Vyburcoval ma k zamysleniu. A prišla som k záveru, že je to naozaj pravda. Lebo ak sa zamyslím, môžeme ľudí rozdeliť do niekoľkých skupiniek, teda aspoň zdanlivo.
Do prvej skupiny by som zaradila všetkých tých, ktorí skrížili náš život, v jeho určitej fáze boli jeho nedeliteľnou súčasťou, ale čas, okolnosti a životné cesty ich odviedli niekam z dohladu. No predsa, sa raz za čas, keď sa dostanú do vašich končín, ozvú. Prídu na kávu, či pozvú na pivo. Takí občasníci, ale spoľahliví. Nevidíte sa často, ale viete, že ak sa dostanú na dosah niekoľkých kilometrov, urobia aj nemožné, aby si ukradli pár minút s vami.
Ďaľšiu skupinu, by mohli tvoriť taký, o ktorých by platilo takmer všetko z bodu 1, okrem konca. Ten by sa dal nahradiť príslovím zíde z oči, zíde z mysle. To čo bolo bolo. Viac stretnutí sa konať nebude. Kapitola uzavretá.
Skupinu č. 3 by mohli tvoriť tí, ktorí sú priateľia ako treba. Sú vždy po ruke. Nikdy nás nenechajú v štichu. Sú s nami v daždi aj v slnečných dňoch. Vedia, kedy dať priestor a voľnosť i kedy byť otravní a neodbytní. Často ich je ako šafranu.
Potom ma napadá skupina, ktorí náhodné stretnutia začínajú, alebo končia vetou, musíme niečo vymyslieť a stretnúť sa. Pritom obom je jasné, že je to fráza typu, aké je dnes počasie. Neznamená to viac ako konverzačnú frázu a zo stretnutia nikdy nič nebude.
Ďaľší typ je sú tzv. sľubotechňáci. To sú tí, čo majú strašne veľa predsavzatí a plánov, ako by bolo treba sa stretnúť, koho všetkého zavolať, aké to bude super, prípadne majú aj nápad na čas a miesto, ale ak má prísť k lámaniu chleba vždy do toho záhadne niečo príde.
Ešte by sme mohli zadefinovať "nenehraditeľných workoholikov". Tí by sa tiež "strašne radi" stretli, ale nedá sa, majú toho toľko a samozrejeme by to bez nich nevydržalo tú hodinku dve. Sú nevyhnutne potrebný niekde úplne inde, ako sa koná stretnutie, ktorého možno boli aj iniciátorom.
Poslenú skupinu by mohli tvoriť úplní ignoranti. Tí, ktorí ani nepredstierajú, že by mali záujem o nejaký kontakt. Na rovinu a priamo sú ochotní priznať, že viac ako nevyhnutné kontakty nemienia s vami udržiavať.
Hádam sa mi podarilo vytvoriť skupinky, do ktorej sa dajú potriediť všetci, tí s ktorými sme sa kedy snažili, či budeme snažiť stretnúť. Je ich celkom dosť. Čo poviete? Ale keď sa dobre zamyslíte, môžeme sa hermeneuticky vrátiť na začiatok. Ľudí vo svojom okolí môžeme rozdeliť jednoducho iba na dve skupiny. A to tí, ktorým stojíte za námahu, ktorú treba vynaložiť, aby sa stretnutie uskutočnilo a tých, ktorým za tú námahu nestojíte.
A nech by chcel tvrdiť kto chce, niečo iné, toto je jednoduchá pravda, kto sa s tebou chce stretnúť čas a priestor si nájde.
Preto vážte si tých, čo vynakladajú námahu na stretnutie s vami. A naopak nešetrite námahou, ťažko hľadať niečo cennejšie než sú kvalitné ľudské vzťahy. Veľa krásnych a príjemných stretnutí prajem :)
