Talkshow vznikli v roku 2006 z kapely Nič nové. Okrem názvu ste zmenili aj zostavu a hudobný štýl. Prečo?
Lebo sme cítili, zistili a hlavne chceli robiť naozaj takú hudbu, ktorá nás baví. Nič nové bol základ - kapela, kde sme sa učili hrať, robiť pesničky, spoznávať zvuky. Učili sa, ako veci fungujú. Potom prišla pesnička Try a vznikla kapela Talkshow.
Ako by si charakterizoval hudbu, ktorú hráte teraz? Mnohí vás prirovnávajú k britskej scéne...
V konečnom dôsledku si to každý prirovná kam chce. My to z nášho uhla pohľadu určite neberieme tak, že hráme nejakú britskú scénu. V tej scéne nepôsobime, nehráme, ale ak niekomu tak znieme, je to v poriadku. Nám to tak však nepripadá. Zvukovo sa snažíme robiť to tak, aby sme zneli originálne. Náš zvuk, náš štýl. Sami nevieme, kam sa presne zaradiť. Hudba je nekonečný priestor, neohraničený časom, pojmom, ničím. Chvíľu sme tam, chvíľu tam. Hráme tak, ako cítime.
V starej kapele ste spievali po slovensky. Prečo ste sa preorientovali na angličtinu?
Pretože po slovensky nám naše pesničky neznejú tak dobre ako v angličtine. Znie to možno blbo, že Slováci nevedia spievať po slovensky, ale my sme proste takí a nemienime to meniť. Napísať slovenský text, aby vyjadril to, čo chceme povedať, je pre nás hrozne ťažké. Angličtina je pre nás v tomto oveľa lepšia. Lepšie znie, môžeme s ňou viac pracovať. Napísať slovenský text je fakt zložité, z toho množstva textov, čo tu na Slovensku máme, sa mne osobne páčia fakt asi len dva.
Kto píše v kapele texty a kto skladá hudbu? Máte to podelené alebo sú tie pesničky spoločným dielom?
Texty píšem väčšinou ja, občas s Robkom, občas s Hadíkom. Čo sa hudby týka, tak tú robíme všetci spoločne. Niekedy niekto príde s nápadom, riffom, ktorý rozvinieme a spoločne dotvoríme, inokedy jamujeme a potom z toho vznikne pesnička.
Ty študuješ hudobnú vedu, odbor muzikológia na FFUK v Bratislave. Využívaš to, čo sa dozvieš v škole nejako v praxi?
Určite áno. Škola mi toho dosť veľa dala, naučil som sa, ako veci fungujú po stránke teoretickej, harmonickej alebo historickej. Prednášky ma dosť bavia.
Do akej miery je teda podľa teba pre hudobníka potrebné hudobné vzdelanie?
Uff, to je ťažká otázka. Je to individuálne. Podľa mňa by človek mal poznať aspoň základy z teórie a harmónie. Ale napríklad Beatles nepoznali noty a je to doposiaľ najväčšia kapela na svete.
foto: juraj janis
Máte na konte EP, ktoré ste nahrávali v štúdiu kapely Lavagance a pomáhal vám pri tom ich spevák Marek Rakovický. Akým spôsobom zasahoval do výrobného procesu?
Ako zvukový inžinier, producent, ako piaty člen kapely. Má na to iný pohľad ako my, taký neobohraný. Momentálne nie je na Slovensku človek, s ktorým by sme chceli robiť tak veľmi ako s ním. Teda, on je podľa mňa vlastne jediný producent, v pravom slova zmysle, ktorého tu máme. Je neskutočne múdry a talentovaný. A hlavne, je to človek, s ktorým si ľudsky veľmi dobre rozumieme.
Momentálne nahrávate debutový album...
Album skôr dohrávame, keďže šesť vecí sme mali hotových už minulý rok. Nahrávame ho opäť s Marekom Rakovickým v štúdiu Lavagance v Bratislave. Momentálne máme hotové dve novinky, z ktorých jedna výjde ako singel niekedy v septembri.
Kedy by mal album výjsť a ako sa bude volať? Kto ho vydá?
Chceli by sme na jeseň, názov ešte nemáme, ani vydavateľa. Rokujeme s jedným českým vydavateľstvom, ale to je fakt len v štádiu toho rokovania. Ak sa to nepodarí, tak určite si to vydáme sami. Alebo sa nám možno niekto ozve.
Okrem nového albumu točíte momentálne aj klip na pesničku These lights. Podľa čoho ste vybrali, že to bude práve na túto pieseň a s kým pri tom spolupracujete?
Ani sami nevieme prečo These lights, výber proste padol na tú pesničku. Režíroval nám ho Juraj Janis a točili sme ho s asi 40 členným štábom. Hotový by mal byť koncom júna.
Máte za sebou asi prvé veľké turné, kde ste hrali ako predkapela LVGNC. Dojmy?
Dojmy sú perfektné. Vlastne už od marca sme boli na tour s kapelou Swan bride, kde sme sa naštartovali a LVGNC tour už bolo o tom, že sme si tie pesničky viac užívali. Vedeli sme, ako ich ľuďom podať a ako s nimi komunikovať. Samozrejme, stále to nie je v tej hladine, aby sme s tým boli na sto percent spokojní. Ale šnúra bola skvelá, dobre sme sa s chlapcami z Lavagance bavili, spoznali sme Slovensko, fanúšikov, kluby. Perfektná atmosféra, perfektné turné. Snáď bude čoskoro ďalšie, lebo mne konkrétne to dosť chýba.
Ako jediná slovenská kapela hráte na rakúskom festivale Frequency. Ako ste sa tam dostali?
Viem, že vyberali z viacerých kapiel a raz mi jednoducho zavolali, že hráme. Najprv som tomu neveril, pretože pred troma rokmi, keď som na tom festivale bol, by mi ani vo sne nenapadlo, že tam raz budeme hrať. Veľmi sa tam tešíme, pretože festivaly na Slovensku zase až tak nehráme.
Myslíš, že tento festival je aj cestou ako preraziť von? Máte nejaké očakávania?
Uvidíme. Nechcem nič zakríknuť, lebo som dosť poverčivý. Uvidíme, aké budú reakcie, či už publika alebo od ľudí z festivalu. Od toho sa všetko odzrkadlí.
Na ktorých slovenských festivaloch vás tento rok uvidia fanúšikovia?
Tento rok hráme na Slovensku málo festivalov. Budeme hrať napríklad na TOP Feste a na ŽÁKOVICI, čo je pre nás veľmi dobrý festival. Tento rok tam hrajú veľmi dobré kapely a organizátori odviedli fakt skvelú prácu. Určite by si nemali ľudia tento festival nechať újsť.
foto: martin deko
