
Ako dlho pracuješ v Rádiu_FM ? Ako si sa tam dostala?
V Rádiu_FM pracujem už viac ako tri roky. Dostala som sa tam nudne a klasicky – konkurzom. Pamätám si to presne. Bol to môj prvý deň na Slovensku po návrate z Londýna, keď som počúvala debut Kasabian a na webe Rádia_FM som videla info, že hľadajú moderátorov. Za normálnych okolností by som si netrúfla poslať životopis, veď je predsa milión lepších ako ja. Mala som ale také rebelantské obdobie – všetko mi bol jedno, tak som to poslala. Keď som ale prišla na konkurz, chcela som sa rovno otočiť a ísť domov. Prišli totiž aj „známe tváričky“ z televízie a tak som si myslela, že nemám šancu. Nakoniec som ale Hanku Brozovú dostala tým, že sa mi páči China od Tori Amos a Wondera, že poznám Streets a bolo to J .
Mala si už predtým skúsenosti s prácou v médiách?
Dva roky som pracovala v žilinskom rádiu Frontinus. Nestotožňovala som sa síce s hudobným formátom a s inštitúciou akou je Slovenský rozhlas sa to nedá ani porovnávať, no za tie dva roky som nesmierne vďačná. Keby som tam nepracovala a nezískala prvé skúsenosti s prácou v rádiu, tak by som ani nedostala pozvánku na konkurz do Rádia_FM.
Prečo si si vybrala práve toto rádio?
Lebo len toto rádio milujem, takže nebolo čo riesiť J
V rádiu pripravuješ okrem iného aj rubriku Feature_fm a robíš rozhovory s mnohými veľkými hudobnými menami. Je ťažké sa k nim dostať?
Feature_FM je moja srdcovka a myslím, že aj navždy bude. Možno sa to ani nezdá, ale je za nimi veľa práce. S výnimkou Wegartu, ktorý k promo aktivitám umelcov, ktorých zastrešuje pristupuje vysoko profesionálne, sa ostatné vydavateľstvá tvária ako keby ani neboli. Ale chápem, že pre nich nie je komerčne zaujímavé zháňať a vybavovať rozhovor s niekým, koho nikto nepozná, len poslucháči „nejakého fmka“. Takže si musím väčšinou poradiť sama. Celé hodiny trávim na nete a oslovujem ľudí zo zahraničných vydavateľstiev, manažérov a agentov, vysvetľujem im kto som, čo chcem a nakoniec sa mi väčšinou podarí dostať presne k tej kapele, ktorú potrebujem. Možno je to ale tou neoficiálnou cestou aj lepšie, podarilo sa mi totiž vytvoriť si slušné kontakty. Takže dnes je to už celé jednoduchšie.
Kto na teba najviac zapôsobil ?
Mám svoj tajný zoznam najpôsobivejších umelcov, ale je veľmi dlhý a má asi dvadsať prvých miest J. Ale určite Paul Smith z Maximo Park. Keď som za ním prišla do šatne, sedel tam útly, nenápadný chlapec, ktorý ale rozprával tak, že som len s otvorenými ústami počúvala. A keď vyšiel na pódium, celé ho ovládol a bolo ho tam plno. Len som pozerala a nechápala. Podobný prípad bol aj Dizzee Rascal. No a nikdy nezabudnem na pánov z Babyshambles alebo Chrisa Cornera z IAMX.
Na Slovensku máme dve hudobné ceny. Slávika, kde hlasujú ľudia a Aurela, kde víťazov vyberajú odborníci. V poslednej dobe sú však výsledky bohužiaľ dosť podobné...
Kedysi ma veľmi hnevalo ako a za čo hlasuje slovenský ľud v ankete Slávik. Potom som si tým prestala robiť vrásky a priznala si, že môj hnev pred telkou k ničomu nevedie a slovenský národ nezmením. Takže potom som skôr sledovala, či sa im aspoň podarí urobiť poriadnu show na úrovni – vtipnú a s nadhľadom. A keďže posledné dva, tri roky to celé ignorujem, je asi jasné, či sa im ju podľa mňa podarilo urobiť. Aurel je iný prípad, tam ma to trápi oveľa viac. Buď máme lenivú akadémiu populárnej hudby ( česť výnimkám), ktorí na slovenskej scéne odsledujú len to, čo na nich samé vylezie z každej chladničky a nechce sa im pátrať po niečom inom alebo naša akadémia stráca vkus. Neviem ale, čo je horší prípad.
Ktoré mená zo slovenskej scény ťa najviac oslovujú?
Väčšina tých, ktoré hráva Rádio_FM. The Uniques, Lavagance, Foolk, Kasioboy, Isobutane a klaniam sa pred úprimnosťou a láskou s akou pristupuje k hudbe Tomáš Sloboda.
Čo podľa teba potrebujú slovenské skupiny na to, aby sa presadili v zahraničí? Komu by sa to podľa teba mohlo podariť?
Šťastie. Alebo aspoň byť v správnom čase na správnom mieste. Mnohí hovoria o tom, že kapela musí mať perfektnú angličtinu (jedna slovenská speváčka si vraj platí aj lektora J ) alebo sa hovorí, že musia mať skvelý zvuk, ale to je podľa mňa hlúposť. Dnes je už také kvantum hudby, že dávno neplatí, že sa presadí len tá najlepšia. Treba byť iný, zaujímavý. Sú skupiny, ktoré hrajú roky pre 50 ľudí v miestnom klube, znejú fantasticky, tvrdo na sebe pracujú a zaslúžili by si úspech. Roky nič a potom si ich behom jedného večera obľúbi nejaký producent, dj z rádia alebo hudobný časopis a o mesiac o nich vedia všetci. Ani naše kapely netreba podceňovať. Stačí kúsok sebavedomia, silnú myspace komunitu a aspoň toľko odvahy ako Bridgeheads, ktorí vymenili Bardejov za Londýn a verím, že raz sa im to podarí. The Uniques, Isobutane, Foolk alebo Lavagance by to mohli tiež dokázať.
Komercia vs. Alternatíva- je v tom naozaj až taký veľký rozdiel?
Nie je. Radiohead sa predávajú ako lokše na vianočných trhoch, sú teda komerčne úspešní a zaujímaví, napriek tomu si ich napr. na Slovensku dovolí zahrať len alternatívne rádio. Nemám rada, keď sa hudba delí na komerciu a alternatívu, lebo každá krajina a možno aj každý človek má tieto hranice posunuté inak. Napríklad v UK o Arctic Monkeys píše aj bulvár jedna radosť, na Slovensku je ich hudba považovaná za takú „ťažkú“, že sa ich odváži hrávať jedine Rádio_FM.
Aký je podľa teba hudobný vkus Slovákov?
Keď vidím tisíce ľudí na festivale Pohoda, tak si hovorím, že skvelý. Keď počúvam iné slovenské rádia, ktoré hrajú to, čo ľudia chcú, tak sa mi chce plakať.
V práci si celý deň obklopená hudbou, čo ale počúvaš v súkromí?
Najťažšia otázka pre hudobného redaktora J . Snažím sa počúvať čo najviac čerstvej hudby, takže po celodennom počúvaní novej, dobrej aj zlej hudby už ani nemám chuť zapnúť si to, čo mám naozaj rada. Najzásadnejší album môjho života je ale Original Pirate Material od Streets – vďaka tomuto albumu som hudba začala vnímať úplne inak. Už mi nestačilo to, čím ma „ kŕmia“ rádiá, nestačila mi pekná melódia a začalo mi dokonca prekážať, keď mi niekto spieval plytké texty, hoci spieval stokrát kvalitnejšie ako falošne znejúci Skinner. Dôležité miesto má u mňa aj debut Kasabian a aj obidva albumy IAMX môžem počúvať dookola. A nedávno ma neskutočne zobral Intimacy od Bloc Party.
Percentá Rádiu _FM opäť klesli. Čo potrebuje na to, aby mu stúpla počúvanosť?
Kvalitnú kampaň.
Prečo ju nemá?
V Rádiu_FM sa venujem hudbe a hudobnej publicistike, nie marketingu, preto to nechcem a nebudem hodnotiť. Viem však, že kampaň nie je výsostnou záležitosťou rádia, ale globálne marketingového oddelenia rozhlasu, ktoré má na starosti všetky okruhy
Máš ambície pracovať v budúcnosti aj v iných médiách?
Rádio_FM bol môj sen. Niekedy je to až desivé si priznať, že mám 23 a najväčší sen sa mi už splnil. Mnohí z Rádia_FM by po páde tohto rádia asi mali problém pracovať pre iné médiá. Niektorí by neprekusli rozprávať do intra Rihanny, mnohí si nevieme predstaviť moderovanie reality show z nejakej vily . Iné kvalitné rádio, hudobný časopis alebo dobrá hudobná televízia tu zatial nie je a pri mojej závislosti na hudbe si momentálne nič iné ani neviem predstaviť .
Spustili ste nový formát, show Rádio_FM s Nikou. Čo bude obsahovať?
Je to moja vlastná show, kde sa snažím prezentovať novú, zaujímavú hudbu, ktorá sa do bežných playlistov rádia ešte nedostala. Cieľom je však aj informovať o hudobnom dianí na Slovensku a vo svete. Preto sú tam dva bloky hudobných správ, prehľad hudobných rebríčkov a podobne.
Médiá začali tento formát porovnávať s s niekdajšou reláciou Music Files, ktorú vysielalo Fun rádio.
Snažím sa tomuto porovnávaniu vyhnúť. V tomto prípade ide o dennú show, ktorá pružne reaguje na dianie v hudobnom svete. Navyše, každý deň má svoju tému, ktorá dominuje. V pondelok to bude prehľad nových singlov, utorok patrí novej hudbe, ktorej veríme, v stredu ponúkame prehľad koncertov a eventov. Štvrtok je slovensko- česká dvojhodinovka a v piatok hudobná show aj so zásahom zo strany poslucháčov.
Aký je Vančo riaditeľ?
Najmä odvážny, lebo je to on, kto reálne bojuje s problémami, ktoré rádio má. S tými problémami, ktoré iní smelo komentujú a kritizujú, nad ktorými mudrujú a hrdia sa, ako rýchlo a kvalitne by ich vyriešili. Ale nikto z nich by dobrovoľne nešiel bojovať, je predsa oveľa pohodlnejšie vznášať vlnu kritiky od počítača. A hlavne viem, že keby sa loď potápala, neodišiel by z nej ako prvý.
Prečo počúvať Rádio_FM?
Lebo nie je dôvod ho nepočúvať.: ) .