Aká je tvoja prvá spomienka spojená s hudbou?
Priznám sa, že teraz budem musieť trošku zaloviť v pamäti. Zdá sa mi totiž, že hudba tu bola so mnou odjakživa. Vyrastal som v športovo založenej rodine, no mňa to vždy akosi viac ťahalo práve k hudbe. Neviem, kedy to presne začalo, ale pamätám sa, že ako malý som na starom domácom gramofóne s úžasom dookola počúval Čajkovského B-mol. Vlastne som mal šťastie, že rodičia mali v tom období slušnú zbierku platní, dokonca aj zahraničných. Nevyhol som sa Hegerovej, Nohavicovi, Elvisovi, Beatles, Johnnymu Cashovi a mnohým ďalším. Za to som naozaj vďačný. Keď sa na to teraz pozerám s odstupom času, asi tam niekde sa začala moja láska k hudbe.
Počúval si teda zo začiatku rôzne žánre.
Asi ako každý, prešiel som si svoju hudobnú cestu a kráčam po nej dodnes. Stále je čo objavovať, hudba má obrovské možnosti. Neviem si predstaviť, že by som zrazu zastal na jednom mieste a povedal si, že teraz budem počúvať iba toto. Krása hudby spočíva práve v jej šírke. Časom každý dostatočne otvorený človek príde na to, že samotný žáner nie je vôbec dôležitý. Ide skôr o konkrétne nahrávky, atmosféry, tóny. Preto napríklad obdivujem Hanu Hegerovú či Jaromíra Nohavicu a zároveň milujem hudbu Biosphere, Massive Attack či Trifonic. Aj teraz, ako drum&bassový dj, mám naozaj široký hudobný záber. Proste mám rád hudbu, na žánroch až tak nezáleží.
Ako si sa dostal k elektronike?
Bolo to niekedy na základnej škole, bratranec mal magnetofón a kazety s vtedajším dancefloorom. Veľkú úlohu potom zohrala aj hudobná stanica Viva, živé prenosy z MayDay či Loveparade a parádna relácia Berlin House, kde nebol problém vidieť klipy velikánov ako Underworld, Jeff Mills, Kraftwerk, Biosphere. Hardcore, gabber, trance, house, hiphop, techno, psytrance, ambient, breakbeat, folk, klasická hudba, rôzna experimentálna elektronika...Ako poslucháč som si prešiel mnohými žánrami. Niektoré ma bavia dodnes, iné boli zasa len chvíľková zábavka, no aj k tým sa občas rád vrátim a zaspomínam si.
Kedy si zistil, že sa chceš venovať drum&bassu a aká bola tvoja cesta k djingu?
Najprv bola cesta k djingu, až potom prišiel drum&bass. Ja som sa dlhé roky pohyboval medzi ľuďmi z house a techno scény, čo bola vtedy u nás vlastne najrozšírenejšia tanečná klubová hudba. V Trnave fungovala dosť silná komunita okolo vtedajšieho K-klubu (dnes Art Klub) a klubu Archa. Bolo to krásne obdobie. Asi som patril medzi tých očumovačov, ktorí na párty stáli blízko dja a dychtivo sledovali každú jeho platňu, každý pohyb prstami.To bolo tak okolo roku 1998. Mal som 15 rokov. Mixovať som sa ako-tak naučil vlastne na techne a upravených remienkových Tesla gramofónoch. Dokonca som aj odohral zopár techno párties z požičaných platní. Potom to už malo celkom rýchly spád.
Ako si od housu a techna prešiel drum&bassu?
Rádio Ragtime, Clublab, chalani ako Bebe, Gabo či Galager, ktorí tu vlastne drum&bass začali hrávať ako prví- to všetko ma posúvalo smerom k zlomeným beatom. Bola to vtedy pre mňa úplne iná hudba. A pomaly ma dostávala. Spomínam si na „sépiový" klip ku Goldieho Inner City Life a nezabudnuteľný videozáznam jedného z prvých vystúpení partičky Bad Company. To ma úplne dostalo. Vtedy som si povedal: „Čože? Aj takto môže znieť drum&bass? Tak potom milujem drum&bass!". Bolo v tom nekonečne veľa novej energie a to ma fascinovalo.
foto: susan smith
Začiatky sú ťažké asi v každej oblasti, akými problémami si musel prejsť ty ako začínajúci dj?
Veľa ľudí mi to vtedy nechcelo veriť, ale pravdou je, že dlhé roky som nemal vlastné gramofóny. Už dávno po tom, čo som začal hrávať na parties. Občas som si mohol nové platne vypočuť u kamaráta, ale väčšinou som fungoval tak, že som bol hodený do vody a nútený naučiť sa plávať priamo na akcii - pred ľuďmi. Našťastie táto taktika u mňa zafungovala a išlo to nejako samo. Všetko nové som sa učil priamo v teréne.
Začínal si cca pred desiatimi rokmi...
Áno a treba si uvedomiť, že vtedy bola situácia úplne iná. Ten rozdiel dnes naozaj cítim. Nákup hudby sa rovnal vždy nákupu vinylov, cestovali sme po ne do Viedne a to bol vždy veľký sviatok. Riešil som hlavne to, ako zvládnuť techniku mixovania. Každá možnosť zahrať si bola vítaná. Neexistovali sociálne siete v takej podobe, ako ich poznáme dnes, internet sa používal v oveľa menšej miere a technika nebola až taká dostupná. Teraz vďaka výraznej spätosti celej drum&bassovej komunity s internetom a možnosti okamžite zdieľať svoje aktivity s ostatnými, žijú začínajúci djs v prostredí, v ktorom je omnoho ťažšie preraziť a ukázať niečo nové. Doba je rýchla, tempo stále rastie. Každý chce všetko čo najskôr, najlepšie hneď! Niekedy si ľudia neuvedomujú, že tá cesta je oveľa hodnotnejšia, ako jej cieľ. Nechcem pôsobiť zatrpknuto, tak sa ani zďaleka necítim. Len mám pocit, že ešte pred pár rokmi to bolo celé akési srdečnejšie. Kopec ľudí si to vtedy naozaj tvrdo odmakalo. Boli to roky trpezlivosti a akéhosi prirodzeného rešpektu k tým, ktorí tu boli pred nami a postupne budovali celú scénu. Mňa to bavilo. To, ako sme sa postupne k všetkému prepracovávali. Ten pocit, ktorý za tým bol. Som naozaj rád, že som mal možnosť zažiť to obdobie. Vtedy totiž ešte nikto netušil, že o niekoľko rokov bude u nás práve drum&bass taký trendy. Je fakt zaujímavé sledovať ten vývoj skoro od začiatku.
Laik si pod pojmom dj predstaví človeka na diskotéke, za ktorým môže ísť, vypýtať si Prodigy a dj mu to zahrá. Ako je to naozaj? Kto je ten, koho môžeme označiť pojmom dj?
Nie je dj ako dj. A nie je ani drum&bassový dj ako drum&bassový dj. Každý robí tak, ako uzná za vhodné. Niekto robí show a technicko-hudobná úroveň je slabá, iný zasa hrá technicky perfektne, má skvelú selekciu, ale pozerať sa na neho pri hraní je fakt nuda. Ideálna je nejaká vyvážená kombinácia a samozrejme schopnosť zabaviť a zaujať ľudí, ktorí prišli na akciu. Určite to však nefunguje ako na diskotéke. Dj nie je jukebox. Kedysi bol kult dja oveľa silnejší, dnes vďaka masovej dostupnosti hudby cez internet zoslabol. Stále si však myslím, že dj má možnosť ovplyvňovať vkus ľudí a možno im prostredníctvom nej aj posúvať určité „messages". Má tú moc ukázať im hudbu, ktorej on sám skutočne verí. Silnú hudbu. Pre mňa to nie je o tom, že teraz letí Pendulum, budem hrať Pendulum. Sú chvíle, keď sa snažím hudbou rozprávať. Možnosti na to sú a kto chce, ten počuje. Ja mám však v tomto naozaj šťastie, že sa mi páči široké spektrum hudby už len v rámci samotného drum&bassu.
Ty a bohémsky život dja, parties a iné žúrky...
Cha! Snívajte s nami. Dlhé roky som fungoval naozaj na doraz. Celý deň v práci, po nociach a večeroch čas na hudbu a všetko okolo nej, cez víkendy hranie a spánok? O tom radšej pomlčím. Tak to väčšinou býva, keď je človek pre niečo nadšený. Veľakrát sa to nezdá, robota, ktorá je za tým, je často neviditeľná. Z párty života sa nedá vyžiť, preto robím čo sa dá. Tak, ako asi každý.
Ako dlho ti trvá zostaviť klasický hodinový set? Aká je príprava?
U mňa to je vždy kombinácia prípravy a improvizácie. Nefunguje to však tak, že v sobotu mám hranie, tak si teraz idem pripravovať set. To sa mi stalo naozaj len niekoľkokrát, keď išlo o niečo pre mňa veľmi dôležité. Tá príprava je priebežná. Prichádza nová hudba, napadnú mi nové kombinácie, vyskúšam ich a zistím, že wau, toto je super a potom to použijem v sete. Často prichádzajú nápady priamo v akcii a to je vlastne ten najlepší stav. Vtedy mám pocit, že ani nič nemusím robiť, že sa to mixuje samé a ja sa len teším, ako to dokonale zapadá.
Aké platne u teba nájdem?
Príprava je skôr vo výbere platní podľa toho, kam idem hrať. Nakoľko mám naozaj široký záber od jemnejšieho deep drum&bassu cez tanečný liquidfunk až po tvrdší neurofunk okorenený breakbeatom, či elektrom, väčšinou so sebou vlečiem jednu až dve tašky plné vinylov. Nakoniec z nich zahrám možno len zopár, ale ja proste potrebujem mať k dispozícii ten výber. Čím väčší ho mám, tým je pre mňa jednoduchšie dostať ľudí na rovnakú vlnu. Ak sa to podarí, je to najlepší pocit a po hraní odchádzam plný energie.
Máš obľúbencov, ktorých hrávaš?
Nejde o konkrétne mená umelcov, skôr o konkrétne skladby a pocity z hudby. Stane sa, že niekto robí pre mňa nezaujímavú hudbu, ale zrazu príde s niečím, čo ma zaujme a naopak. Ak chceš mená, aktuálne sa z drum&bassu určite oplatí vypočuť aj ľudí a projekty ako Blokhe4d, ASC, Lenzman, Seba, Abstract Elements, Calibre, Sub Focus, Alix Perez, Lynx, Camo & Krooked, Consequence, B-Complex, Smote, Utopia, Spor, Blu Mar Ten, Instra:Mental, Blue Motion, Anile, Noisia, Telemetrik, Triad, Imprintz & Kloe, Engage, Implex, Enei, Bungle, Synkro, Phace, Receptor, Oak, Kharm, LM1, Rockwell, Despot, Sabre.. Je toho veľa.
foto: susan smith
Momentálne si považovaný za jedného z najlepších djov na Slovensku, vyhral si prvé miesto na DNB Awards, kde si sa stal djom roka. Je cena podstatná, respektíve pre teba dôležitá?
Úprimne - takéto ankety sú vždy skôr o popularite, než o tom, kto je najlepší. Čo vlastne znamená najlepší dj? Dj s najlepšie vymakanou technikou mixovania? Alebo dj so selekciou, ktorá niekomu vyhovuje? Najlepší zabávač? Neviem prečo, ale mám taký prirodzený odstup, keď ide o superlatívy. Najlepší sa určite necítim, ani sa cítiť nechcem. Znamenalo by to, že už sa nedá (netreba) robiť nič viac. Priestor učiť sa nové veci a zlepšovať sa po všetkých stránkach vždy bol, je aj bude. U mňa je toho priestoru ešte veľa. Ja to prvé miesto v ankete vnímam skôr ako spätnú väzbu od ľudí, ktorá mi hovorí, že to, čo robím, má zmysel. Je skvelý pocit vedieť, že všetka tá investovaná energia nebola len tak vyhodená do vzduchu a niekoho to, čo robím potešilo, zaujalo, zabavilo, donútilo sa zamyslieť. Rozhodne ďakujem všetkým za podporu, mám z toho radosť a vážim si to. Tá spätná väzba je dôležitá.
Aká je slovenská drum&bassová scéna? Zmenilo sa niečo od čias, kedy si začínal?
Ale áno, pravdu povediac, za tých zhruba desať rokov sa toho zmenilo celkom dosť. Keď som začínal, drum&bass bol často ten malý stage na veľkej techno/house akcii, dnes je to presne naopak. Vidíš veľké drum&bassové akcie s menšími techno/house stages. Hneď po progressive trance je to momentálne asi druhý najrozšírenejší žáner elektronickej tanečnej hudby u nás. Aspoň z môjho pohľadu, kam momentálne dovidím. Drum&bassová scéna jednoznačne narástla a zosilnela. Pribudlo kopec djs a čo je podstatné - veľa producentov, ktorí sú stále známejší aj vo svete. L Plus, Blue Motion, B-Complex, Smote, Decem a kopec ďalších. Toto sa nám pred tými rokmi ani len nesnívalo. Dá sa povedať, že slovenské drum&bassové publikum je jedno z najlepších na svete. Dji z celého sveta sa sem radi vracajú a nevedia si vynachváliť tú otvorenosť a živelnosť, ktorá na našich parties vládne. Ja to vidím pozitívne.V poslednom období sa začína hovoriť o presýtenosti scény, keď je toho na výber naozaj viac, než dokážu ľudia absorbovať a zákonite to vedie k zníženej návštevností parties. Nedá sa to samozrejme zovšeobecňovať, no osobne si myslím, že trhový mechanizmus sa nakoniec o všetko postará. Tí, čo do toho vložia srdce a budú veci robiť poctivo, originálne a trpezlivo, nakoniec vydržia najdlhšie, dostane sa im zaslúženej satisfakcie a aj ľudia okolo nich budú spokojní. Našťastie tu takých máme!
Dá sa v drum&basse niekam posunúť? Vidíš nejaký progres na slovenskej scéne v porovnaní s minulosťou?
Drum&bass je známy tým, že dokáže veľmi efektívne absorbovať vplyvy rôznych iných žánrov a myslím, že práve to ho predurčuje na to, aby sa mohol stále vyvíjať. Takže moja odpoveď je: áno, určite sa dá stále niekam posúvať. A aj sa to deje. V poslednej dobe začína byť drum&bass stále viac definovaný tempom, než samotným hudobným obsahom. Je totiž natoľko rôznorodý, že často presahuje vlastné hranice, ktoré sú aj tak už veľmi nejasné. Veľa producentov, ktorí tvoria drum&bass sa zároveň venuje aj iným hudobným štýlom, čo samozrejme ovplyvňuje ich tvorbu. Mnohí z nich sa začínajú dokonca brániť škatuľke drum&bass. Definujú sami seba ako nie drum&bassových producentov, ale jednoducho - ako producentov elektronickej hudby. Netvrdím, že drum&bass vydrží navždy v takej podobe, ako ho poznáme dnes, no určite tu v rôznych formách bude ďalej. Nové generácie vždy prichádzajú s inováciami, novými nápadmi, postupmi, fúziami, novým zvukom. Každý rok sa nájde niekto taký a presne takýchto ľudí hudba potrebuje. A Slovensko? Jednoznačne napreduje v oblasti produkcie. Zároveň sú tu promotéri, ktorí ponúkajú naozaj kvalitné akcie, o akých sa nám nedávno ani nesnívalo a závideli sme ich zahraničným clubberom. Veci sa vyvíjajú, to je dobre.
Je na Slovensku silná drum&bass komunita? Teraz myslím, čo sa týka fanúšikov. Chodia ľudia na akcie?
Určite áno. Ľudia na akcie chodia. Len mám pocit, že tých akcií a „akcií" tu začína byť akosi viac, než ľudí. Preto sa niektorým môže zdať, že ľudia nechodia. Treba len trošku rozmýšľať a pochopiť, že len spoluprácou, nie rivalitou sa dajú dosiahnuť veľké veci. Ak rivalita, tak zdravá.
Toto leto si aj ty organizoval veľkú akciu- drum&bass festival Signall_FM...
Na organizácii festivalu sa samozrejme podieľal celý team ľudí, nešiel som do toho sám. Je to celkom zaujímavý príbeh, pretože nápad zorganizovať SIGNAll_FM festival neprišiel len tak. Už od jesene 2009 som so značkou SIGNAll_FM pripravoval drum&bassový stage pre jeden slovenský letný festival, ktorý mal byť vlastne takým doplnkovým stage k hlavnému pódiu. Tesne pred letom však organizátor festival zrušil a všetko ostalo visieť vo vzduchu. Bolo booknutých už niekoľko zahraničných umelcov, rozbehnutá promo kampaň, o ktorú som sa staral. V tej chvíli v tom už bolo celkom dosť úsilia a času, ktoré som nechcel zahodiť. Do úvahy prichádzali rôzne alternatívy, no po dlhom zvažovaní a vďaka veľkej podpore Rádia_FM som sa rozhodol pre tú najriskantnejšiu. Oslovil som chalanov z Codered Crew, ktorí majú s podobnými eventami výborné skúsenosti, dohodli sme sa a šli sme do toho. Na všetko bol extrémne krátky čas, takže to bola trošku aj hra nervov, ale všetci sme tomu verili. Pomáhalo nám tiež kopec ďalších ľudí, za čo každému patrí veľká vďaka.
Ako dopadol prvý ročník Signallu?
Festival sme nakoniec zorganizovali v nádhernej lokalite na kúpalisku pod Bojnickým zámkom a malo to svoje čaro. Vydaril sa nad očakávania. Počasie, skvelá hudba, kopec ľudí, všetci si pochvaľovali ešte dlho po festivale. Mňa tešilo hlavne to, že nám vyšiel takýto relatívny risk, pretože sme si dovolili pozvať aj umelcov, ktorí robia a hrajú trošku iný drum&bass, než na aký sme bežne na slovenských parties zvyknutí. Rockwell (UK), Anile (UK), Blue Motion (SK), Raiden (UK) a mnoho ďalších, to sú chalani, ktorí dnes majú svoj špecifický zvuk. Práve ten sme chceli ľuďom ukázať. Nechceli sme urobiť len ďalší festival s veľkými zaručenými menami. Potešilo ma napríklad, keď sa potom Rockwell pri odchode spýtal, kedy bude ďalšie pokračovanie, pretože chce určite prísť. Bolo to super!
Vráťme sa k drum&bassu. Ako rozpoznať kvalitný dnb?
Pojem kvalitný drum&bass, alebo kvalitná hudba podľa mňa neexistuje. Apoň nie vo význame, v ktorom ho mnohí používajú. Hudba je o subjektívnom vkuse. Možno by sa dalo hovoriť o zvuku v technickej rovine, o kvalite mixdownu, masteringu tracku...áno, to je podstatné. Ako však slovami opíšeš poriadny, dynamický, plný a farebný zvuk, ktorý ťa pohltí? To, čo niekto nazve vrcholom „kvality", môže byť pre iného nepochopiteľný odpad a naopak. Treba byť otvorený. Zaujímavej hudby je tu veľa, stačí sa rozhliadnuť.
Djing verzus produkcia. Neláka ťa produkovať vlastné veci?
Je to môj sen! Hovorím to už roky, až je to trápne. Mám veľmi veľa aktivít a neviem sa ani jednej vzdať, aby sa uvoľnil čas pre produkciu. Je to otázka priorít a tie si musím raz vyriešiť. Pomaly na tom pracujem, ale už o tom radšej nebudem rozprávať. Dám vám všetkým vedieť, až keď to príde. Viem, že keď sa to stane, bude to jedna z najčarovnejších vecí, pretože vedieť vyjadriť svoje pocity vlastnou hudbou je pre mňa oveľa viac, ako ich povedať, napísať, či čokoľvek iné. Nápady totiž sú, len je mi jasné, že kým sa dostanem na takú technickú úroveň, pri ktorej budem vedieť to, čo mám v hlave, preniesť do počítača, nejaký čas to potrvá. Verím, že sa mi to raz podarí.
foto: igor daniš
Od roku 2006 sa realizuješ aj na koncertoch slovenského producenta Foolka. Ako vznikla táto spolupráca?
No, ja si to už presne nepamätám, ale s Dušanom Vančom (Foolkom) sa poznáme a kamarátime už veľmi dlho. Oveľa dlhšie, než existuje Foolk, Foolcut alebo jeho predchádzajúce projekty. Obaja sme z Trnavy a obaja sme sa vždy motali okolo elektronickej hudby, tak sa naše cesty jedného dňa stretli. Vtedy ešte pri drum&basse. Neskôr, keď vznikal Dušanov projekt Foolcut, ktorý bol naživo skôr improvizujúcou mini-kapelou, slovo dalo slovo a niekoľko koncertov som ho doprevádzal na pódiu spolu s ďalšími hudobníkmi. Vystriedali sme sa tam viacerí. Pamätám si na Mariana Jaslovského, Paľa Hubináka, Katku Fečovú. Nakoniec sa to celé pretavilo do one-man projektu Foolk a s Dušanom ako producentom som ostal vystupoval už len ja.
Ako často spolu hrávate ?
Momentálne celkom málo, v poslednej dobe prakticky vôbec. Obaja máme veľa aktivít a často sa termíny mojich hraní krížili s Dušanovými, takže to nechávame na náhodu. Naposledy som mal možnosť vidieť jeho novú one-man performance v Bratislave a dal to úplne perfektne. Treba si ho ísť pozrieť.
Nechcel by si napríklad spolupracovať s Foolkom aj pri produkovaní hudby?
Ak sa raz k tej produkcii dostanem, nič nie je nemožné. Už teraz sám cítim, že to nebude len o drum&basse. Možno mu spravím nejaký remix. Alebo on mne?
foto: susan smith
Okrem portálu dnb.sk a djingu sa momentálne venuješ aj relácii Signall_FM, ktorú každú nedeľu vysiela Rádio_FM. Signall bol najprv prostredníctvom podcastu len na webe. Prečo ste sa rozhodli ísť s reláciou do éteru?
Dá sa povedať, že aj kvôli SIGNAll_FM sa už napríklad práve dnb.sk (a ďalším veciam) toľko nevenujem. Tú tvorivú činnosť sa teraz snažím venovať hlavne relácii. Dva a pol roka som ju každé dva týždne pripravoval ako podcast a rozhodnutie ísť s ňou do éteru bolo podložené hlavne dvoma faktami. SIGNAll_FM bol už dlhšie najsťahovanejším podcastom rádia vôbec a záujem poslucháčov o drum&bass na Slovensku sa stal dostatočne silným na to, aby malo význam pristúpiť k tomuto kroku.
Čo dostane poslucháč, ktorý si v nedeľu o desiatej zapne Rádio_FM?
Výber drum&bassu, o ktorom si myslím, že stojí za to. Keďže je to moja autorská relácia, vo výbere hudby mám absolútne voľnú ruku, čo je úžasné! Môj vkus je našťastie dostať široký, takže aj hudba tomu verím zodpovedá. SIGNAll_FM je dvojhodinovka, takže prvú hodinu sa snažím venovať novinkám a vzdelávacím rubrikám, v druhej hodine dávam naopak priestor rôznym hosťom, zaujímavým mixovaným setom a podobne. Myslím, že je to celkom pestré.
Reláciu pripravuješ dramaturgicky, vyberáš hostí, hudbu, zároveň aj moderuješ. Zvládaš?
Len tak tak. Pripravujem aj komplet celé promo, upútavky, rozhovory v teréne, grafiku, starám sa o web, sociálne siete atď. Vlastne o všetko, čo sa týka značky SIGNAll_FM. Celkom sa potom bavím, keď niekto napíše „Držím palce celému SIGNAll_FM teamu!". Ale chápem, veľa ľudí neočakáva, že som taký „psychopat". Niekedy to aj mňa samého prekvapuje.
Nedeľný Signall_FM sa vysiela relatívne krátko, len od marca. Aké sú ohlasy?
Ohlasy sú skvelé a stále pribúdajú! Najviac prostredníctvom Facebooku, ale aj emailom alebo osobne. Je super cítiť tú podporu zo strany ľudí. Stále pribúdajú noví, ktorí reláciu ešte len teraz objavujú a ani netušia, že funguje už cez 3 roky. Určite to má potenciál, možno aj na naozajstný team ľudí. Nápadov mám v hlave veľa..
Je pre teba feedback od ľudí dôležitý?
Rozhodne. Feedback od ľudí ma vždy posúva ďalej, dodáva energiu. Napokon celá relácia je pre nich. Feedback je teda nutnosťou. Ja mám práve niekedy pocit, že je ho málo. Kritizujte, hovorte svoj názor, nápady, čokoľvek, kdekoľvek, kedykoľvek!
Mám pocit, že celý tvoj život sa točí okolo hudby. Čo robíš, keď nerobíš?
Vieš čo? Ešte pred pol rokom by som ti bol povedal, že keď nerobím, tak robím. Stále mám čo robiť, stačí si vybrať, čo skôr. Tak to ale chcem mať. Asi by som nedokázal len tak sedieť a... nič. V poslednej dobe sa však snažím aj žiť. Príroda, slnko, knihy, no hlavne blízki ľudia. Potom nezáleží na čase ani na mieste. To človeku dobíja baterky. Za to som najvďačnejší.
Lixxa nájdete tu:
http://www.facebook.com/signallfm
