Voices je nezisková organizácia, aj keď možno trochu neobyčajná. Kto ju tvorí a ako vzniklo toto zloženie.
Voices je mladá organizácia. Fungujeme dva roky, ale podľa množstva vecí, ktoré už máme za sebou mám pocit, že to bolo oveľa dlhšie obdobie. Ak ti pripadáme neobyčajní, teším sa. Neobyčajné veci sú mi sympatické. S kolegom Ivanom Ježíkom sme v predchádzajúcom zamestnaní úzko spolupracovali a už vtedy sme začali pripravovať a produkovať sériu krátkych videofilmov na internet, ktorú sme nazvali Na jednej lodi. Predstavovali sme si v tých krátkych flashoch známych aj menej známych ľudí, ktorí nejakým spôsobom podporovali alebo realizovali neziskové projekty a aktivity. Keďže sme sami pracovali v neziskovom sektore, spoznávali sme veľa obdivuhodných ľudí so skvelými nápadmi, ktorým sa veľa poroznosti v médiách nedostávalo. Pokúšali sme sa o tvorbu akéhosi alternatívneho média (v zmysle alternatívy voči komerčným a verejnoprávnym médiám). Ako formát sa nám najvhodnejším a najautentickejším zdalo práve video a ako priestor - internet -so svojimi takmer neobmedzenými možnosťami.
Aké boli vaše začiatky?
Začiatky boli čarovné v takej čistej radosti, ktorú nám ta práca prinášala. Videá sme zverejňovali vo videoblogu na sme.sk. Postupne sa okolo nich budovala komunita pravidelných divákov a priaznivcov, ktorí nám dávali najavo, že naša práca má zmysel, lebo sa v nej dozvedali veľa nového. Veľa nového sme sa popri tom naučili aj my. Spomínam si, ako sa ma raz Ivan opýtal, či si nezaložíme niečo vlastné. Keďže sme sa tejto práci a novým výzvam, ktoré so sebou prinášala chceli venovať naplno, bolo rozhodnutie jednoduché. A tak vznikla vo februári 2008 Nezisková organizácia Voices. Zostava bola teda od začiatku dvojčlenná. Veľmi nám pomáhal Pino Ungvölgyi z kapely Puding pani Elvisovej. Od januára 2010 je stálym členom nášho tímu Peťo Zahradník, ktorý má na starosti najmä prípravu vzdelávacích podujatí. Úžasnú prácu však odviela celá skupina našich spolupracovníkov - kameramanov, strihačov, lektorov - bez ich talentu a schopností by sme neexistovali.
Čo je hlavnou náplňou Voices?
Zameranie našich aktivít sme formulovali postupne. Od začiatku sme však s Ivanom vedeli, že chceme podporovať aktívnosť, tvorivosť a otvorené myslenie. Tieto atribúty sú nám blízke a vnímame ich ako dôležité u množstva obdivuhodných ľudí, ktorých chceme zviditeľňovať a na ich prácu poukazovať. Zároveň chcem prispievať k skvalitňovaniu a profesionalizácii práce neziskových orgnanizácií, preto sa snažíme zdieľať svoje skúsenosti na vzdelávacích seminároch. Sú primárne o internetovej komunikácií, ale aj iných užitočných témach. Názov sme vytvorili kombináciou slov - video, communication, society - voices ako rôzne hlasy, rôzne názory, rôzni ľudia. Naďalej pokračujeme v tvorbe krátkych videofilmov, ktorých sme od svojho vzniku vyprodukovali a na internete zverejnili vyše 80. Videofilmy sú začlenené do tematicky odlišných sérií, ktoré súvisia s našou filozofiou. Na našej webstránke je séria Nápad sa ráta o nápadoch ľudí, ktorými pomohli alebo uľahčili či spríjemnili život druhým. Séria Hudobné úlety je o mladých slovenských hudobníkoch, ktorí prinášajú na scénu netradičnú tvorbu, neprispôsobujúcu sa masovej obľúbenosti. Mladé slovenské kapely podporujeme aj hudobným spravodajstvom Úletky. Séria Svet sa nás týka zase predstavuje výpovede desiatich Slovákov dobrovoľnícky alebo profesionálne pomáhajúcich v zahraničí. Na stránke sa dajú pozreiť aj videá Na jednej lodi a aktuálne veľa pribúda do sekcie Videá z Voices Live. Multižánrové podujatia Voices Live sú popri videofilmoch a seminároch naším tretím najživším projektom.
Tvrdíte, že prinášate nové, originálne videnie- v čom ?
Áno, snažíme sa o iné videnie. Čokoľvek robíme, robíme úprimne, bez zbytočných fráz. Akcent na iné videnie sme mali na zreteli od začiatku tvorby videofilmov - prinášame netradičné, pomerne málo známe témy, predstavujeme zaujímavých, pomerne málo známych ľudí a to v ich autentických výpoveďach vo filmoch alebo v rozhovorch na podujatia Voices Live. Vieš, možno to niekomu nemusí pripadať ničím výnimočné, snahou každého umelca či aktívneho človeka je vytvárať veci originálne, výnimočné, iné. Ale možno nie každý má odvahu vzdať sa istoty trvalého zamestnania, pokúsiť sa postaviť na vlastné nohy, od základu začať budovať novú značku, povedomie o nej, komunitu okolo nej, prestať sa len sťažovať a kritizovať, ale začať aj reálne niečo robiť pre pomoc iným. Naša forma pomoci nie je tradičná, hmatateľná, je skôr v rovine zviditeľňovania dobrých vecí, motivovania iných k aktivite a zapojeniu sa a snáď trošku aj (verím, že áno) v skultivovaní povedomia ľudí o tom, čo sa na Slovensku deje a tvorí. Ak ti to znie ako klišé, ver, že to tak vôbec nemyslím. Chváliť vlastnú robotu mi nikdy veľmi nešlo, je to skôr otázka na tých, ktorým sme pomohli a sú nám vďační, pár dôkazov mám.
Momentálne ste už asi dosť zabehnutí. Máte veľa fanúšikov?
Hm, zabehnutosť je relatívny pojem. Stále ma poteší, keď mi niekto povie, že Voices pozná, že videl nejaký náš film alebo bol na seminári či lajfke. Myslím, že znalosť značky má stúpajúcu tendenciu. Filmy videlo v priemere 10 až 12 tisíc divákov v prvom týždni zverejnenia (niektoré odvysielali televízie), na Voices Live chodieva priemerne 200 ľudí, na Facebooku máme vyše 1600 fanúšikov-neviem, je to veľa? Čísla sú relatívne...
Neoberajú vás o energiu klasické byrokratické opletačky, ktoré sú spojené s vašou prácou?
Ale to vieš, že si občas povzdychneme, hlavne Ivan - je to zväčša na jeho pleciach. Smutnejšie to je, keď vkladáš kopec energie do prípravy žiadostí o grant a po týžňoch čakania dostaneš negatívnu odpoveď. Ale to k tej práci patrí, tak nám neostáva nič iné, len sa cez to prehrýzť. Potom zas prídu pozitívnejšie správy a aj administratíva ti príde znesiteľnejšia.
Financie- zohnať ich je ťažké, kto vám pomáha?
Pomáhame si ako vieme. Na niektoré fundraisingové príležitosti sme ako novovzniknutá organizácia ani nemali nárok. Potrebovali sme sa rozbehnúť, dať o sebe vedieť, zacieliť svoje aktivity a zmapovať výsledky. V priebehu prvého roka nám toho podarilo veľa vďaka rozbiehaciemu grantu. Ten skončil a po roku činnosti prišla tá nešťastná kríza a nám teda vôbec ale vôbec neprišla vhod. Našťastie sa podarilo nadchnúť aj niektorých firemných darcov, ktorí nám fandia a chápu, že súčasné kultúrne dianie a aktivity občianskych združení a neziskových organizácií možno podporiť aj prostredníctvom nás. Je to ale stále boj o prežitie. Veľmi dúfam a želám si, aby sme ho ustáli.
Ostatné neziskovky majú v rukách nejaké výsledky svojho snaženia. U vás je to v tomto smere asi trochu iné. Aká je odozva, spätná väzba?
Máš pravdu, je to iné. Máme oveľa menej papierov v šanonoch:) Aj sme si s Ivanom nakúpili také pekné v korporátnych farbách, ale rýchlejšie sa nám predsa len plnia obaly s napálenými DVDčkami a foldre v počítačoch. Náš komunikačný kanál je primárne internet, preto sme aj spätnú väzbu čerpali v prvom roku najmä z neho - z reakcií na filmy, mailov. Pociťovali sme však, že skupina priaznivcov rastie (nielen z počtu pozretí videofilmov a fanúšikov Myspace a Facebook-u), preto sme premýšľali, ako sa s ľuďmi stretávať nielen online a posúvať témy, ktorým sa venujeme širšiemu publiku naživo. A tak sme pri príležitosti prvých narodenín zorganizovali Voices Live. Odvtedy sme tento nápad povýšili na tradíciu pravidelných mesačných akcií, kde dostávame spätnú väzbu naživo.
Spolu s Ivanom ste vytvorili jedinečný projekt Voices Live, kde sa snažíte počas jedného večera predstaviť zaujímavých ľudí. Čo môže čakať divák, ktorý sa príde na vašu „lajfku" pozrieť?
Divák môže zažiť za jeden večer veľa zážitkov. V dvojhodinovom moderovanom programe spájame film, hudbu, rozhovory, literatúru, divadlo malej javiskovej formy. Program je vystavaný z krátkych blokov. Na veľkom plátne premietame videofilmy prevažne vlastnej produkcie, rozprávame sa s hosťami, kapely hrajú akusticky, čítame z aktuálnej slovenskej literatúry. Záznam sa dá pozeraťna internete, krátke videá sú na našej stránke. Naše lajfky sa odlišujú od väčšiny kultúrnych podujatí na Slovensku. Voices Live treba zažiť, zážitky sa ťažko rozmieňajú na slová. Veď to poznáš sama...
Na vašej stránke si môžu ľudia pozrieť rôzne videá, ktorými predstavujete zaujímavých ľudí. Čo tomu predchádza? Ako tých ľudí hľadáte?
Účinkujúci našich filmov a predstavované témy sú do prevažnej miery odrazom nášho vkusu a našich preferencií. Veď je to náš projekt, nie? Ale žartujem, niekedy mám pocit, že stačí byť otvorený a vnímavý voči podnetom, stretávať sa s ľuďmi, načúvať im, k tomu trošku browsovať a o nové nápady a porozuhodných ľudí nie je núdza. Informácie si nás vždy nejako našli. Na niektorých účinkujúcich sme dostali tip od iných, ďalší sa nám ozvali sami. Potom nasleduje prípravná fáza. Ja s Ivanom vystupujeme v príprave videofilmov ako dramaturgovia, redaktori, scenáristi a tak trochu aj režiséri zároveň. Na nakrúcanie a post produkciu si prizývame profesionálov. Pre každú sériu sme mali samostatný minitím.
Andy, ty si pracovala predtým aj v iných neziskovkách...
Ak dovolíš, porovnávaniu sa vyhnem. To pre mňa nie je podstatné. Všade som sa niečo naučila. Vo Voices pracujem preto, lebo mi umožňuje realizovať mnohé ambície a nenaplnené sny. Ak tým navyše niekomu pomáham a niekoho tým teším, je to najviac. Naviac - na Voices si vážim snahu o profesionalitu v každom ohľade.
Tu máš na starosti Hudobné úlety a krátke správy - Úletky. Prečo táto kultúrna oblasť?
Pri vzniku Voices sme debatovali o tom, na ktoré témy sa vo videofilmoch zacielime. Ja som sa veľmi chcela venovať kultúre a umeniu, ale nakoniec sme sa rozhodli pre užší záber - hudbu. Za posledných pár rokov som mala možnosť spoznať veľa slovenských kapiel a hudobníkov. Jedného mám doma a ten ma vždy upozorňoval na nové veci a sťažoval sa, že okrem Rádia_FM, pár festivalov a hudobných akcií tu mladé slovenské nekomerčné kapely nemajú žiaden priestor. A tak sme si povedali, nefrflime a pokúsme sa pre ne niečo spraviť.
Ako sa ti točili hudobné úlety? Je tento seriál už ukončený? Pripravujete niečo podobné?
Hudobné úlety to je splnený sen. Bolo to neuveriteľne pekné a objavné obdobie, plné nových stretnutí, miest, podnetov. Je to zážitok, keď poznáš interpreta len z rádia alebo z Myspace, potom ho stretneš, on ti dovolí nahliadnuť do svojej kuchyne a ty môžes precítiť všetky tie mašinky, gitary, bubienky v skúšobni plnej všakovakých zázrakov. Som rada, že sme za niektorými vycestovali aj mimo Bratislavy. Hudobných úletov sme natočili 31 vrátane bonusových častí a reportáží z festivalu Pohoda. Publikovali sme ich v období od mája 2008 do júla 2009. Niektorí interpreti dostali následne po zverejení nášho videa ponuku na koncertovanie, nehovoriac o zvyšujúcom sa počte fanúšikov. Spomínam na to obdobie veľmi rada, aj keď s nostalgiou. Úlety sme mali možnosť pripraviť vďaka grantu a podpore mobilného operátora. Momentálne kvôli nedostatku financií nové nevznikajú. Mne osobne je to veľmi ľúto nielen kvôli sebe, ale najmä kvôli ďalším kapelám, ktorým by som rada pomohla. Teší ma poznanie, že nielen zahraničná produkcia je počúvateľná, ale že aj tu sú ľudia, ktorí svoje hudobné nápady premieňajú na skutočnosť. Snažím sa podporiť ich hudobnými správami Úletky na našom webe, mnohí už účinkovali na Voices Live.
Podľa čoho si si vyberala kapely? Museli zaujať teba, mať nálepku alternative alebo hranosť v Rádiu_FM?
Vyberala som po debate s Pinom a Ivanom z toho, čo som poznala a tak, aby sme boli aj žánrovo pestrí a bratislavsky necentralizovaní. Žiadne nálepky, ani hranosť v rádiu nezohrávali úlohu. Ťažké bolo niektoré ďalšie ponuky odmietať, boli sme limitovaní počtom. Stále som dúfala, že sa naskytne príležitosť, aby sme pokračovali a zviditeľnili aj iných. A dúfam v to neprestajne.
Mediálna podpora podobných kapiel je tu malá, dalo by sa povedať, že takmer nulová...
Vieš, to je taká večná téma a často bývam už unavená z nekonečného sťažovania sa a kritizovania. Zo všetkého najjednoduchšie je kritizovať. Z vlastných skúseností, aj zo skúseností mojich kamarátov a známych viem, aké je ťažké bojovať o záujem médií. Trochu tuším, trochu viem, že ľahké to nemajú ani kapely a ani niektoré rádiá. Prichytila som sa pritom, že v istom momente sa prestávam pohoršovať nad vecami, ktoré nemôžem zmeniť a o ktorých ani neviem celú pravdu. Snažím sa radšej s maximálnou energiou a nadšením spraviť niečo pozitívne, čo ovplyvniť môžem. Ak je to zorganizovanie napríklad Voices Live a zviditeľnenie kapely, umelca, neziskovky, tak je to snáď viac, ako to večné frflanie. Menšinové žánre nikdy nemôžu rátať s výraznou mediálnou podporou. Vznikli, aby oslovovali užšiu cieľovú skupinu, ktorá sympatizuje s ich nazeraním na svet a umenie. Čím viac sa alternatívne žánre budú tešiť záujmu médií, tým menej budú alternatívne. Je to asi jednoduchá rovnica. Preto by som sa rada vyhla akémukoľvek nálepkovaniu. A aj preto je tu Voices Live. V programe občas nájdeš vystupovať aj hostia spojených s komerciou, ale my ich predstavujeme v úlohách, s ktorými si ich bežne nespojíš.
Kto ťa najviac prekvapil, zaujal?
Nechcem prioritizovať. Každý účinkujúci v Úletoch je odpostatnený a za rozhodnutím zaradiť ho do série si stojím. Veľmi fandím tým, ktorí neboli len chvíľkovými výstrelmi, ale viditeľne sa posunuli, odkedy sme s nimi nakrúcali. Bola som unesená, keď sme prišli do Moravského Svätého Jána a stretli Riša Čermáka aka GLGN, ktorí si s kamošmi Jimmy Pe(e) a GRGY založili GERGAZ NETLABEL. Plastic Swans sú výborní, navyše ak hrajú akusticky ako u nás na Voices Live. Potom tie vychodoslovenké - Lublau, Kolowrat. Kvalitky ako Longital, Lavagance, Isobutane. Toni Granko môže pre mňa naživo hrať kedykoľvek. Som zvedavá na nový album YouCoco, The Uniques by mohli uspieť aj za hranicami, ale dobre sa darí aj rockerom The Swan Bride a Froum Our Hands. Všakovaké dobré veci sú v Úletoch.
Aké sú plány Voices do budúcna?
Ja veľmi plánovať neviem. Naši chlapci tvrdia to isté. S Voices chceme naďalej otvárať nové obzory, učiť sa a pomáhať iným. Najbližším plánom sú nové videofilmy zverejnené na našej stránke, ktoré sme nakrútili s Vierkou Čákanyovou, aprílové semináre a trinásta Voices Live 29. apríla tradične v bratislavskom divadle Heineken Tower Stage.
Foto: Zdenko Hanout, Pino Ungvolgyi, Olja Triaška Stefanovič, Andrea Gajdošová
