Ako dlho pracuješ v Rádiu_FM a ako si sa dostala k moderovaniu BezPózy_FM?
Nie dlho, asi päť mesiacov. Začalo to v septembri, keď som pracovala ešte v Centre spravodajstva SRo. Po dvoch rokoch spravodajskej práce som však pociťovala silnú potrebu tvorivejšie sa realizovať. Koniec koncov, odjakživa som mala bližšie k hudbe a k publicistike ako k spravodajstvu. A aj bližšie k eFeMku ako k hociktorým iným rádiám. Rádio_FM bola moja poslucháčska láska, môj dreamjob. Napísala som e-mail riaditeľovi rádia Dušanovi Vančovi a ponúkla sa, že ak bude treba, rada vypomôžem s reportážami z eventov. Po dvoch-troch mailoch a rozhovore s dramaturgičkou Jankou Imrichovou mi dal šancu. Začala som prispievať do denného vysielania v rámci tzv. Tém_FM. Po dvoch mesiacoch mi ponúkli miesto produkčnej aj moderovanie nového hip-hopového špeciálu.
Prečo BezPózy?
Nemám rada na hip-hope tú pózu, ktorou sa oháňa veľká časť rapperov. Mám rada, keď je človek sám sebou, aj keby to malo znamenať priznanie si vlastných slabostí. To bol hlavný impulz. Ukázať ľuďom, že existuje aj hip-hop, ktorý sa nezakladá na nejakom pózerstve. Že aj hip-hoperi dokážu byť sami sebou. A hlavne, že dokážu robiť aj dobrú hudbu. Veď napríklad v Spojených štátoch je toľko skvelých producentov, živých hip-hopových kapiel. Takže BezPózy znamená, že hráme hip-hop, ktorý je taký dobrý, že nepotrebuje pózu na to, aby zaujal. A dúfala som, že hostia v relácii s názvom BezPózy sa budú snažiť byť naozaj bez pózy. Ale zatiaľ sa to darí len na polovicu.
Ako potom vnímaš takýchto hostí? Nie si sklamaná z ich prístupu?
Človek si na to časom zvykne. Ono to v podstate patrí k tým ľuďom, k ich každodennému prejavu. Sem-tam mi to pripadá normálne, sem-tam sa na tom zasmejem. Ale väčšinou v dobrom, neodsudzujem ľudí, ktorí majú problém byť sami sebou. Ono to skutočne nie je vždy ľahké.
Tvojím hosťom bol aj Smoet, podľa teba jeden z najúprimnejších recenzentov. Aká je na Slovensku alebo aj v Čechách hudobná hip-hopová kritika?
Myslím si, že na to, aké malé štáty sú Slovensko aj Česko, je tých hip-hopových žurnalistov až-až. Obsah toho, čo napíšu, nemôžem hodnotiť, keďže hudobná kritika je subjektívna, každý cíti hudbu inak. Ale väčšina týchto kritikov - a teraz asi mnohým nebudem sympatická - nezvláda gramatiku a potom sa vyhovára, že ide len o internetové články a v hip-hope gramatika nie je podstatná.
Máme tu kvalitné médiá, ktoré sa špecializujú na hip-hop?
Ale áno. ArtAttack.sk a Rádio_FM. Nielen preto, že pre ne robím. Podľa mňa sú to naozaj kvalitné médiá s vkusom a názorom. Keby som nerobila v médiách, čítala a počúvala by som tieto dve. A ešte 90bpm.sk.
Pred tvojím príchodom vysielal Lyrik reláciu Cirkus_FM. Aký je rozdiel medzi Cirkusom a BezPózy?
Podľa mňa veľký. Niektorí ľudia si doteraz neuvedomujú, že BezPózy nechce byť druhým Cirkusom, že Idaina sa nesnaží byť druhým Lyrikom. A ani nikdy nebude. Sme dve odlišné bytosti, ktoré ale, mimochodom, veľmi dobre vychádzajú. Každopádne, BezPózy je úplne iná relácia, ktorá sa atmosférou možno viac podobá ostatným večerným reláciam_FM. Cieľom BezPózy nie je vniesť s každým vydaním "punk" do vysielania, ale selekcia tej najlepšej novej hudby a hudobná publicistika. Ale nechcem, aby to niekto chápal ako kritiku Cirkusu, práve naopak, počúvala som ho rada.
BezPózy je autorská relácia. Aká je tvoja príprava na vysielanie?
Denne asi dve hodiny počúvam novú hudbu. Ak jeden deň vynechám, na ďalší deň počúvam štyri hodiny. Na selekcii si dávam mimoriadne záležať, keďže BezPózy je predovšetkým hudobná relácia. Čo sa týka slovnej zložky, tak to je vyhľadanie informácií a ich copy-pastnutie do wordu, z ktorého potom čerpám pri moderovaní. Pri rozhovoroch mám pripravené okruhy tém, nemám napísané jednotlivé otázky. Rozhovor sa totiž vždy vyvinie trochu inak, ako si to človek naplánuje, takže dôkladný scenár by bol skôr brzdou.
Ako vyzerajú tvoje relácie?
Asi 90 percent toho, čo hrám, sú nové skladby, ktoré vyšli počas uplynulého týždňa. V každom vydaní sú dva rozhovory a pravidelné rubriky Pártylist a Tip Róberta Zeleňáka. Posledná polhodinka je nu-soulová. Do budúcnosti počítam aj s DJskými setmi, živými vystúpeniami, reportážami z koncertov.
Si taktiež redaktorkou ArtAttack.sk. Odkedy ťa baví hip-hop?
Od roku 2000, keď Eminem skóroval s hitom The Real Slim Shady. Keď som si vypočula album 2001 od Dr. Dre-a či The W od Wu-Tang Clanu, bolo to už viac-menej jasné. Nejako ma to vzalo v tom puberťáckom veku. Po tých rokoch sa mi vkus už viac-menej posunul.
Aký je teda tvoj vkus?
Po Eminemovi a spol. som sa začala stále viac vŕtať v starom hip-hope a old school mám rada dodnes. Viac ma však baví súčasný progresívny hip-hop, zmysluplné texty na pozadí živej hudby alebo beatu, ktorý znie viac muzikálne, chilloidne a nápadito ako bangeroidne, diskotékovo, klasicky. Zo všetkého najviac ma však baví nu-soul.
Aké sú najčastejšie mýty o slovenskom hip-hope a rape?
Mýty o slovenskom hip-hope sú podľa mňa dosť opodstatnené. Naozaj je to väčšinou o póze, pseudosláve a nie o hudbe. Ale na druhej strane existujú aj ľudia, ktorým ide v prvom rade o hudbu, vedia ju robiť, alebo aspoň vedia byť sami sebou, urobiť si zo seba srandu. Napriklad Bene, Lyrik, Sedláci, AMO... Ale väčšia časť hip-hopu (a nielen toho slovenského) je naozaj tá zlá, smiešna, pózerská. Takú ju poznáme z médií. No práve kvôli tomu ma baví hladať z tej druhej kopy. V relácii BezPózy hrám najnovšie skladby, takže tam je tých skutočných skvostov o niečo menej, ale za posledných 40 rokov ich vyšlo už viac ako dosť.
Čo musí mať slovenský hip-hop, aby ťa zaujal?
Pravdepodobne sa budem opakovať, ale musím z neho cítiť odvahu byť samým sebou. Či už ide o rapperov alebo producentov. Iba tak to môže byť jedinečné. Musí ma osloviť text aj hudba. Jedno bez druhého nefunguje.
Kto píše podľa teba najlepšie texty?
Jednoznačne Bene, ale veľmi ma baví aj humor Veca alebo mladého Plexa.
Aký máš názor na vulgarizmy v textoch?
Neprekážajú mi, ak sú na miestach, ktoré si to doslova vyžadujú. Koniec koncov, každý si občas zanadáva. Ale nepáči sa mi, ak sú zdrojom hejtu alebo nejakého zvláštneho druhu zábavy.
Slovenský a český hip-hop. Sú tam rozdiely?
Sú si podobné. Rozdiel je pravdepodobne len v jazyku, v tom, ako to znie. Pred takými tromi-štyrmi rokmi som počula aj názory, že ten slovenský je lepší, lebo je tvrdší a podobne. Teraz si to podľa mňa už málokto myslí. Ale je to vec vkusu a hudobného cítenia. V jednom i druhom sa nájdu najväčšie zloby i zaujímavé veci.
Prečo počúvať Rádio_FM?
Lebo pomáha v objavovaní tej najlepšej novej hudby. A svojím charakterom otvára ľudské mysle.
Aký je Vančo riaditeľ?
Zanietený a tým pádom aj zaneprázdnený. Ale zvláda to. Za tých pár mesiacov som ho ani raz nezažila vytočeného. K veciam pristupuje ľudsky, človeka vždy vypočuje a porozmýšľa nad všetkými podnetmi, vrátane kritiky.
Foto: archív I.
BezPózy_FM na Facebooku:
http://www.facebook.com/pages/BezPozy_FM/182866475076024?v=wall
