú to práve ony, ktoré často prispievajú k vylievaniu rieky z koryta, práve kvôli chladu padlo rozhodnutie nechať ich na zvieranie v krajšom a hlavne teplejšom počasí.
Zbieralo sa po oboch brehoch rieky a z časti z polí, na ktorých ustupujúca voda zanechala svoju stopu civilizácie (PET fľaše, igelity, polistirén ...). O čo viac sme sa nachodili, o to viac sme sa presvedčili, ako si my ľudia ničíme svoju prírodu, ktorá sa svojou krásou snaží nášmu tlaku vzdorovať.
Spracovateľ odpadu mal požiadavku na čiastočné triedenie odpadu aspoň na dve časti a to PET fľaše a ostatný. Preto sme si rozdelili čierne a modré vrecia a šup do skupiniek a zbierať. Ani sme sa nenazdali a s pôvodných dvoch - troch hodiniek , to napokon bolo takmer šesť, ale stálo to za to.
Pohľad na päťdesiatku plných vriec bol o to krajší, že ich bolo potrebné sústrediť na jedno miesto, z ktorého ho je možné odviesť. Na tomto mieste patrí vďaka naším mužom, ktorí sa museli každý niekoľkokrát otočiť, aby z celej vyzbieranej trasy, poprenášali tú kopu odpadu bližšie k ceste. Nebolo to jednoduché, ale zvládli to bravúrne. Ďakujeme Vám.
Vďaka patrí všetkým, čo prišli a naozaj to pola pestrá vzorka od najmenších po väčších. Trinástke zberačov i všetkým, ktorý ju akýmkoľvek spôsobom podporili patrí moje ĎAKUJEM.
A všetkým patrí moja možno trochu klišé výzva, chráňme si prírodu a vodu zvlášť. Nezabúdajme a to je realita, že život bez nej nie je možný, tak si ju neničme svojím vlastným konaním...
